Tip redakcii
 

Obťažuje vás psychopat?

Nadáva vám alebo vám podpáli byt len preto, lebo je presvedčený, že ho ohrozujete. Zavrieť duševne chorých ľudí do blázinca nie je jednoduché.

10. apríla 2008, 06:00

Nie ste náhodou Lucia?“ Už asi rok adresuje túto otázku statný mladý muž ženám na bratislavskej zastávke MHD Zochova. „Nie,“ odpovedia mu zvyčajne a idú ďalej. Lenže drobnej Daniele sa ho nepodarilo zbaviť tak jednoducho. Nastúpil za ňou do autobusu a sledoval ju až pred firmu, v ktorej pracuje. „Hoci bol biely deň, nebolo mi všetko jedno,“ priznáva. „Zastavili ho až dvere, ktoré môžu otvoriť iba zamestnanci.“
Keď večer odchádzala z práce, vyslala na prieskum okolia kolegyňu.

Na zástavke

„Čo som mala urobiť? Požiadať ho, aby za mnou nešiel? Nakričať naňho?“ radila sa Daniela s kolegyňami. „To je dvojsečné. Čo ak sa mýlite a údajný prenasledovateľ za vami ide náhodou? Alebo čo ak by si netrúfol zaútočiť, keby ste ho nevyprovokovali?“ reaguje Ludvik Nábělek, primár psychiatrického oddelenia Fakul-tnej nemocnice v Banskej Bystrici.
„Nedajte najavo strach – môžete ním pritiahnuť pozornosť potenciálneho násilníka. Správajte sa suverénne, neobzerajte sa, choďte svojím smerom, prípadne telefonujte cez mobil. Vedomie, že niekto je s vami, môže násilníka zneistiť.“

Kým príde pomoc

Aj Iveta si na zástavke MHD prežila svoje. „Postavil sa predo mňa čudák, vykrikoval nezrozumiteľné slová a zaháňal sa rukami, akoby sa pred niekým neviditeľným bránil. Pár ľudí aj udrel, ale nevšímal si to,“ premkol Ivetu stiesnený pocit. „Duševne chorí bývajú presvedčení o tom, že im ktosi krivdí, ubližuje, prenasleduje ich. Môžu si myslieť, že ich chcú zabiť aj celkom neznámi ľudia, a bránia sa útokom,“ vysvetľuje Ludvik Nábělek.
V žiadnom prípade sa nesnažte
o hrdinstvo. „Človeka, ktorý robí výtržnosti alebo sa vyzlieka donaha, zahláste príslušníkom mestskej polície. Ak napadá okoloidúcich, obráťte sa na štátnu políciu. V oboch prípadoch môžete volať na telefónne číslo 158,“ radí Marta Bujňáková, hovorkyňa Prezídia policajného zboru.
No čo ak sa odohrá dráma prv, než prídu policajti? „Na agresivitu nereagujte agresivitou. Snažte sa situáciu zvládnuť po dobrom. Ak už s vami duševne rozrušený človek vstúpil do kontaktu, pokúste sa ho upokojiť, dajte mu za pravdu, aj keď to, čo hovorí, nedáva zmysel. Všeobecne platná rada však neexistuje. Okrem tej, že treba zavolať políciu,“ radí psychiater Stanislav Tomovčík, riaditeľ Psychiat-rickej nemocnice v Michalovciach.
Nebezpečenstvo na dosah
Martin nemusel chodiť za bláznami ďaleko. Od jedného ho delila len podlaha. Sused večne pálil zápalky – na ulici aj vo výťahu. Keď sa Martin nasťahoval, všetci ho upokojovali, že je neškodný, až kým ten čudák nezhorel vo vlastnom byte. „A môj byt si to odniesol tiež,“ vzdychne si Martin. Našťastie, nebol doma a hasiči prišli rýchlo.
Ako však odhadnúť, či je niekto nebezpečný? „Niekedy to ťažko posúdi aj odborník. Hoci suseda, aby išiel k psychiatrovi, je ilúzia myslieť si, že vás počúvne,“ hovorí psychiater Nábělek. Ak nerobí niečo na prvý pohľad ohrozujúce, aj lekári a policajti sa musia správať zdržanlivo. Nemajú oprávnenie dotiahnuť niekoho na psychiatrické vyšetrenie proti jeho vôli. Jeho stav však vie posúdiť len psychiater – je to začarovaný kruh.
„Zákon to umožňuje iba pod podmienkou, že je nebezpečný pre seba alebo svoje okolie,“ zdôrazňuje doktor Nábělek. Nič teda nepokazíte, ak policajtov alebo záchranku zavoláte.
„Ak preukážeme, že blázon je nebezpečný, môžeme ho držať v nemocnici aj proti jeho vôli, ale do 24 hodín to musíme hlásiť súdu. Sudca do piatich dní rozhodne, či je hospitalizácia proti vôli pacienta oprávnená,“ vy-
svetľuje psychiater Stanislav Tomovčík a dodáva, že niekedy aj napriek tomuto postupu zadržaní s liečbou nesúhlasia a znovu sa obrátia na súd. Kolotoč sa točí, psychiatri sú bezmocní. Agresívni pacienti ich ohrozujú. Monitorované psychiatrické oddelenie, také, aké majú v Michalovciach, je na Slovensku výnimkou. Psychiatrie bežne držia agresívnejších pacientov
s pokojnými.

Ako ho dostať do liečebne?

Lenka zažila desivý príbeh doma. Bývalá jej manžela „zabudla“, že je s ním rozvedená, a jedného dňa skrátka prišla domov. „Opýtala sa, či je Michal doma, nemala som ju prečo nepustiť. Vyzula sa, z postieľky vzala na ruky moju polročnú dcéru...“ a Lenka iba šokovane stála. Našťastie, malú Mišku položila späť, len čo zbadala Michala.
Porozprávali sa, bývalá odišla, ale Lenku neopúšťal zlý pocit. Na druhý deň stála jej nočná mora pred vchodovými dverami znova. S kufrom. „Stále zvonila a ja som sa Michalovi nemohla dovolať. Vzala som dcéru na ruky, zapla alarm na dome a schúlila sa v spálni. Plakala som a telefonovala všetkým známym, nech prídu.“ Našťastie, prišli a Michalovu bývalú sa im podarilo dostať na psychiatriu. „Ale dokedy? Už tam bola veľakrát, vždy však lekárov presvedčí, že je v poriadku, pustia ju
a prestane brať lieky!“ bojí sa Lenka. „Na psychiatrii takto raz skončím ja!“
Ludvik Nábělek vie, že psychologickú pomoc potrebujú aj najbližší duševne chorého človeka. „Ak ho už aj dostanú do nemocnice, po čase bojujú s jeho neochotou chodiť na pravidelné kontroly a užívať lieky,“ dosvedčuje L. Nábělek. Podľa neho na to musíte okamžite upozorniť lekára. „Takýmto nedisciplinovaným pacientom lieky podávame injekčne. Uvoľňujú sa v tele dva až tri týždne.“
Duševná porucha sa rozvíja postupne a práve najbližší príbuzní môžu včas zachytiť jej príchod. „Vážne duševne rozladených ľudí odradí od návštevy odborníka často fakt, že si najprv musia vyžiadať výmenný lístok
u obvodného lekára. Bez neho môžu ísť k psychiatrovi len v akútnych prípadoch,“ upozorňuje na dieru v systéme Ludvik Nábělek.
Mnohí čudáci však nemajú príbuzných, ktorí by si o nich robili starosti. A tak sa vraj nemôžeme diviť, keď šialenstvo prepukne priamo na ulici,
v úrade alebo v supermarkete.

Napospas sebe

Darmo nebezpečného človeka psychiatri preliečia, keď po prepustení
z nemocnice ignoruje ich odporučenie. Kolotoč problém – polícia – psychiatria sa opakuje. S tým rozdielom, že niektoré nemocnice si podržia pacienta dlhšie, iné kratšie. Fakultná nemocnica na Mickiewiczovej ulici
v Bratislave má limit 18 dní, Psychiatrická nemocnica v Michalovciach až
55 dní.
Takto sa to točí donekonečna. Alebo aspoň dovtedy, kým rodina, obec či v krajnom prípade psychiatria, ktorá si nevie poradiť s nedisciplinovaným pacientom, požiada súd o zbavenie svojprávnosti a umiestnenie do liečebne. „Lenže tých je na Slovensku málo,“ upozorňuje psychiater Ivan André, primár Psychiatrickej kliniky na Mickiewiczovej ulici v Bratislave.
Ľubomír Strelka je riaditeľom jednej zo štyroch psychiatrických liečební pre dospelých, v Sučanoch. Pacienti u nich bývajú aj dvadsať-tridsať rokov, ich kapacity sú obmedzené. Domovy dôchodcov či sociálnych služieb nie sú povinné ich prijať, a tak nájsť pre duševne chorých miesto je takmer nemožné.
V Košickom kraji prijíma takýchto ľudí Domov sociálnych služieb v Plešivci a v spolupráci s miestnou Psychiatrickou nemocnicou najnovšie aj Domov sociálnych služieb v Michalovciach, ktorý vytvoril pre ľudí s vážnymi psychickými poruchami 24 lôžok.
V Prešovskom kraji nemajú miesto, v Nitrianskom kraji funguje dva roky Rehabilitačné stredisko pre ťažko psychiatricky chorých ľudí s 30 lôžkami
v Pohronskom Ruskove, v Trenčianskom kraji vypomáha 9 domovov dôchodcov a 17 domovov dôchodcov zlúčených s domovom sociálnych služieb.
Tí, ktorí sa sem nedostanú, však ostávajú napospas sami sebe. A nie-ktorí z nich ohrozujú aj nás.

Autor: GALINA LIŠHÁKOVÁ, foto profimedia.sk/CORBIS
 


 

Vaše diétne tipy

FOTO: Takúto postavu ešte nemala! Zuzana Plačková sa zaťala a zhodila 14 kíl

Hviezda nákupných maniačok priznala, že prvý mesiac sa nedotkla ani len...
 

Bez celulitídy aj po štyridsiatke. Silvia Lakatošová pozná recept, ako na to

Silvia Lakatošová hovorí, že za to, ako vyzerá, nemôžu dobré gény. Po dvoch...
 

Fit pred letom: Voňavé chudnutie

Aj vás trápia kilá navyše po dlhej a chladnej zime? Dá sa to vyriešiť jednoducho...
 

Prečo tieto ženy vyzerajú božsky? Pijú olej a jedia vývar z kostí

Už roky majú náš obdiv, páči sa nám ich postava aj pokožka. Skúste dať na ich...