Dobrodruh Marek prezradil tajomstvo úspešných výprav: Baby neberieme!

„Keď dorazím domov, hneď sa chcem vrátiť na cesty. Najradšej by som spával vonku a nič neriešil,“ vraví Marek.

Autor: Jakub Nahodil, Archív M.S

 
 
Travel

Dobrodruh Marek prezradil tajomstvo úspešných výprav: Baby neberieme!90

Dobrodružstvo je najlepšia diéta. Ja som pri ňom schudol skoro dvadsať kilogramov – odporúča Marek Slobodník (26).

Jeden z najsympatickejších slovenských dobrodruhov bol odmalička zaľúbený do kultového motocykla Jawa Pionier. V roku 2008 na ňom obišiel Slovensko, čoskoro sa vybral do Rumunska a pred piatimi rokmi k Aralskému jazeru v ďalekom Kazachstane. Prečo? „Dostal sa nám do rúk kalendár s unikátmi, ktoré čoskoro zmiznú zo zemského povrchu. Aralské jazero bolo najbližšie, tak sme tam išli. Len tak, bez plánov a prípravy sme štyria chlapci na pionieroch prešli jedenásťtisíc kilometrov,“ povie, akoby nevyrazil na dvojmesačnú výpravu, ale na výlet do Banskej Bystrice. To bol len začiatok jeho dobrodružstiev.

Čím vyššie, tým škaredšie

Pred dvomi rokmi sa Marek ako jediný Slovák stal členom expedície, ktorá na trabantoch a malom poľskom fiate precestovala Južnú Ameriku. Banskobystričan bol opäť jediný, kto sa ich odvážil sprevádzať na motocykli. Aj keď nie na svojom obľúbenom. „Tesne pred odchodom do Francúzskej Guyany sme si urobili slávnostnú jazdu. A ukázalo sa, že pionier za trabantom nestíha. Namiesto neho sme narýchlo zohnali rozpadávajúcu sa Jawu 250. Mala skoro šesťdesiat rokov a výkon asi deväť koní. Traja českí mechanici z nej za pár dní vyčarovali motocykel, ktorý bez vážnejšej poruchy prešiel po cestách-necestách dvadsaťtisíc kilometrov,“ pochváli svojho tátoša Marek.

V Južnej Amerike siahol mladík na dno svojich síl a schudol takmer dvadsať kilogramov. S výnimkou vykĺbeného pleca nebol chorý ani jediný deň. „Na dlhých cestách je najhoršia samota. Na rozdiel od auta, kde máte spolujazdca a môžete sa s ním rozprávať, ja som si v hlave dookola premietal svoj život. Keď mi už z toho vyhrávalo, tak som si spieval. Do známych slovenských pesničiek som však vkladal vlastné zážitky,“ smeje sa.
Hneď na začiatku ho nadchla cesta brazílskym amazonským pralesom. Ponad hlavy im lietali papagáje, po stromoch vedľa cesty skákali opice. Ibaže trabanty, drobný poľský fiat a jawa robili taký rachot, že všetko radšej zmizlo.

„Andy, Peru a Bolívia – to boli najočarujúcejšie miesta, na akých som kedy jazdil. Na druhej strane, čím vyššie sme stúpali, tým škaredšie dievčatá sme vídali,“ chichoce sa Marek. Na cestu si zbalil dvadsať tričiek a postupne z nich robil handry, ktorými utieral motorku a potom ich vyhadzoval. Jedlá si najčastejšie chystal na variči, spával v stane, pod holým nebom alebo v hojdacej sieti, hamaku. „Keď som v ňom raz nevydržal zimu a išiel som spať do stanu, ráno sa v ňom hojdal akýsi Peruánec.

No nič mi odtiaľ nezmizlo: ani doklady, ani peňaženka. Ale v dvestotisícovom meste vo Francúzskej Guyane zavraždia každý deň najmenej jedného človeka,“ vysvetľuje Marek, ktorý má v Banskej Bystrici priateľku Luciu. Na dobrodružné cesty cez pol sveta ju však neberie.

Za dobrodružstvom

„Ženy stále čosi riešia a majú iné potreby ako chlapi. Jeden Nemec o problémoch pri cestovaní s nimi dokonca napísal celú knihu. Bál by som sa, že sa rozhádame a potom sa poškriepi celá partia. Sme od seba odlúčení na pár mesiacov, ale o to väčšmi sa na seba tešíme. Navyše, najkúzelnejšie dievčatá sú aj tak na Slovensku a najkrajšia je pre mňa Lucia,“ uzatvára s úsmevom na perách Marek. Na budúci týždeň vyrazí za ďalším veľkým dobrodružstvom. Na staručkej jawe chce prejsť Austráliu, Tichomorie a kus Ázie. „Mám rád Slovensko, najmä Banskú Bystricu, no stále som jednou nohou vo svete. Naozaj neviem, či sa z toho niekedy dostanem.“

Foto: Jakub Nahodil, Archív M.S

Autor: Šarm/ Ján Dzúr
Fotogaléria 


  • Aktuálne číslo

Brejk

 
 
 
 
Šport