Najviac minul za auto

 

Najviac minul za auto00

Na svoj prvý zarobený milión si už nepamätá a nikdy nemal rád, keď mal nad sebou šéfa. Jeho stratégia úspechu spočíva v odvahe, každodennej práci a sebarozvoji. O svojich túžbach i o tom, na čo najviac míňa, nám prezradil miliardár Peter Krištofovič (36) v exkluzívnom rozhovore.

V rebríčku slovenských miliardárov ste sa umiestnili v prvej dvadsaťpäťke, s majetkom tri miliardy slovenských korún. Je táto suma už vyššia?
Nie, nie je vyššia.

Aký je to pocit byť miliardár?
Bohatstvo je relatívne a označenie miliardár mi neprináša žiadne uspokojenie. Nerátam zarábanie peňazí, robím prácu, ktorá ma baví, a ak som v nej úspešný, zvyšuje sa hodnota môjho majetku. Je dobrý pocit byť finančne nezávislý, a to je o oveľa nižšej sume. Nemám rád podobné rebríčky a neriešim ich.

Traduje sa, že v podnikaní ste začínali so svojím spolužiakom z vysokej školy a terajším spoluvlastníkom Pavlom Krúpom predajom finančných a poisťovacích produktov. Ako ste sa k tomu dostali?
Úplnou náhodou. Jedného dňa som išiel na poštu a stretol som kamaráta, ktorý mi ponúkol, aby som sa zúčastnil na školení v Prahe. Písal sa rok 1992 a mne sa to zdalo ako dobrý nápad naučiť sa niečo nové. Prednášky boli v nemčine, a to bol druhý motív. Na začiatku som vôbec nevedel, o čo pôjde, ale postupne sa veci začali kryštalizovať.

Ešte počas štúdia ste sa vypracovali na pozíciu okresného vedúceho v spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko, kde ste zodpovedali za vedenie a riadenie tímu 150 ľudí. Nebolo toho na začiatok trochu priveľa? 
Vtedy boli také časy. Ako mnohí iní, aj ja som sa – ako sa hovorí – učil „za jazdy“. Bol som veľmi mladý, neskúsený v biznise a manažmente, možno preto som nemal obavy a šiel som do toho. Samozrejme, že som musel aj naďalej študovať a zároveň sa snažil podnikať. Mal som veľké plány do života, tak som musel tvrdo pracovať. 

Spomínate si ešte na svoj prvý milión?
Spomínam si na svojich prvých 100 000 Sk, ktoré som zarobil za mesiac. Bolo to v decembri roku 1994. Na prvý milión si nespomínam. Denne som sa staral najmä o to, ako vybudovať firmu, a peniaze som naozaj neriešil. Všetky zarobené peniaze som obratom investoval do rozvoja podnikania. Neodložil som si bokom ani ten „prvý magický milión“.

Predpokladám, že už počas štúdia ste si vďaka podnikateľským začiatkom žili na ten čas nadštandardne. Ako vás vnímalo vaše okolie či spolužiaci?
Možno povedať, že už počas štúdií som o peniaze nemal núdzu. Už od šestnástich rokov som sa snažil  privyrábať si. Začiatky boli ťažké. Pracoval som tvrdo na stavbe a dostával 25 korún na hodinu. Postupne sa to zlepšovalo a počas vysokej školy som si kúpil prvé auto. A aké boli reakcie zo strany spolužiakov? Celkom ok, nebol som totiž jediný.

Ak by ste s podnikaním začínali až teraz, myslíte si, že by ste boli rovnako úspešný?
Na túto otázku je dnes veľmi ťažké odpovedať. Som si istý, že by som bol úspešný. Otázka je iba to, či viac, alebo menej ako teraz. V našom biznise však potrebujete nazbierať skúsenosti.  Keby som začínal až teraz, potreboval by som minimálne 5 – 10 rokov, aby som dosiahol výraznejší úspech. Okrem tohto faktu je pravda aj to, že sme boli v správnom čase na správnom mieste. Myslím si, že niektoré príležitosti sa už v takej miere teraz nezopakujú.

V nemeckej poradenskej firme ste pracovali tri roky. Čo vás presvedčilo či donútilo opustiť slušne sa rozvíjajúcu pozíciu a stať sa spoločníkom finančno-poradenskej spoločnosti NLS?
Bola to kombinácia viacerých faktorov. Som podnikateľský typ a nemám rád nad sebou „šéfa“. Hľadal som slobodu rozhodovania a veril som, že niektoré veci dokážem urobiť lepšie, ako umožňoval nemecký systém. To sa nakoniec ukázalo ako správny predpoklad. Druhým dôležitým faktorom boli informácie, ktoré som si naštudoval o materskej firme. Nestotožnil som sa s nimi v danom čase, a aj preto som sa rozhodol pre zmenu.

No ani tam ste nezotrvali dlho, prečo?
NLS založil jeden Rakúšan a mne ponúkli partnerstvo. Bol som spoločník pol roka, no nerozumeli sme si v biznise. Tak som to ukončil.

Prečo ste si nerozumeli?
Mám jasnú predstavu o serióznosti a čestnosti k ľuďom. On bol rozprávkar a zavádzal ľudí. Nebol som ochotný to tolerovať.

V roku 1996 ste sa rozhodli založiť s bratom vlastnú poradenskú spoločnosť s názvom Allfinanz holding (neskôr premenovaná na AFS SK), zaoberajúcu sa poradenstvom. Nebáli ste sa prípadného neúspechu či konkurencie, pre ktorú ste predtým pracovali?
Nebál som sa ničoho. Som v znamení Barana, a to v tomto prípade rozhodlo. Pustil som sa do biznisu s absolútnym presvedčením o našom úspechu. Intuitívne som vycítil, že to je moja cesta. Nikdy som to neoľutoval. 
 
Dnes ste majiteľ a vlastník viacerých spoločností a riadite tisícky ľudí. V čom bola vaša stratégia úspechu?
Odvaha, tvrdá denná práca a sebarozvoj. Prečítal som množstvo kníh, absolvoval som rozvojové semináre a učarili mi Tomáš a Ján Baťovci. Okrem toho som bol veľmi výkonovo orientovaný – chcel som dosiahnuť niečo výnimočné.

Snažíte sa myšlienky Baťovcov uplatňovať aj v praxi?
Prečítal som vyše desať kníh o Baťovcoch. Musím povedať, že Ján Baťa mi bol bližší ako Tomáš – najmä v jeho spôsobe vytvárania vízií. Podľa môjho názoru títo dvaja muži boli najlepší podnikatelia a manažéri všetkých čias. Mojím životným snom je natočiť o nich film, lebo ľudia ani nevedia, aké úžasné myšlienky mali. Ja sa ich  snažím nielen uplatňovať, ale podľa mnohých ideí Baťovcov sa usilujem žiť a viesť svoje firmy. Ich sága je moja najväčšia životná inšpirácia a Tomášova kniha „Úvahy a prejavy“ mi natrvalo zmenila vnímanie života. Keby som sa mohol ešte raz narodiť a vybrať si obdobie na život a podnikanie, jednoznačne ako Baťov spolupracovník.

Stretli ste sa s niektorým z Baťovcov aj osobne?
Áno, s Tomášom Baťom niekoľkokrát. Je to jediný syn Tomáša Baťu, zakladateľa. Bol som aj na oslave jeho narodenín na Pražskom hrade, keď oslavoval deväťdesiat rokov.

O vašom úspechu svedčí aj založenie európskej firmy Salve group v roku 2004 so sídlom v Londýne, ktorá má holdingový charakter a zastrešuje AFS, finančno-poradenskú spoločnosť Finco&Partners. Čo vás viedlo k založeniu firmy európskeho formátu?
Rozhodnutie založiť materskú firmu v Londýne sme urobili z dvoch dôvodov – v danom čase sme rokovali s americkým investorom a jeho požiadavka bola mať entitu v stabilnej krajine – čo sa týka legislatívy. Druhým dôvodom bol plán európskej expanzie a s tým spojená potreba lepšieho marketingu. A Londýn znie lepšie ako Bratislava.

Ako často chodíte do Londýna? Kde tam bývate?
Do Londýna  kvôli biznisu nechodievam, to vybavuje môj finančný riaditeľ. Navštívim ho teda zriedka, prakticky iba raz za rok, keď idem na semináre. Keď som v Londýne, bývam spravidla v hoteli blízko kongrescentra.

Učarovalo vám toto mesto? Ak áno, v čom?
Londýn má pekné historické budovy a námestia, mám tam obľúbenú thajskú reštauráciu. Ale mojimi obľúbenými mestami sú aj Miláno, Viedeň a malebná španielska Marbella. Za oceánom jednoznačne Los Angeles – časť Santa Monica a Venice Beach.

Stretli ste tam aj niekoho zaujímavého, nejakú celebritu?
Áno, začiatkom augusta som na ulici stretol Kevina Costnera. Jeden známy zas podobne Brucea Willisa. No a cestou z L. A. sme v lietadle leteli s herečkou, ktorá hrala v kultových filmoch, ako naprí-klad Od súmraku do úsvitu a Takí normálni zabijaci. Nepamätám si však jej meno... (Juliette Lewisová, pozn. red.)

Dnes vaše spoločnosti existujú okrem Slovenska na Ukrajine a tiež v Rumunsku. Plánujete svoju expanziu ešte do Bulharska a Ruska. Ktorá krajina je na vaše účely podnikania v súčasnosti najvýhodnejšia?
Náš fokus v zahraničí je jednoznačne Ukrajina a Rumunsko. To sú najlepšie trhy na náš biznis. Na Ukrajine sme číslo dva a v Rumunsku číslo jeden. Práve analyzujeme Srbsko, Bosnu a Moldavsko. Mojím snom je však byť úspešný v Rusku, v Číne a v USA. Zázemie na Slovensku je pre nás stále dôležité, rovnako ako aj zdokonaľovanie nášho systému a ľudí. Práve vďaka našim slovenským spolupracovníkom úspešne expandujeme za hranice.

Určite sa vám často krížia obchodné plány s mnohými konkurenčnými lídrami a v tomto biznise „vyhráva lepší“. Dá sa tu hovoriť o nejakých štandardných či priateľských vzťahoch? 
Máme veľmi dobré vzťahy s majiteľmi a riaditeľmi konkurenčných firiem. Poznáme sa dlhé roky a vzájomne sa rešpektujeme. Dokonca na rumunskom trhu sme sa dokázali spojiť pre spoločný úspech v dôchodkovej reforme. Myslím, že to bol historický unikát v našej brandži. Je to vďaka našej dlhodobej filozofii kooperácie a dodržiavaniu dohôd.

Aké sú vaše ďalšie plány, ktoré nie sú zahalené rúškom obchodného tajomstva?
Vstupoval som do tohto biznisu s presvedčením, že vymyslím niečo lepšie ako moji konkurenti. Veľa projektov nám už vyšlo a 2 – 3 nové máme v „rukáve“. V praxi už testujeme veľmi kvalitný systém komplexného poradenstva klientom a rovnako chceme priniesť na trh platené poradenstvo.

Niekde som sa dočítal, vraj ste si dali záväzok, že do tridsiatich piatich budete plynulo ovládať angličtinu, nemčinu a španielčinu tak, aby ste na rokovaniach nepotrebovali tlmočníka. Ak sa nemýlim, v súčasnosti máte tridsaťšesť rokov, pribudol k tým spomínaným jazykom nejaký ďalší?
Nestihol som to tak, ako som plánoval. Pred dvoma rokmi som dal prednosť ruštine pred španielčinou. Dnes sa dohovorím po rusky, nemecky, anglicky. Do piatich rokov plánujem prednášať v angličtine a v ruštine. A chcem ešte aj stihnúť naučiť sa základy španielčiny.

Využívate na svoje presuny aj súkromné lietadlá či iné neštandardné formy dopravy?
Áno, niekedy si prenajímam lietadlo. Najbližšie letíme na konferenciu na Jaltu, preto pre manažment  prenajmeme jet z Bratislavy.

Neuvažujete nad kúpou jachty?
Je to jeden z mojich snov, no spájam ho aj s presťahovaním sa k moru na istý čas.

Váš dom stojí v lukratívnej štvrti v Bratislave.  Na čo ste v ňom najviac hrdý?
Na výhľad z terasy.

Uvažujete aj o kúpe nejakej nehnuteľnosti v zahraničí?
Áno, zvažujem kúpu domu v Amerike. Teraz sú prijateľné ceny nehnuteľností a aj sila koruny hovorí v náš prospech.

Kde v Amerike by teda mal stáť váš domček?
Jednoznačne v Los Angeles, v časti Marina del Rey alebo Venice.

Ako vyzerá dovolenka vašich snov?
Je to kombinácia faktorov – naše deti, slnko, biely piesok, spa, čisté more, dobré jedlo a milí ľudia. Najviac sa tomu priblížili zatiaľ na Maldivách.

A čo gastronómia? Keďže ste neustále na cestách, aká je vaša najobľúbenejšia kuchyňa? Aké víno uprednostňujete?
Najradšej mám thajskú a japonskú kuchyňu. Konkrétne kuraciu polievku s kokosovým mliekom a lososové suši. Víno mám radšej červené – ťažšie, nemám vybranú značku.

Trendom sú domáce vínotéky. Uvažujete o tom aj vy?
Mám vínotéku, no neberiem to veľmi vážne. Som rád, ak mi priatelia venujú fľašku dobrého vína. Špeciálne sa však vo vínach nevyznám a nie som vinársky fanatik.

Za čo míňate najviac peňazí? Čo najdrahšie ste si sebe alebo rodine kúpili?
Myslím, že som zdedil po otcovi záľubu v autách, jazda v super aute je moje hobby a relax. Najviac som teda minul za auto. Pre rodinu som kúpil dom a deťom platíme kvalitnú školu. 

Vo vašej garáži sa vyníma nádherné Ferrari, prezradíte nám jeho cenu?
Nie, neprezradím.

Po akom aute ešte túžite?
Najviac sa mi páči Bentley Continental GT, je to asi dizajnovo najkrajšie auto na svete. Fakt vydarené po každej stránke.

Je obdivuhodné, že si svoj čas viete zadeliť tak, aby ste sa dostatočne venovali aj svojim dvom dcéram a manželke, prezraďte nám, ako najradšej spoločne trávite čas?
Práve preto, že veľa cestujem, najradšej mám chvíle, keď sme spolu na terase doma, ugrilujem mäso, potom si zaplávame spolu v bazéne. Cez zimu chodíme lyžovať na chatu do Nízkych Tatier.

Keďže sme exkluzívny pánsky mesačník, otázka na ženskú tému nesmie chýbať. Aké ženy sa vám páčia a čo u vás rozhodlo pri výbere vašej manželky?
Páčia sa mi štíhle, vysoké blondínky. No moja manželka má čierne vlasy. Vybral som si ju intuitívne a najviac sa mi páčili jej oči. Rozhodlo to, že náš vzťah ide stále k lepšiemu.

Ste mladý a úspešný podnikateľ, čo musí väčšinu žien vo vašom okolí dostávať „do varu“. Keďže sú ženy rafinovanejšie a tvrdo idú za svojím cieľom, určite si často brúsili svoje ženské zbrane aj na vás. Prezraďte nám, akým spôsobom sa proti tomu bránite? A ako to vníma vaša manželka?
Manželka si nejaký čas zvykala na skutočnosť, že som bol často na seminároch a veľa som cestoval. Postupne videla, že mi môže dôverovať, a vytvorila mi super zázemie na moju kariéru. To si veľmi cením a nič mi nestojí za to, prísť o svoju rodinu. Teda mojou obranou sú moje hodnoty – mám jasno v tom, ako chcem žiť a čo je pre mňa dôležité. Mám už tri ženy, a to je na celý život dosť, moje dve dcéry a manželku. 

Okrem obchodných úspechov ste taktiež autorom publikácie „Moja kniha cieľov“. Komu má byť táto kniha určená a čo vás viedlo napísať ju?
To bola moja „prvotina“ – písal som ju pre svojich spolupracovníkov. Plánujem napísať ďalšie tri knihy, ktoré by mali byť určené už aj širšej verejnosti a budú z troch rôznych oblastí. Vždy to bol jeden z mojich cieľov a postupne si vytváram priestor na to, aby som mohol začať písať.  

Na čo ste v živote najviac pyšný?
Na svoju rodinu a vzťah so spoločníkom. Taktiež je to skutočnosť, že som dokázal pomôcť stovkám ľudí k lepšiemu životu. To má pre mňa najväčšiu hodnotu.

Autor: Michal DOMONKOŠ


  • Aktuálne číslo

Brejk

 
 
 
 
Šport