Ďakujem, neprosím! 1. časť

Aj Bob Dylan odmietol Nobelovú cenu

Autor: Shutterstock

 

Ďakujem, neprosím! 1. časť00

Nie všetci umelci bažia po oceneniach, v minulosti už dali košom Oscarom, Nobelovej cene, ba dokonca aj Rádu britského impéria.

Tohtoročná Nobelova cena za literatúru mala zaujímavé vyvrcholenie – Švédska akadémia najskôr zverejnenie mena jej víťaza odložila o niekoľko dní a vzápätí vyrazila mnohým dych svojím verdiktom. Rozhodla sa ju prvýkrát v stopätnásťročnej histórii cien udeliť muzikantovi – sedemdesiatpäťročnému Bobovi Dylanovi – za vytvorenie nových básnických vyjadrení v rámci americkej tradície skladania piesní. Víťazstvo legendárneho amerického pesničkára čakal len málokto, no znalci jeho tvorby, a teda najmä jeho textov, uznanlivo pokyvovali hlavou. Nie však už akadémia, ktorej sa akosi nedarilo so spevákom skontaktovať. Dylan síce zverejnil informáciu o pocte, ktorej sa mu dostalo, na svojich kontách na sociálnych sieťach, no na telefonáty zástupkyne akadémie nereagoval, rovnako nepovedal o cene ani slovo na koncertoch, ktoré v tých dňoch odohral (je však pravda, že Dylan toho na koncertoch veľa nenarozpráva). „Jeho správanie by sme mohli označiť za nezdvorilé a arogantné, no on je jednoducho taký,“ uviedol akademik Per Wastberg pre denník Dagens Nyheter. Spevák podobne reagoval už v minulosti, napríklad keď ho v januári 2013 zvolili ako prvého rockera do Americkej literárnej akadémie – pozitívne odpovedal až v máji. Teraz sa na svoje pomery poponáhľal, ozval sa „už“ po dvoch týždňoch, keď zatelefonoval sekretárke akadémie Sare Daniusovej, že cenu prijíma a ak bude môcť, príde si ju do Stockholmu prevziať aj osobne v tradičný termín 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela. „Zo správy, že som dostal Nobelovu cenu, som stratil reč. Veľmi si túto poctu cením,“ uviedol Dylan, ktorý sa po dramatikovi Georgeovi Bernardovi Shawovi stal len druhým umelcom, čo získal Nobelovu cenu aj Oscara.

Kto odmietol Nobelovku
Ak by sa Robert Allen Zimmerman, lebo tak znie Dylanovo skutočné meno, akadémii neozval, nebol by prvý, ktorý by hádam najprestížnejšiu cenu na planéte odmietol. Už pred ním tak urobili dvaja autori. Ako prvý sovietsky spisovateľ a básnik Boris Pasternak, po ňom Francúz Jean-Paul Sartre. Pasternak, ktorému ju udelili v roku 1958, najskôr cenu telefonicky prijal, no neskôr svoje rozhodnutie zmenil. Je jasné, že tak spravil pod nátlakom komunistického režimu, ktorý mu naznačil, že ak do Švédska vycestuje, späť ho už nepustia. „Vzhľadom na význam ceny v spoločnosti, v ktorej žijem, musím toto nezaslúžené ocenenie odmietnuť. Prosím, neberte moje dobrovoľné odmietnutie s nevôľou,“ napísal akadémii autor svetoznámeho románu Doktor Živago. „Opustiť rodnú krajinu by sa pre mňa rovnalo smrti. Som pripútaný k Rusku narodením, životom aj prácou,“ napísal zase vtedajšiemu prezidentovi Chruščovovi. Pasternak zomrel o dva roky neskôr, Doktor Živago vyšiel prvý raz oficiálne v ZSSR až v roku 1988, v roku 1989 prevzal jeho Nobelovu cenu syn Jevgenij.

Sartrovi prevzatiu ceny v roku 1964 nebránil žiadny režim ani politici, iba jeho vlastné presvedčenie, jedna z najrešpektovanejších postáv existencionalizmu totiž odmietala všetky ocenenia. „Všetky vyznamenania, ktoré autor prijme, dostávajú jeho čitateľov pod istý druh tlaku. Ak sa podpíšem Jean-Paul Sartre, nie je to to isté, ako keď sa podpíšem Jean-Paul Sartre, držiteľ Nobelovej ceny.“ Sartrovi mnohí vyčítali jeho postoj, ale napríklad aj to, že sa tak vzdal slušného balíka peňazí (dnes je to v prepočte vyše osemstotisíc eur), ktoré mohol venovať niektorej z organizácií, venujúcich sa dôležitým problémom. „To je falošná dilema,“ uviedol Sartre. „Nikto by sa nemal zriecť svojich princípov pre peniaze.“

Autor: Mário Gešvantner
Fotogaléria 


  • Aktuálne číslo

Brejk

 
 
 
 
Šport