Slivovicu? Vždy, všade a radi!

 
 
Food

Slivovicu? Vždy, všade a radi!10

Adam a Eva žili v raji. Vôkol nich jablone, hrušky, marhule, čerešne a slivky. Bolo iba otázkou času, kedy prarodičia ovocie začnú páliť. Odvtedy je na zemi raj i peklo zároveň.

Ovocné destiláty sú šperkami ľudskej vynaliezavosti na ceste za telesným pôžitkom. Najmä teraz, keď sa opäť zmenil čas na zimný a skoro sa stmieva, je vhodná príležitosť vyskúšať čosi iné. Verte, vypáliť do koncentrovanej nádhery vôní a chutí sa dá všeličo. Napríklad klasika – slivovica. Zatrasieš fľašou... aha... perleťové reťazenie, záruka kvality. Naleješ do kalíška... a podobne ako páv rozprestrie pyšne chvost, tak sa rozvinie vôňa slivovice. Privrieš oči a vidíš rozkvitnutý slivkový sad... Vnímaš neopakovateľnú krásu belostných kvetov a vôkol poletujúce včely... Ochutnáš a žasneš! Jazyk sa napojí ohňom letných horúčav, čo dali plodom zrelosť. To všetko máš na jazyku, možno cítiš aj krásny augustový deň, keď sa slivky zberajú, hádžu do sudov, aby vykvasili. Minimálne päť týždňov malej alkoholovej revolúcie jeobsiahnutých v kalíšku. Čas očakávania, keď na vrch kvasu vystúpi „koláč“ ovocnej dužiny. A potom kôstky sadnú na dno a kvas je pripravený na triumfálnu cestu do pálenice...

Jej výsosť – Bošácka slivovica:

Slivka je slivka. Nenáročný ovocný strom schopný vyrásť u nás na akejkoľvek pôde. Buď pozdravená, naša šťastná krajina! Je to obzvlášť Bošácka slivovica, ktorej chýr má krídla. Slivovica je dnes už požehnaná Európskou úniou. Majiteľom tamojšej pálenice je pán Miroslav Kaššovic. Vzácny mok kvapká z rúrok destilačného prístroja. Skutočne pekný pohľad...: „Je jediná pravá. Je nenapodobiteľná,“ hrdí sa pán Kaššovic. Oddávna, už tristo rokov rozjasňuje pravá bošácka zreničky. Slivovica, ktorá putovala na pltiach a v nošiach do Pešti i do Viedne. Prečo práve ona chutilapanstvu najviac? „Lebo také podmienky pre slivky ako u nás nie sú nikde inde. Pochádzajú z našej chránenej oblasti,“ vraví patriot. V chuti je obsiahnutá vôňa bošáckej doliny. A tá dáva bystrickým slivkám neopakovateľný šmrnc. Samozrejme, záleží i na alchýmii počas kvasenia, tých nespočetných chlapských debatách pri štamperlíku, ako urobiť pálenku najtypickejšou a najjemnejšou. A tiež na tom, akým drevom sa kúri pod kotlom. Agát a slivka sú najlepšie. Prepaľuje sa dvakrát, samozrejme. A potom? Obrátiš do seba číry destilát z trojnožky, čo je špeciálny, iba v Bošácej používaný pohárik, a v tele znie báseň... Povieš, čo by si možno nechcel, a nepovieš, čo by si chcel. Ten pocit zažili s pohárikom bošáckej už všetci naši prezidenti. Ale aj Boris Jeľcin i George Bush. Hlavy pomazané, ktorým už pretieklo hrdlom všeličo jedinečné. V pálenici sú prominenti vystavení na nástenke. S pohárikom, ako inak.

Vraj ste aj vy dostali chuť?

Problém, páni. Jedinú pravú Bošácku slivovicu z tamojšej pálenice v obchodoch nekúpite. Len cez pána Kaššovica. A tomu často zvoní telefón a on musí povedať. „Už nemám, skúste neskôr, možno z novej úrody.“ Vie, čo predáva, fľaštička s objemom 0,35 litra stojí 580 korún. Poklad sa aj tak míňa. Ale slivovice, ktoré si požičiavajú názov „Bošácka“, sa u nás vypáli viac, než je schopné natiecť z plodov miestnych slivkových sadov. Možno keby bolo o jedno Božie prikázanie viac: „Nepančuj!“

Tiež Bošácka marhuľovica je elixír:

Oba produkty sú balené v nádherných fľašiach, doslova umeleckých. Transport do celého sveta zaručuje kvalitný kartónový obal. Je dobrým zvykom voziť do sveta túto slivovicu ako čosi typicky slovenské, veď halušky podliehajú skaze... Dobrá správa. Vraj príde v bošáckej pálenici na rad aj pálenie borovičky podľa extra starej receptúry. Nepálili ju od vojny, ale je v zálohe ako tajný tromf. A aj viac slivovice. Až zarodia nové rozsiahle slivkové sady, ktoré pánovi Kaššovicovi zatiaľ kvitnú iba v hlave...

Kuk do kotla zázrakov:

Ach, pálenice! Domčeky krásne a ľúbezné a tie moky nádherné... Jabĺčkovice, hruškovice, čerešňovice, marhuľovice, oskorušovice, malinovice... Čo všetko o nich vieme? Sú to všetko pálenky z bobuľového, kôstkového a jadrového ovocia. Samozrejme, najlepšie čerstvého. Práve to, celé i skvasené, alebo dužina, prípadne ovocná šťava, sú cestou ku konzumentovej blaženosti. Ale aj ovocné pálenky, vyrábané zo zvyškov ovocného zákvasu alebo lisovaného ovocia –matolín. Tie tiež patria k špecialitám. V Taliansku sa nazývajú grappa, vo Švajčiarsku a Francúzsku zasa marc, u nás nijako špeciálne, ale chutia.

Ovocné destiláty sú chemicky jednoduchá záležitosť:

Jednoducho ich do seba aj nalejete, ale zložitejšia je ich klasifikácia. Delia sa na číre ovocné destiláty, ktoré sú na uchovanie čírosti takzvane „stárené“. Ide o ich pobyt v hlinených, kamenných alebo sklených nádobách. Ďalej sú to sfarbené destiláty. Tie sú stárené v drevených sudoch. Ach, tá nádhera žltkastej slivovice u Rudolfa Jelínka vo Vizoviciach! Vyčkajte, povieme si neskôr. Farby i chute hrajú odtieňmi, ale vždy musia mať iskru. Množstvo alkoholu v ovocných ohnivých vodách sa pohybuje od 38 do 45 %. Samozrejme, to sa týka len značkových destilátov. V našich podmienkach destilačné aparatúry veselo odkvapkávajú aj päťdesiatdvojky i vyššie.... Koľko sa dá z istého množstva ovocia vypáliť? Ten, kto nepodporí tečenie pálenky cukrom, čo sa vždy odrazí na horšej kvalite destilátu, čo v hrdle škriabe, má pálenky menej. Ale lepšej. Napríklad zo sto kíl jabĺk sa dá vypáliť od troch po sedem litrov čistého alkoholu, z hrušiek trochu menej. A zo sto kilogramov ovocnej matoliny sú až štyri litre čistého alkoholu. Slivovica môže „liať“ oveľa viac – desať až sedemnásť litrov pálenky zo sto litrov kvasu. Pánboh zaplať za tie dary...

Rudolf Jelínek to vie!:

Nedá sa obísť slivovica zo známej firmy v moravských Vizoviciach. Akciová spoločnosť Rudolf Jelínek ako výrobca alkoholických nápojov a najmä destilátov sa obtiera o jazýčky konzumentov od roku 1894. Vo vývoze podniku hrá Slovensko významnú úlohu. Milovníci slivovice nájdu v sortimente nielen klasickú „štyridsaťpäťku“, ale aj takzvanú zlatú a zlatú „kosher“. Tiež jubilejná slivovica z limitovanej série z ročníka 1989 patrí k tomu najlepšiemu. Jelínkova slivovica je iná než bošácka. Vďačí za to trojstupňovej destilácii vyzretého kvasu. Vyznačuje sa sladkastou arómou kôstok, ktoré nezatieňujú ovocný charakter. Chuť nápoja je jemná až stredne aromatická. Zlatá slivovica je „iná káva“. Vôňou pripomína koňak, ale chuťou veľmi jemné slivky. Tajomstvo zlatistej farby sa skrýva v dlhodobom zrení pálenky v kadiach z limousinského duba. Keďže vizovickým maskotom je Bolek Polívka, bol by hriech nestaviť na jeho meno. Výsledkom je „Bolkovica zMjesíca“, ktorá má päťdesiat percent alkoholu. Unikátnou edíciou je aj „Slivovica valašského království“. Marketingové ťahy u Rudolfa Jelínka prevládajú, celý podnik je vyfešákovaný pre oči turistov i vzácnych návštev. Keď tam bol nedávno Václav Klaus, dostal do daru „Prezidentovicu“...

Old Herold – staré dobré pálenky:

Z Bošáce do Trenčína kameňom dohodíš. Vlastne aj s Vizovicami tvoria regionálne akýsi pálenkový trojuholník. Vklad Old Heroldu Trenčín sa v tomto triumviráte najviac približuje bežnému kunzumentovi tvrdého alkoholu. Produkcia firmy so storočnou tradíciou možno neohúri jedinečnosťou malej pálenice ako v Bošácej. Možno ani portfóliu trúnkov Jelínka sa nevyrovná. Starú dobrú kvalitu destilátov a liehovín však Old Heroldu uprieť nemožno. A tiež kvantitu produkcie. Okrem ovocných destilátov sa slovenský národ naučil aj na ich vodky, brandy, bylinné amliečne likéry či borovičku. Oj, tá Junipers „píše“! Ale to už sme zabŕdli do liehovín amy chceme o rýdzich pálenkách. Aj tu vyrábajú Bošácku slivovicu, no za názov vďačí skôr technológii, než írečitosti suroviny. Lebo tá sa zväčša dováža z Balkánu. Ale aj tak treba povedať, že ich Bošácka slivovica bola ocenená zlatou medailou Slovak Gold v roku 2001. Pálenka, tak to stojí napísané, nadväzuje na povestný ovocinársky región a storočné skúsenosti so spracovaním a destiláciou ovocia. Rovnako aj malinovica z Old Heroldu, ako aj hruškovica aj jabĺčkovica sú pravými ovocnými destilátmi, ktoré stoja za ochutnanie.

A ešte jeden, na cestu!:

Tak je to s ovocnými pálenkami. V Bošáci, v Trenčíne či Vizoviciach. Najmaškrtnejšie jazýčky možno neohúria, tie si nedajú zobrať svoj koňak či whisky. Ale koncentrovaná chuť ovocia pokrstená ohňom má svoje čaro i silu. Áno, od čias Adama a Evy. Ovocným destilátom zdar, slivovici zvlášť!

Autor: Vladimír Turkovič
Fotogaléria 


  • Aktuálne číslo

Brejk

 
 
 
 
Šport