Poďte s nami na skok do tepla: Jedli sme v Iráne!

05
Chuťmeter:
 
 
… kde sa bez ryže nezaobíde ani obed, ani večera. Miestne kuchárky preto hádžu do hrnca veľmi kvalitnú zo severu krajiny. Okrem toho varia s najlepším šafranom na svete.

… kde sa bez ryže nezaobíde ani obed, ani večera. Miestne kuchárky preto hádžu do hrnca veľmi kvalitnú zo severu krajiny. Okrem toho varia s najlepším šafranom na svete.

Ročne ho na celom svete vypestujú viac ako 250 ton, no až deväťdesiat percent šafranovej produkcie pochádza práve z Iránu. Je taký vzácny, že s ním dokonca obchodujú na burzách.

Horské kvety hrajú prím

Dôvod, prečo je šafran taký drahý, vysvetľuje rodený Iránec Mohamad Pakneja, ktorý pracuje v turizme. „Časť nitkovitých piestikov v modrofialovom kvete zbierajú farmári ručne. Majú červenooranžovú farbu, sú dlhé približne tri centimetre a v každom z nich sa nachádzajú maximálne tri. Na sto gramov sušeného korenia treba nazbierať 13-tisíc kvetov šafranu. So zberom začínajú koncom októbra. Aby išlo o prvotriednu kvalitu, musia to stihnúť za dvadsať dní. Jeho zrelosť je totiž veľmi krátka.“

Korenie z horských kvetov pridávajú v Iráne najmä do ryže. Sú dva spôsoby, ako s ním zaobchádzať. Najčastejšie ho namočia do horúcej vody, aby sa z kvetov uvoľnila aróma a chuť. Prípadne šafran rozdrvia v mažiari a pridajú ho do varených jedál a šalátov. Dochucujú ním aj omeletu kuku. Základom je pomletá zmes čerstvých byliniek alebo zelených častí rastlín – od bazalky cez kôpor, špenát až po pór alebo stonkový zeler s rozšľahanými vajcami.

Pistácie po siedmich rokoch

V záhradách za domami šafran síce nerastie, pistáciových stromov tu však majú dosť. Pistácie sú na popredných priečkach komodít, ktoré zo štátu exportujú, hneď po rope. Iránci ich najradšej jedia čerstvé a nesolené. Ale orechy (akéhokoľvek druhu) kraľujú tiež v kuchyni. Zdobia tu nimi napríklad baklažánový dip, ktorý podávajú s iránskym chlebom. Ten slúži domácim aj ako lyžica.

Jogurt ako sladkosť

Iránci, ktorí sa striktne držia nielen náboženských, ale aj gastronomických tradícií, začínajú deň národným jedlom – polievkou kaleh pacheh. Vo veľkom hrnci na malom ohni vyvaria ovčiu hlavu so všetkými vnútornosťami a dochutia ju štipkou korenia. Vývar poznajú v celej krajine, ale každé mesto má ešte vlastnú špecialitu. Napríklad v treťom najväčšom meste Esfahan ide o hovädzinu pripravenú v jogurtovej omáčke – khoresht mast.

Mimochodom, jogurtom (zriedeným vodou) hasia smäd bez ohľadu na to, či sa teplota šplhá k päťdesiatim stupňom, alebo v zime klesá k desiatim. Domáci robia z jogurtu aj sladkosti. Mliečny nápoj najskôr uvaria, nechajú ho vychladnúť a potom dajú stuhnúť do chladničky. Nakoniec z neho formujú guľôčky, ktoré jedia ako cukríky.

Ťahavá zmrzlina

Pri chutných špecialitách nezaostáva ani púštny Yazd. Iránci tu vítajú hostí polievkou shooli. Základom je ocot a zmes mäty, špenátu, cibule, šošovice, petržlenu a póru. Moderné gazdinky nahrádzajú ocot šťavou z granátových jabĺk a na zafarbenie používajú cviklu. Shiraz je zas preslávený zmrzlinou falide. Najlepšiu ju robia dvadsaťpäť kilometrov za mestom smerom na Shepidan v zmrzlinárni Mohammadi Ice Cream. Vyrábajú ju zo škrobu, z limetkovej alebo z ružovej šťavy a cukru. Zastavte sa niekedy.

Chlieb na zozname UNESCO

Na chlieb sú Iránci mimoriadne pyšní. Ochutnať môžete štyri druhy a všetky sú vlastne tenké oválne placky. Každý si z nich odtrhne taký kúsok, na aký má chuť. Nekysnutý chlieb lavaš je od roku 2014 na Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pečú ho na rozpálených stenách podzemných pecí – v ich strede horí oheň. Pekár teda musí presne odhadnúť, či je chlieb už hotový a či sa bez problémov odlepí od steny.

Ak by chlieb nechal čo i len o minútu dlhšie v peci, spadol by priamo do ohňa. Upečeným chlebom domáci začínajú deň v parkoch. Ráno pred odchodom do práce gazdinka zabalí do košíka chlieb, čerstvú zeleninu, domáci syr a čaj, otec vezme deku… Spolu so svojimi deťmi aj s príbuznými sa rozložia v ktoromkoľvek parku. Preto je počas horúcich dní už skoro ráno, no aj večer po západe slnka, veľký problém nájsť v parku trochu voľnej zelenej plochy na sedenie.

Autor:

Súvisiace kategórie:



 

Dobré jedlo