10 dôvodov, prečo sú v Bratislave zápchy

25. januára 2016, 09:25
Tip redakcii

Ak si myslíte, že je to preto, lebo máte auto, mýlite sa. Skutočné dôvody sú veľa prozaickejšie.

I. Nervózna infraštruktúra

Výraz nervózni vodiči počujete veľmi často v televíznych reportážach. Je to blud. Hlavným dôvodom nervozity vodičov je samotná infraštruktúra. Večné a nekonečné rozkopávky produkujúce zápchy prirodzene produkujú veľa nespokojných a aj nervóznych vodičov. A ak už aj neexistuje rozkopávka, tak potom je častým javom zbiehanie prúdov. Dvojprúdovka sa veľmi často mení na jednoprúdovú, napíklad na bratislavskom nábreží čo vytvára ďalšie neuralgické body. Jedinou možnosťou prejsť Bratislavu bez asistencie semaforovo je bratislavský obchvat, ktorý je súčasťou diaľničnej siete, takže je takmer neutále preťažený.

II. Nesprávne zipsovanie

Chaos na ceste umocňujú vodiči, ktorý si pravidlo zipsovanie vysvetlia nesprávne, alebo po svojom. Často sa do priebežného prúdu zaraďujú ďaleko predtým, než sa skončí. Navyše sa do susedného pruhu zaraďujú pomaly a neisto. Nechávajú dlhý pruh cesty nevyužitý, o ktorý sa na druhom konci predlžuje kolóna stojacich áut, hoci je ešte dostatočne dlhý voľný pruh. Niektorí vodiči sú schopní „zatvárať“ priestor na zaradenie sa v prípade, že sa chcete zaradiť do pruhu normálne na konci zúženia. Na druhej strane, vodiči jazdiaci cez Podunajské Biskupice sa už naučili príkladne zipsovať a prejazd cez zápchu je tam o to plynulejší.

II. Nevyužívanie pripájacieho pruhu

Identický, hoci trochu iný problém prináša pripájací pruh. Väčšina vodičov sa tlačí do priebežného pruhu na obchvate prakticky už a jeho začiatku bez toho, aby predtým zrýchlili na potrebnú rýchlosť, čím nútia kamióny jazdiace v prahom pruhu zbytočne brzdiť a vytvárajú tak opäť chaos s výsledným spomalením premávky.  Kamióny následne nedokážu zrýchliť tak, ako osobné auto, čo má a následok ďalšie spomalenie kolóny. Takmer až na nulovú rýchlosť.

IV. Pripájanie sa do ľavého pruhu

Okrem toho sa pomalí vodiči automaticky zaradia do ľavého pruhu, čo by opäť nebol problém ak by adekvátne zvýšili rýchlosť, no niektorí do ľavého pruhu vojdú bez potrebnej rýchlosti, čím pribrzďujú premávku aj v ľavom pruhu. Vytvárajú takzvaný paradox bratislavského obchvatu. Hoci sa jeho ľavý pruh v jednom smere končí Žiline a v druhom smere sa končí na hraniciach s Českom väčšinou v ňom stojíme.

V. Odbáčanie z ľavého pruhu

Otočením predchádzajúceho problému vzniká ďalší. A okrem vytvárania zápch vytvára táto skupina vodičov aj kolízne situácie. Na svedomí to majú tí vodiči, ktorí odbočovací manéver nezvládajú plynulo. Nezriedka v ľavom pruhu brzdia a následne sa snažia preradiť sa o dva pruhy. Tí najotrlejší v ľavom pruhu dokonca zastavia. O tom, že môžu spôsobiť kolíziu viacerých áut ďaleko za sebou ani netušia.

VI. Rýchlostné extrémy

Plynulosti premávky škodia oba extrémy. Extrémne rýchla jazda, ktorá núti ostatných pri divokých kľučkách spomaľovať a brzdiť, čo sa prejaví extrémnym spomalením kolóny. Rovnako však škodia plynulosti premávky aj šoféri, ktorí jazdia mimoriadne pomaly. Pomalá jazda ostatných znervózňuje, núti vodičov jazdiacich za nimi predbiehať, čo má za následok spomaľovanie ľavého aj pravého jazdného pruhu. Riešením je snaha o dodržiavania maximálnej povolenej rýchlosti, čo je 90 km/h v rámci možností a poveternostných podmienok.

VII. Dlhý odstup

Pri jazde dopravnou zápchou si mnohí vodiči nechávajú dlhý odstup od pred nimi idúcich vozidiel. Argumentujúc tak plynulejšou jazdou. Pravda je taká že ich spomalená jazda má mnohokrát za následok zastavenie kolóny stovky metrov za vami. Pri pomalej jazde je veľký odstup zbytočný, na úplné zastavenie z rýchlosti 30 km/h potrebujete 6,5 metra so zarátaním reakčného času je to 13 metrov, z 50 km/h je to 14 metrov, respektíve 24 metrov aj s reakčným časom. Niekoľko desiatok metrov veľké odstupy tento problém iba zhoršujú. A nešetria ani palivo, ako sa niektorí vodiči domnievajú napokon do vytvorenej medzery sa zvyčajne zaradia iní vodiči. Takže majster odstupu musí napokon aj tak brzdiť.

VIII. Nedostatočný prehľad

Pohľad vodiča musí byť upretý ďaleko dopredu. Väčšina vodičov sa však díva iba na automobil pred ním, to čo sa deje o tri autá dopredu nevníma. Výsledkom sú niekedy zbytočné reťazové havárie na obchvate. Ak niekto jazdí za vami vytŕča, neznamená to automaticky agresívneho šoféra, možno sa iba pred vás pozerá aby mohol skôr zareagovať.

IX. Obchádzanie reťazovej nehody

Vzhľadom na predchádzajúce odseky je jasné, prečo sa najviac nehôd sa stane v ľavom pruhu. Ide najmä o reťazové nehody. Pri ich obchádzaní pre zmiernenie dopravnej zápchy, ktorá sa v takýchto prípadoch vytvára je najlepšie použiť pravidlo: Pravý jazdný pruh sa vyhýba cez odstavný pruh, ľavý sa vyhýba cez pravý pruh. Samozrejme za podmienky, že odstavný pruh je voľný. Ak je nehoda v pravom pruhu, vodiči v pravom pruhu sa vyhýbajú do odstavného pruhu, vodiči v ľavom pruhu okračujú ďalej.

X. Ohľaduplnosť

Ak sa bojíte, nejazdite, alebo aspoň nejazdite počas dopravnej špičky. Ak ste už nútení, skúste sa posmeliť a trochu pridať, naučiť sa jazdiť natesno a pozerať so dobre dopredu. Neponáhľate sa? To neznamená, že máte právo zdržovať ostatných a lenivo odchádzať ako prvý z križovatky. Nabudúce sa budete ponáhľat vy a natrafíte na rovnakých vodičov. A potom budete nervózny vy.

 
Autor: Autor: Majo Bóna


 
 
Aplikácie 7 plus