Boj ako fitnes: Kontaktné bojové športy sú stále populárnejšie
05. augusta 2016

Železo je pasé. Dvíhať činky je nuda. K slovu a k činu sa dostávajú kontaktné bojové športy. Oslovili sme špičkových trénerov a ich cvičencov, aby nám povedali, prečo práve ich šport je top.

THAJSKÝ BOX

Pôvodný názov tohto plnokontaktného bojového umenia je muay thai. Vychádza z čínskych bojových umení – najskôr sa konali len akési ľudové zápasy na trhoch, postupne však popularita thajského boxu rástla a dnes patrí k najrozšírenejším bojovým športom. Určite je aj jedným z najtvrdších. Hovorí sa mu i umenie ôsmich končatín, keďže využíva údery päsťami aj lakťami, kopy nohami i kolená.

Roman Dubovský

Začal v roku 1995 v Dubnici nad Váhom, kde bol vtedy jediný thaiboxový klub na Slovensku. Keďže doma veľa možností nebolo, zápasil v Česku a v Rakúsku. Počas trénovania v Brne sa začal venovať aj ďalším nadšencom a to mu zostalo. Jeho zverenec Erik Kosztanko je okrem iných úspechov aj dvojnásobným majstrom sveta.

Výška: 182 cm, hmotnosť: 83 kg, vek: 40.

„Kto má sklon k bojovým športom, ten sa skôr či neskôr dostane aj k thaiboxu. Je dôležité mať dobrého trénera, ktorý pozná metodiku a vie, akú formu tréningu zvoliť, aby sa cvičenec dostal na určitú úroveň. Či už zápasovú, alebo iba na dosiahnutie určitého osobného cieľa. Musí ho to však baviť, musí sám chcieť trénovať a vzdelávať sa v technikách a taktike, zmieriť sa s bolesťou. Podľa mňa je lepšie trénovať raz, dvakrát do týždňa ako vôbec, aj vtedy sa určite zlepší a posunie o niečo vpred, získa aspoň aký-taký prehľad, zautomatizuje si niektoré pohyby a techniky. Kto to chce robiť vrcholovo, ten musí športu prispôsobiť aj životný štýl. Vždy je čo zlepšovať, na skúšku kvality sú dobré amatérske zápasy. Kto chce byť dobrý fighter, ten sa musí konfrontovať s ostatnými na svojej úrovni a tak zvyšovať svoju úroveň. Kto vydrží, ten je na dobrej ceste, no aj tak mu nikto nezaručí, že bude dobrý bojovník.“

Cvičenec thaiboxu

Patrik Ziman, generálny riaditeľ Fun rádia, 182 cm, 87 kg, 44 rokov: „Thaibox mi pomáha riešiť krízové situácie s rozvahou, prehľadom a veľakrát aj s pokorou. Život často bolí a takýto druh športu ťa naučí lepšie znášať bolesť a vyrovnať sa s ňou.“

 

DŽUDO

Obľúbený olympijský šport a predovšetkým japonské bojové umenie vzniklo z viacerých škôl džiu-džitsu, ktoré sa venovali sebaobrane neozbrojeného človeka. Džudo sa riadi dvomi hlavnými princípmi – ten prvý je čo najúčinnejšie využívať svoju silu a tak poraziť aj fyzicky silnejšieho súpera, druhý princíp učí vzájomnému rešpektu medzi ľuďmi.

Branislav Babic

Niekoľkonásobný majster Slovenska a slovenský reprezentant v kategórii do 81 kilogramov v súčasnosti trénuje v Judo Clube Slavia STU Bratislava.

Výška: 181 cm, hmotnosť: 83 kg, vek: 36, technický stupeň: 2. dan.

„Džudo je všestranný šport rozvíjajúci ducha a posilňujúci telo. Vyhnúť by sa mu mali len ľudia s vážnymi srdcovými problémami, ochoreniami chrbtice či ľudia trpiaci extrémnou hypermobilitou. Inak je vhodný pre každého, stačí si zakúpiť džudo-gi (kimono), dobrú psychickú a fyzickú výbavu získa priaznivec džuda priamo na tréningu pod dohľadom dobrého trénera, ktorý musí byť predovšetkým nadšenec s objektívnym pohľadom. Samozrejme, ak sa chce niekto venovať džudu na vyššej úrovni, musí obetovať tréningom takmer všetok voľný čas, mať dobré fyzické predpoklady a hlavne pevnú vôľu. Pády a prvé techniky v boji na zemi a v postoji zvládne človek pomerne rýchlo, odhadujem to na mesiac, lenže džudo je bojové umenie, kde je vždy čo učiť sa, preto cesta nikdy nie je ukončená.“

Cvičenec džuda

Pavol Minár, Spec Ops Commander/Head of Strategy Istropolitana Ogilvy, 186 cm, 81 kg, 46 rokov, 1. kjú: „S džudom som začal ako pokročilý tridsiatnik, lákala ma na ňom kombinácia extrémnej fyzickej náročnosti, ktorá sa však nezaobíde bez techniky a stratégie. Dá sa povedať, že džudo robí nielen krajšie telá, ale aj zlepšuje strategické myslenie a robí z ľudí lepších ľudí.“

 

KARATE

Bojové umenie pochádzajúce z japonského ostrova Okinawa. Tamojší vládca (daimjó) zakázal prostému ľudu nosiť a používať akékoľvek zbrane, takže pre útoky banditov a krutosť pánov boli obyvatelia Okinawy nútení rozvinúť techniku boja holými rukami. V športovom karate existujú dve disciplíny – kata (choreografia boja s fiktívnymi protivníkmi) a kumite (športový zápas). Na Slovensku je karate najúspešnejší neolympijský šport.

Ladislav Klementis

Zakladateľ karate na Slovensku, Okinawa Goodwill Ambassador, stále trénuje sedemkrát týždenne. Pravidelne cestuje na Okinawu, pravdepodobne je to človek s najväčšími informáciami od skutočných majstrov. Sensei Ladislav Klementis vychoval doslova desiatky majstrov sveta v kata, v kumite aj v kobudo.

Výška: 171 cm, hmotnosť: 72 kg, vek: 67, technický stupeň: 8. dan karate, 3. dan kobudo okinawských smerov gódžu-rjú a rjuei-rjú.

„Karate je šport pre dospelých, ženy, deti aj pre seniorov, je to systematické cvičenie ducha, tela a dýchania. Učí tvrdej práci, koncentrácii, ale i sebaobrane. Tréner – sensei je ten, kto učí, vychováva, je pomocníkom, poradcom, priateľom a vedie žiakov na tejto ceste. Bez neho sa nedá naučiť technika ani pripraviť sa na šport. Ten, kto chce začať s karate, nepotrebuje nič, len pevnú vôľu, vytrvalosť, slušnosť, schopnosť prijímať informácie a vážiť si ich. A tvrdo trénovať. Dnes už existuje množstvo súkromných klubov, kde sa dá cvičiť po dohode so senseiom v ktoromkoľvek čase. Tí, ktorí sa chcú biť a zneužiť karate, by o ňom ani nemali uvažovať. Karate je celoživotná cesta učenia, poznávania a odovzdávania skúseností. Dokonalosť je nedosiahnuteľná v ľudských činnostiach.“

Cvičenec karate
Frederick Ayisi, učitel jogy, fitnes tréner, tanečník, choreograf, 178 cm, 83 kg, 4. dan: „S karate som začal v septembri 1978 a odvtedy je to neoddeliteľná cesta môjho života. Nemôžem sa ho len tak zbaviť, ani keby som chcel. Vždy si ma k sebe znovu a znovu pritiahne a musím cvičiť.“

 

TAEKWONDO

Pod týmto názvom sa vyvinulo pomerne mladé bojové umenie – názov taekwon-do bol prijatý až v apríli 1955 súhlasom väčšiny kórejských majstrov bojových umení s myšlienkou spojenia rôznych štýlov ako kongsu, taekkjon, kwonbup, subakdo, tangsudo. Pôvodne bolo vytvorené pre vojenské účely, neskôr sa prispôsobilo aj pre šport.

Brian Lurie

Kapitán slovenskej reprezentácie taekwondo, dvojnásobný vicemajster sveta a päťnásobný medailista z ME. S taekwondom začal v roku 1999 pod vedením trénera Matiullaha Karwandgara (7. dan). V súčasnosti trénuje v klube na ZŠ Dudova v Petržalke.
Výška: 178 cm, hmotnosť: 84 kg, vek: 33, technický stupeň: 4. dan.

„Teakwondo odporúčam už pre deti od štyroch-päť rokov, kvôli rozvoju flexibility, čo je základ pre akýkoľvek šport. Aj tu je dôležitým faktorom dobrý tréner, musí byť vynikajúci motivátor a skvelý psychológ. Tréner nesmie žiaka nútiť, takže ten, kto nechce nič robiť, nech sa radšej nehlási. Fyzicky stačí, že záujemca bude vedieť stáť na nohách, psychicky musí byť vyrovnaný s tým, že chce začať a niečo dokázať. Preto potrebuje disciplínu a dodržiavať pravidlá daného športu. Z materiálnej výbavy treba len dobok (špeciálne oblečenie). Dá sa trénovať „neprofesionálne“, čiže raz, dvakrát do týždňa, alebo profesionálnejšie štyri- až päťkrát do týždňa. To prvé znamená, že ľudia cvičia taekwondo ako druh odbúrania stresu a zvyšok chodí aj na súťaže a zvyšuje si úroveň technického stupňa. Osobne cvičím taekwondo „už“ alebo „iba“ šestnásť rokov a stále mám pocit, že to ešte neviem...“

Cvičenec taekwonda

Mgr. Martin Murgáč, GR IBM Slovensko, 84 kg, 183 cm, 2. dan: „S bojovými umeniami som začal ako dvanásťročný, potom som mal dlhšiu prestávku. Vrátil som sa znovu až s deťmi – Kika už má červený pás, Filip červeno-čierny, takže cvičím, aby som sa doma ubránil. Takto trávim čas so svojimi deťmi na tréningoch a super mi to čistí hlavu.“

.Autor: BREAK, Mário Gešvantner

viac článkov
Boj ako fitnes: Kontaktné bojové športy sú stále populárnejšie
BREAK
Mário Gešvantner