Sedem vrcholov Petra Hámora, časť 2.

Peter Hámor a jeho 7 vrcholov

Autor: Archív P.H.

 

Sedem vrcholov Petra Hámora, časť 2.20

Ako zatiaľ jediný Slovák vyliezol na najvyššie hory všetkých siedmich kontinentov, takzvaný Seven Summits alebo Koruna zeme. Vystúpil na trinásť zo štrnástich osemtisícoviek, na Annapurnu dokonca ako prvý horolezec v histórii dvakrát. Do zavŕšenia takzvanej Koruny Himalájí mu chýba už len výstup na siedmu najvyššiu horu planéty Dhaulágirí. Na konte má aj ťažké výstupy na Kullai Korženevskej v Pamíre, severné steny Eigeru, Matterhornu či Grandes Jorasses v Alpách a mnoho ďalších. Je ženatý, jeho manželka Mária je riaditeľkou Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade, spolu majú dve deti.

4. PARTNER A RODINA
V stredu som sa vrátil z kopcov, vo štvrtok som stretol Mariku, viem to presne, lebo oddielové schôdze boli vždy vo štvrtok. A keď si nájdeš partnerku, ktorá má rovnaké záujmy, nemáš prekážku, ale naopak, máš parťáka. To je veľký rozdiel oproti chlapcom, ktorí si našli manželku či frajerku z úplne iného sveta a začali sa problémy, ktoré sa často končili extrémnymi ultimátami – buď lezenie, alebo ja. Mne sa to nestalo, lebo ja som mal šťastie na fantastické rodinné zázemie. Vtedy sa môžeš naplno venovať svojej záľube. Si pochopený, podporovaný a ešte ti aj držia palce. Občas si s Marikou ideme spolu zaliezť. Aj keď sa nám narodili deti a začali sme s podnikaním, Marienka zvládala všetko – starostlivosť o deti aj o časť mojej roboty v rámci firmy, ktorú by som mal robiť ja a nerobil som, lebo som bol na expedícii. Marika a celá rodina sú síce v tomto časovom slede „vrcholov“ štvorka, ale je najdôležitejšia.

Stále leziete spolu, keď sa dá?
Áno, teraz sa tomu hovorí trekking, kedysi sme tomu hovorili turistika alebo putovanie. Prešli sme spolu už veľa, aj v Himalájach. Naša najvyššia spoločná hora je Aconcagua, takže lezieme spolu aj vo vysokých horách, ale na osemtisícovku som ju nikdy nezobral a asi ani nezoberiem. Lebo, ako som povedal, nie je to až taký „plezír“, je to skôr utrpenie. A ja nechcem, aby to dievča trpelo.

A ona by chcela?
Nemyslím si, lebo vie, ako to v tej výške funguje. Nie každý rád trpí a Marika má ďaleko od masochizmu, na rozdiel odo mňa.
 

O Marike a rodičoch si hovoril, čo deti?
Lucka má dvadsaťosem rokov a Peťo o tri menej, sú oporou vtedy, keď je Marienka sama. Ale spojenie oni a hory nenastalo, skôr ich zlákalo umenie, hudba, historický šerm. A robili to na dobrej úrovni, takže sme z nich mali radosť. Keď boli malí, dali sme im viac možností a oni si vybrali. Lucka hrala na klavíri a flaute, Peťka bavil historický šerm a ohňová šou. Je fajn ísť sa pozrieť na vystúpenie svojich detí a mať radosť, keď sa im darí. 

5. OTVORENIE HRANÍC
Ďalší kľúčový moment bol november 1989. Lebo zrazu to, o čom si čítal, si mohol zažiť na vlastnej koži. Dovtedy chodili von len vyvolení, reprezentácia bola úzka. A zrazu boli tie šance väčšie. Mohli sme ísť s kamarátmi, s ktorými sme liezli v Tatrách ťažké veci, do Álp na kopce, o ktorých sme dovtedy len čítali – severná stena Eigeru, severná stena Matterhornu, severná stena Grandes Jorasses. To, čo nás vizuálne formovalo. A zrazu sme tam boli. Reálne! Mohli sme po tých stenách liezť! Boli to fantastické pocity a zážitky, realita nás ohúrila, bola ešte lepšia než to, čo sme čítali. Keby sa neotvorili hranice, nikdy by som nevyliezol to, čo sa mi doteraz podarilo.
 

Prišla revolúcia a ty si už hneď myslel na to, že je to šanca?
Jasné, hneď sme vyrazili na Matterhorn s Palom Jackovičom, s ktorým som vtedy veľa liezol. Matterhorn je perla a my sme tam zistili, že to dokážeme, že sa to dá, že sme rýchli. Dostali sme chuť a boli sme v Alpách každý rok. Až do roku 1996, keď prišla prvá spomínaná neúspešná expedícia do Himalájí na Lhoce. A tou sme prešli do inej úrovne.
 

Ako ti napadol projekt Seven Summits?
Je to projekt, ktorý je medzi horolezcami populárny, chcel som ho skompletizovať hneď po Evereste. Považujem sa aj za cestovateľa, po páde železnej opony sme boli strašne  vyhladovaní po cestovaní, a tak sa mi to zdalo ako fantastická kombinácia – lezenie a cestovanie. Prejsť svet, vidieť všetky kontinenty v krátkom časovom slede, veď to je super! A popritom najvyššie kopce, nielen vŕšky, ale hory, čo niečo znamenajú. Doteraz je toto obdobie v mojej hierarchii výstupov veľmi vysoko.
 

Ktorý z tých vrcholov je najkrajší?
Najzaujímavejšie sú tie najexotickejšie – Carstensz Pyramid v Novej Guinei, kde žiješ s nahými ľuďmi, ktorí bývajú v jaskyniach a oheň rozpaľujú trením drievka o drievko. To nebol ani stredovek, to bola kamenná doba. Potom Antarktída, fantastická krajina, kde nikto a nič nežije. Len sneh, bielo a zima. Tam pochopíš, prečo majú všetky severské kmene niekedy až štrnásť výrazov na bielu.

 

6. HIMALÁJE
Prvá expedícia s kamarátmi v roku 1996, nič oficiálne, to bol prvý kontakt a zoznámenie s Himalájami. Pre mňa osudové, lebo som tam, obrazne povedané, doteraz. Aj keď som dostal po hube ako mnoho ľudí, čo tam boli prvý raz. Napriek tomu som sa na to nevykašľal a pokračoval som ďalej. Samozrejme, nie všetko musí vyjsť hneď na prvý raz. Raz to vyjde, inokedy nevyjde. Ale keď máš šťastie a podarí sa ti vyliezť na kopec, si nabudený ešte viac, chceš ísť ďalej, rozmýšľaš kam, hľadáš možnosti.
Naozaj je hneď ten prvý pocit v Himalájach taký omamný?
Alenka v krajine zázrakov. Keď človek celý život o niečom sníva a nie je si istý, či to niekedy uvidí a zrazu je tam. Je to ako pre moslima prísť do Mekky alebo pre kresťana navštíviť Vatikán. Himaláje sú samostatná kapitola, ťažko ich s niečím porovnať. Sú obrovské, ohromné, fascinujúce.
 

Vždy si sníval, že dosiahneš všetky osemtisícovky?
Nie, a ani teraz nesnívam. Len sa snažím čo najviac liezť a ísť tam, kde som ešte nebol. Aj keď na Annapurne som bol dvakrát, ale to bolo pre mňa naozaj silné lákadlo. Navyše sa vtedy vytvorila výborná partia – kamarát Piotr Pustelnik tam plánoval ukončiť Korunu Himalájí, tak som radšej išiel s ním, ako ísť tvrdohlavo za svojou korunou. Bola by obrovská škoda prísť o tie zážitky len preto, lebo by som zbieral osemtisícovky.
 

Ale teraz je to iné, máš ich už trinásť, chýba ti len jedna...
Áno, je to tak... Ale stále to nie je hlavný cieľ. Ten je liezť do sto rokov a každý z tých rokov  byť v Himalájach. Aj nižšie kopce sú krásne, aj na ne chodím rád. Veď expedícia sa začína už doma plánovaním, potom je to cesta, pochod pod kopec, byť s miestnymi ľuďmi, žiť s nimi niekoľko týždňov – to všetko je expedícia. Aj návrat je expedícia. Ja si vychutnávam aj cestu späť, tou istou dolinou, ktorú už po výstupe na vrchol vnímam úplne inakšie.
 

Čo máš na horolezectve najradšej?
Moment, keď ma už chodenie neunavuje, lebo po niekoľkých dňoch sa do takého režimu dostanem, aklimatizujem sa. Potom, keď prvýkrát vyjdem z rušného mesta do prírody, keď sa dostanem na úroveň lesa a prvýkrát vidím hory, alebo keď prejdem nejaké sedlo a dostanem sa do inej doliny. To všetko sú veci, na ktoré sa teším. A zrazu je koniec expedície. Ale to už je to, na čo sa neteším.

7. PRIATELIA
Priatelia, známi, podporovatelia – nechcem hovoriť o sponzoroch, ale o tých, ktorí sú schopní a ochotní mi pomôcť. Možno je na Slovensku pár vyvolených, čo by si mohli expedície sami financovať, ale ja k nim nepatrím. Preto je veľmi dôležité vytvoriť si okruh ľudí, ktorí mi pomáhajú realizovať sny. Menovať nebudem, aby som na niekoho nezabudol, lebo ich bolo naozaj dosť a som im za to veľmi vďačný. 
 

Koľko vlastne stojí taká expedícia? Aspoň rádovo...
Nemyslím si, že letenka do Himalájí by stála menej ako tisícku. Keď mi niekto povie, že chystá expedíciu za päťtisíc, to už by som sa bál ísť, nejaký servis tam predsa len potrebuješ. Najdrahšia bola Antarktída, faktúra od agentúry, ktorá sa stará len o servis v Antarktíde, bez nákladov na cestu a život v Čile, bola na dvadsaťsedemttisíc dolárov. Čiže brutálne drahé.
 

Neuvažuješ, že by si začal trénovať deti?
Zatiaľ nie. Chcem ešte stihnúť veľa vecí, kým som v top forme. Napríklad hrebeň na Manaslu, ak by sa mi podarilo vycestovať na Dhaulágirí, aj tam je pekný hrebeň. Aj na Everest mám vymyslenú novú cestu, ktorou doposiaľ ešte nikto na vrchol nevyliezol. Stále je veľa možností na objavovanie, nové cesty a zaujímavé výstupy, ale život je prikrátky na to, aby sa mi podarilo dostať sa všade, kam by som ešte chcel.

 

Hámorove osemtisícovky
1998    Mount Everest (8 848 m n. m. – s pomocou kyslíka)
2006    Čo Oju (8 201 m n. m.)
2006    Annapurna (8 091 m n. m.) – druhýkrát v roku 2010
2006    Broad Peak (8 047 m n. m.)
2007    Nanga Parbat (8 125 m n. m.)
2008    Gašerbrum I (8 068 m n. m.)
2008    Gašerbrum II (8 035 m n. m.)
2011    Makalu (8 465 m n. m.)
2012    Kančendžonga (8 586 m n. m.)
2012    K2 (8 611 m n. m.)
2013    Lhoce (8 516 m n. m.)
2014    Šišapangma (8 027 m n. m.)
2016    Manaslu (8 163 m n. m.)
???    Dhaulágirí (8 167 m n. m.)

Hámorova Koruna zeme 
2000    Austrália a Oceánia    Carstensz Pyramid (4 884 m n. m.)
2001    Severná Amerika    Denali – Mount McKinley (6 194 m n. m.)
2001    Afrika            Kilimandžáro (5 895 m n. m.)
2002    Južná Amerika    Aconcagua (6 962 m n. m.)
2002    Európa        Elbrus (5 642 m n. m.)
2003     Antarktída        Mount Vinson (4 897 m n. m.)
2003    Antarktída    Vinson Massif (4 892 m n. m.)
 

Autor: Mário Gešvantner
Fotogaléria 


  • Aktuálne číslo

Brejk

 
 
 
 
Šport