Apollo 1: Smrť v ohnivom pekle, časť 2.

Grissom, White, Chaffee pred odpaľovacou rampou, Florida

Autor: Archív

 

Apollo 1: Smrť v ohnivom pekle, časť 2.10

Počas nasledujúcich mesiacov išlo na prestavbu Apolla vrátane nového príklopu prielezu, ktorý sa dal otvoriť za tri sekundy, takmer pol miliardy dolárov.

V ohnivej peci

O 18:30:21 sa Edovi Whitovi prudko zvýšil tep. Zrejme ako prvý zaregistroval plameň, ktorý vyšľahol spod Grissomovej sedačky. Potom skratoval jeden celý elektrický okruh lode a prístroje lekárov zaznamenali prudký pohyb všetkých členov posádky. Vtom zaznelo prvé volanie, ktoré, aj keď tlmené, udrelo ako zvon: „Horí!“ Bol to Ed White. Za ním sa ozval hlas Gusa Grissoma: „V kabíne horí!“ A o 18:31:16 posledná prosba Rogera Chaffeeho: „Máme tu hrozný požiar! Vytiahnite nás von! Horíme!“ Potom nezrozumiteľné slovo a spojenie sa prerušilo. Navždy.   
Personál v riadiacom centre letu stuhol. Riaditeľ štartovacích operácií NASA Rocco Petrone v nemom úžase pozeral na obrazovky monitorov, kde mu priamo pred očami tancovala hrôzostrašná biela vyhňa plameňov, ktoré zachvátili kabínu Apolla. Požiar sa vnútri modulu bleskurýchlo šíril a úplne zahalil troch členov posádky. Nikto z nich nereagoval na pokusy o komunikáciu. Interiér Apolla 1 sa premenil na jednoliatu masu ohňa. Podlaha pokrytá polyuretánovou hmotou teraz burácala jasným plameňom. Posádka na príklop prielezu, jedinú únikovú cestu, cez oheň vôbec nevidela. Požiar sa živil všetkým horľavým a nevynechal ani kyslíkové hadice napájajúce prilby skafandrov. 
V tejto chvíli dosahoval tlak v lodi do dvestosedemdesiatpäť percent atmosférického tlaku, čo znemožňovalo otvorenie poklopu otváraného dovnútra. Za týchto podmienok by otvoriť príklop za deväťdesiat sekúnd nedokázal ani Hulk. V obrovskej horúčave kvíliaceho ohňa podporovaného čistým kyslíkom sa topili nielen plasty, ale aj kovové rúrky. Po kabíne sa začala rozlievať vysokohorľavá chladiaca kvapalina. Ohnivé inferno vrcholilo.   

Zúfalý zápas
Prvé volanie o pomoc z Apolla 1 vyburcovalo rampových technikov na okamžitú akciu. Keď dorazili k vstupnému príklopu, obrovský pretlak v kabíne roztrhol jej plášť. Von sa vyvalil toxický čierny dym. Otrasení muži sa však napriek tomu holými rukami snažili príklop otvoriť. Chladili ho hasiacimi prístrojmi, lebo kov bol taký rozpálený, že im z popálených rúk odpadávala koža. Keď oheň spotreboval všetok kyslík, zhasol sám. 
Príklop sa podarilo vypáčiť až po piatich minútach. Pre hustý dym nebolo v kabíne nič vidieť. Záchranári sa snažili nahmatať kozmonautov rukami, ale nikto z nich sa už nehýbal. Telá boli nakopené pred uzáverom prielezu. Ed White úplne dole, Gus a Roger na ňom. Bolo po všetkom. V riadiacom centre zachmúrený pohľad manažéra lode Joea Sheaho dával tušiť, že Apollo si tak skoro nezalieta.     
Traja kozmonauti podali v posledných sekundách svojich životov obdivuhodný tímový výkon. V snahe o záchranu chladnokrvne postupovali podľa výcvikových inštrukcií. Gus Grissom chcel pákou okamžitého vyrovnania tlaku v kabíne silnou forsážou poslať pretlakovú kyslíkovú atmosféru i s plameňmi von z Apolla. Horela však aj páka a systém nereagoval. Ed White mal uvolniť vnútorný príklop prielezu. Skúšal to ľavým plecom, aby mohol zatlačiť všetkou silou. Oslepovali ho však šľahajúce plamene a zrejme už mal bolesti. Azda najstatočnejšie si počínal Roger Chaffee. Musel udržať spojenie, čo od neho vyžadovalo, aby vytrvalo zostal ležať v sedadle. Ponorený do plameňov, pozerajúc do besniaceho živlu za priezorom prilby. Naliehavo prosil, aby ich niekto vytiahol von a potom sa ešte naťahoval cez Eda Whita, aby mu pomohol s príklopom. Skafandre žiare ohňa odolali, ale cez spálené kyslíkové hadice trojicu kozmonautov zadusil jedovatý dym.

 

Obnažený drôt
Správa, ktorú vydala inšpekčná komisia o požiari kozmickej lode Apollo, uviedla mnoho nedostatkov v konštrukcii, technike a nespočetné príklady zlej elektrickej inštalácie. Ako najpravdepodobnejšia príčina požiaru sa ukázalo preskočenie elektrickej iskry na chybnom vedení. Vyšetrovatelia objavili porušenie izolácie drôtov pod dvierkami kontroly vzduchu. Uviedli ďalšie možné príčiny, no každá z nich odkazovala na zlyhanie elektrického systému – pod sedadlom Gusa Grissoma. Elektroinštalácia v Apolle 1 vyzerala naozaj ako na svojpomocnej stavbe materskej škôlky v akcii Zet. Pod Grissomovým sedadlom bola spleť drôtov. Jedny napájali operačné systémy prúdom, iné viedli ku skafandrom kozmonautov, aby zabezpečovali komunikáciu a monitorovanie zdravotného stavu. Kábliky neboli uložené v chráničke, ale len kadejako pospájané lepiacou pásku. Po drôtoch sa chodilo, naťahovali sa a šúchali o vybavenie interiéru. A takto sa pod sedadlom veliteľa Apolla 1 rozodrel jeden drôt až na vodič. V prostredí vysokého tlaku čistého kyslíka stačila malá iskra a v kabíne vypuklo ohnivé peklo. Niekoľkohodinové molekulárne pôsobenie stopercentného kyslíka na povrch všetkého, čo sa počas tlakovania v kabíne nachádzalo, totiž urobilo aj z nehorľavých materiálov horľavé.   
To, čo sa prihodilo veliteľskému modulu Apollo 1, prinútilo zvýšiť ostražitosť NASA pri posudzovaní bezpečnosti amerických kozmických lodí. Počas nasledujúcich mesiacov išlo na prestavbu Apolla vrátane nového príklopu prielezu, ktorý sa dal otvoriť za tri sekundy, takmer pol miliardy dolárov. V novej lodi vo veľkej miere použili nehorľavé materiály, nový elektrický systém, lepšie chránené potrubie a ak bola loď na Zemi, mala sa používať zmes dusíka s kyslíkom. Možno povedať, že bez tejto skúsenosti by Američania po Mesiaci nikdy nechodili. Na druhej strane, treba pripomenúť, že ostražitosť NASA nezostala zvýšená navždy. Dvadsiateho ôsmeho januára 1986 vinou nekvalitnej konštrukcie, materiálov a ľudskej nedbanlivosti zaživa zhorelo sedem kozmonautov v americkom raketopláne Challenger.
 

Autor: Róbert Sinai
Fotogaléria 


  • Aktuálne číslo

Brejk

 
 
 
 
Šport