Najväčší vynálezcovia a znovuobjavitelia

 

Najväčší vynálezcovia a znovuobjavitelia00

Tých mien sú stovky. Počnúc Archimedom a končiac Edisonom. Medzi vynálezcami a géniami objavov sú však aj takí, ktorí už raz poznané uvideli celkom inými očami a natrvalo zmenili svet okolo nás.

10. Johannes Gutenberg (1400 – 1468)
Inforevolúcia
Je paradoxné, že Gutenberg sa stále považuje za otca kníhtlače, hoci ním nebol. Princíp tlačenia kníh už totiž existoval. Pred Gutenbergom sa využívala bloková tlač. Celá stránka sa buď odliala z olova, alebo vyrezala z dreva. Drahé a ťažkopádne riešenie. Genialita muža z Nemecka spočívala v tom, že z bloku urobil akési „písmenkové puzzle“ a stránka sa poskladala slovo za slovom. Systém bol nielen rýchlejší, pružnejší, ale najmä lacnejší a umožňoval viacnásobné využitie písmen v rôznych knihách. Kniha už nestála celý majetok, ale postupne si našla cestu medzi ľudí. Inforevolúcia tak mohla vypuknúť naplno.

9. James Watt (1736 – 1819)
Priložil civilizácii pod kotol
Škótsky samouk a vizionár parný stroj nevymyslel, ale jedinečne „postrčil“ dovtedy známe zariadenia smerom k hromadnému využitiu v priemysle. Sotva tridsaťročný spoznal parný stroj pána Newcomena, ktorý mal svoje muchy a kvázi „kabinetné využitie“. James, zručný mechanik a nadaný technik, mašinku po svojom upravil – pridal oddelený kondenzátor pary a ďalšie lahôdky – a para odpískala gigantické dejstvo priemyselnej revolúcie v Británii aj vo svete. Voda premenená na paru, ktorú poznala každá gazdinka nad svojím hrncom, posunula západnú civilizáciu priamo do nového veku – industriálnej spoločnosti a technologickej revolúcie.

8. Antonio Meucci (1808 – 1889)
Okradnutý a takmer zabudnutný
Deti už v škole vedia, že telefón si patentoval A. G. Bell, ale americký Kongres v roku 2002 uznal, že nemenšia zásluha a historické prvenstvo patria Antoniovi Meuccimu. Talianov telefón fungoval už v roku 1860, ale bol taký chudobný a uznanie patentu sa tiahlo tak dlho, že napokon úrady uznali viac-menej podobný Bellov návrh. Ten však prišiel na svet až o celých štrnásť rokov neskôr a technicky ho dali dokopy inžinieri, ktorých si Bell vlastne najal a platil. Samotný Bell bol logopéd, jazykovedec a prenos reči ho zaujímal iba ako „vedľajší produkt“. Meucci roky viedol spory, bojoval o svoje právo a česť, ale mašinéria právnikov novej Bellovej firmy a pečiatky patentových „rukávnikov“ ho zadupali do zabudnutia.

7. Marie Curie-Sklodowska (1867 – 1934)
Vyzvala na boj s rakovinou 
Poľka žijúca takmer celý život vo Francúzsku. Získala dve Nobelove ceny, porodila dve deti, objavila dva rádioaktívne prvky (rádium, polónium), vytvorila teóriu rádioaktivity a ako prvá začala presadzovať liečbu rakoviny rádioizotopmi. Sama za výskum radiácie zaplatila tú najvyššiu cenu – zomrela na leukémiu. Už za jej života sa vďaka jej nadácii zakladali liečebné ústavy v Európe i mimo nej a zachraňovali alebo zmierňovali utrpenie chorých na rakovinu. Ako prvá žena v dejinách francúzskej vedy získala titul profesorky fyziky na Sorbonne a v roku 1995 česť spočinúť na najsvätejšom mieste veľkých Francúzov v parížskom Panteóne.

Viac sa dočítate v septembrovom čísle mesačníka Brejk.

Autor: Milan CVEČKO


  • Aktuálne číslo

Brejk

 

 

 
 
 
 
Šport