Bez nich Ježiško nepríde! Akým darom oplývajú tieto šikovné pekárky?

12
Chuťmeter:
 
 
Preto ho zďaleka a v predstihu vítajú napečenými medovníčkami, štedrákom, oblátkami aj rozprávkovo voňavými medovými rezmi.

Preto ho zďaleka a v predstihu vítajú napečenými medovníčkami, štedrákom, oblátkami aj rozprávkovo voňavými medovými rezmi.

Tatiana Pavlovičová, Osuské, medovníčky od Táničky

Víťazka súťaže o najlepší slovenský medovník na Agrokomplexe v Nitre 2014-2017

Malý domček v Osuskom

Je prevoňaný medovníkmi po celý rok. Kedysi typicky vianočné pečenie už nemá sezónu, medovníky sa pečú nielen na Veľkú noc, ale aj na narodeniny, výročia či svadby. Mikulášske a vianočné kúsky začína Tatiana Pavlovičová piecť už na konci októbra.

Medovníčky od Táničky

Táňa dlhý čas piekla a zdobila medovníky len pre seba a pre svoju rodinu. Pred šiestimi rokmi ju zo Slovenského zväzu včelárov požiadali, aby na ich národnú výstavu upiekla medovníky. A nastala zmena. Objednávky na chutné medovníky sa začali hrnúť a vznikli medovníčky od Táničky. Záujemcov o sladkú pochúťku je toľko, že všetky objednávky Táňa ani splniť nemôže. Medovníky z Osuského už putovali do Holandska, Talianska a ďalších európskych krajín, merali cestu do Japonska, USA či do Saudskej Arábie.

V čom spočíva kvalita medovníkov?

V dobrom recepte? Určite áno. Ten Tánin na mäkučké medovníky má viac ako dvadsať rokov. Recept by však na dobrý výsledok nestačil. Dôležitá je aj kvalitná múka, Táňa ju kupuje priamo od osvedčeného mlynára.

„Medovníky sa nepečú z čerstvo vymieseného cesta, musí postáť najmenej 24 hodín. A po upečení sa ani hneď nezdobia. Potrebujú si oddýchnuť, pretože by z nich opadala poleva“, vysvetľuje medovnikárka. Táňa pečie okrem klasických špaldové a bezlepkové medovníky. Stačia dve-tri hodiny pečenia a medovníkov je toľko, že zdobenia má na týždeň. Dávno má odskúšané, že bielkovú polevu nemôže robiť mixérom, iba ručne, vtedy má správnu hustotu a dobre sa s ňou pracuje.

Vlastný med a formičky

Dôležitý je aj kvalitný med, veď v ceste ho musí byť až tretina. Kvetový, agátový či lesný majú Pavlovičovci vlastný, Tánin manžel sa stará o 26 úľov! Skúsenú medovnikárku nezaskočia ani najrôznejšie želania zákazníkov. Manžel jej nakreslí a vyrobí formu, akú potrebuje, takže už piekla husle, loď s plachtami, tenisovú raketu, klavír...

Keď kuchyňa nestačí

V kuchyni sa medovníky pečú, v obývačke zdobia, v ďalšej izbe skladujú. Táňa sa smeje, že len na formičky by potrebovala samostatnú miestnosť. Nikdy neodolá, ak zbadá nejakú, ktorú ešte v zbierke nemá. A takých je už naozaj málo. Pavlovičovci stavajú. Nie väčší dom, ale medovnikáreň. Hneď v susedstve by už na budúci rok chceli mať malú výrobňu.

Táňa pevnou rukou zdobí medovník, jedna tenulinká čiara je rovnaká ako druhá i vzdialenosti medzi nimi sú presné. Zakrátko je malá vianočná ozdoba skrášlená krehkou pavučinkou cukrovej čipky. Niet sa čo diviť, že tieto nádherné kúsky získali prvé miesto v súťaži o najlepší slovenský medovník na Agrokomplexe v Nitre už štyri roky po sebe.

Gabriela Čechovičová, Jarná, šťavnatý štedrák

Známa pestovateľka maku a skúsená pekárka

Vianoce po celý rok

Činorodá pestovateľka modrého, hnedého, sivého a bieleho maku sa má čo oháňať. Aby toho nebolo málo, k nekonečnému makovému kolotoču si prifarila aj pečenie koláčov. Nech má svojim zákazníkom po jarmokoch, výstavách či v obchodíku v bratislavskom Fresh Markete okrem makových zrniek, múky a oleja čo ponúkať.

Keď pred niekoľkými rokmi do jej výstavnej vitríny pribudol pred vianočnými sviatkami k ostatným dobrotám štedrák, netušila, že jej načisto prischne a že sa bude predávať lepšie ako teplé rožky. Dokonca aj jej vychýrená ťahaná štrúdľa popri ňom bledne závisťou. A nielen pred Vianocami. Tie má Gabriela Čechovičová vďaka sýtemu vrstvenému koláču po celý rok.

Štyri v jednom

Jej mama piekla každé Vianoce makovo- -lekvárový, orechový a tvarohový kysnutý závin aj štedrák, ktorý obsahuje všetky štyri plnky súčasne. „Ako dievča som sa k nemu veľmi nemala,“ spomína Gabika na dávne časy. No po maminej smrti si so štedrákom či skladníkom, ako ho niektorí volajú, hravo poradila.

„Robím ho podľa jej receptu, na plechu s navrstvenými plnkami, ktoré v reze farebne aj chuťovo spolu pekne ladia. Niektoré gazdinky ho pečú v okrúhlej forme a krájajú ako tortu, no jedla som už aj taký, kde bola každá štvrtina s inou plnkou,“ vraví, ale ona trvá na tom maminom.

Naozaj štedrý!

Dva razy do týždňa zamiesi z kvásku, kila múky a jedného masla cesto a nechá ho chvíľu podkysnúť. A potom ho rozdelí na päť bochníčkov, štyri rozvaľká presne do tvaru plechu. Za tie roky to už má v oku. Prvý plát položí na papier na pečenie. Potrie ho plnkou takmer z kila ocukrovaného mletého modrého maku rozriedeného vodou a rumom. Obe tekutiny dopraje aj orechom v druhej vrstve i slivkovému lekváru, ktorý dáva na vrchný plát. Pod ten ešte najprv rozotrie štyri kocky tvarohu vymiešané s cukrom, so štipkou soli, s citrónovou šťavou a nastrúhanou kôrou. Neverili by ste, ako táto kombinácia koláč rozparádi! „Všetky ingrediencie musia byť kvalitné,“ zdôrazňuje Gabika.

Nielen na maku si dá záležať. Keď nakoniec z posledného bochníka cesta pripraví na vrch mriežku, má veru čo robiť, aby toľkú ťarchu preniesla do rúry. „Koláč je symbolom štedrosti, ktorú si ľudia chcú na sviatky dopriať, a je štedrý aj preto, že naozaj nešetrím plnkou,“ povie a zapne rúru na 180 stupňov. Po hodinovej príprave je koláč zrelý na 40-minútové pečenie. Potom ho nechá dobre vychladiť, aby sa výborne krájal na rezy.

Len sa zapráši

Z plechu jej vyjde štyridsať porcií, na ktorých idú nechať oči stáli štamgasti aj náhodní ľudkovia. Pred Vianocami, po nich, v lete, v zime, na jeseň... Len sa po ňom zapráši. „Pravidelne naň chodí jeden pán, ktorý spoza rohu najskôr pozrie, či tam je. Potom kúpi osem kúskov, dva zje hneď v predajni,“ teší sa Gabika.

„Najmä pre takých musím štedrák piecť po celý rok, aj keby sa mi nechcelo,“ povie gazdiná z Jarnej, ktorá by tajomstvo jeho pečenia rada niekomu odovzdala, aby ju popri práci s makom trocha odbremenil. Ale zatiaľ sa taký dobrovoľník nenašiel…

Monika Iľašová, Oľdza, fantastické medové rezy

Vychýrená pekárka vianočných koláčikov

Upiecť a pobaliť

Od malička sa rada motala v kuchyni, keď mama alebo babička pripravovali všetky tie sladučké dobroty pre rodinu. V rodine hovoria, že lásku k pečeniu a talent naň získala práve po šikovnej babičke. Už v mladom veku sa z Moniky stala ozajstná gurmánka, ako mladá si otvorila bufet, kde ponúkala langoše, cigánsku pečienku, guláš, zemiakové placky a lokše... No vedľa mala kamarátka cukráreň a Monika jej často vypomáhala. ň

K sladkostiam ju to ťahalo viac a viac. Od kamarátky sa veľa naučila a postupne sa sama začala venovať pečeniu náročnejších zákuskov a vianočného pečiva na zákazky. Dnes pri štyroch deťoch hravo stíha nielen domácnosť a veľkú záhradu, ale aj vypekanie takých parádnych zákuskov, ako sú veterníky, krémeše, punčové rezy a teraz, pár týždňov pred Vianocami, aj svoje vychýrené medové rezy, linecké kolieska a všakovaké drobné pečivo. Všetko pobalí do krásnych škatuliek a rozvezie svojim stálym a spokojným zákazníkom.

Čo zvládne jedna žena

Pri tom, ako nám prezrádza recept na svoje slávne medové recepty (strana 47), pózuje fotografke, zabáva šesťročnú dcéru a jedným uchom načúva, či malý deväťmesačný synček ešte stále spí. Práve pečie medové pláty, takže domom sa šíri priam rozprávková vôňa. Nás ponúkne hotovými rezmi, ktoré má pripravené už na celé dni vopred. Bože, chýry neklamú!

Takú dobrotu sme naozaj dávno nejedli. Rezy sú ľahučké ako perinka, rozplývajú sa na jazyku. Preto, keď nám rozpráva, ako sú nimi už deti presýtené, sprvu sa nám to ani veriť nechce. Ale asi je naozaj pravda, že aj dobrého sa dá prejesť. Odložme si teda fajnové dobroty z medu na Vianoce, nech sú vzácne a nezovšednejú...

Silvia Bodláková, Bratislava, bezlepkové oblátky a trubičky

Učiteľka zo Spojenej školy na Tilgnerovej ulici v Bratislave

Odovzdáva tradície

V časoch, keď naše prababičky boli ešte malé dievčatká, ich učitelia vytiahli (z kabinetu, z fary) vždy na Ondreja zaprášený stroj na oblátky. Vyčistili ho a pustili sa do predvianočného pečenia. S deťmi. Je krásne, že aj teraz, keď sa naše prababičky tešia z malých pravnúčat, jestvujú učitelia, ktorí v oblátkarskej tradícii pokračujú. A s láskou.

Silvia Bodláková pečie oblátky so svojimi školákmi už šiesty rok niekoľko týždňov pred Vianocami. Na krúžku alebo aj na hodine informatiky. „Spolu zarobíme cesto, napečieme a výtvory si aj pofotíme. Dokonca z akcie nahráme video. Deti sa tak dozvedia o starých zvykoch, trochu sa precvičia na počítači, keď strihajú záznam, a ešte sa aj najedia,“ hovorí s úsmevom pani učiteľka, akú by ste si asi želali poznať, keď ste sami chodili do školy. Mimochodom, o recepty sa rada podelí aj s vami. Hľadajte na www.dobre-napady.sk.

Bezlepkové, prosím!

Silviin stroj na oblátky má už sedemdesiat rokov, no nemenila by ho. Zatiaľ. „Vlastne sú to dve zvarené a káblami spojené jednoplatničky, ktoré sa dajú otvárať. Každý rok stroj prebrúsim a potriem včelím voskom. No už som obkukávala aj novšie verzie, zatiaľ som však nič lepšie nevybrala.“ Oblátky sa v rodine pani učiteľky pekávali od jej detstva. „Mama robievala sladké aj slané, piekla tiež trubičky. Keď sme od známeho dostali druhý stroj, darovala mi ho, aby som vyskúšala piecť sama. No a odvtedy na ňom vypekám – avšak, pre moju prísnu bezlepkovú diétu pečiem posledné roky len čisto bezlepkové oblátky.“ Hneď si všimneme, že sú menšie ako klasické.

Prečo? „Múka bez lepku až tak nelepí, takže väčšie oblátky sa pri pečení lámali. Manipulácia s bezlepkovým cestom je teda o niečo ťažšia, pri príprave trubičiek obzvlášť, no rozhodne to stojí za to.“ Šikovné kúsky do ruky, sfarbené do zlatista aj vďaka medu sú z kukuričnej múky. Tie druhé, s čiernymi bodkami, Silvia vyrába z pomletého maku. Ak by ste chceli, aby vaše oblátky mali hrdzavo-čiernu farbu (a boli bez viditeľných bodiek), stačí namiesto maku použiť zmes makovej múky a kukuričného škrobu.

„Najjednoduchšia verzia pre bezlepkáčov sú však oblátky z bezlepkovej zmesi na palacinky, ktorú zoženiete v obchode. Takéto oblátky najviac pripomínajú tie, na aké ste zvyknutí.“ A ešte jedna učiteľská rada na záver – do bezlepkového cesta, akéhokoľvek druhu, vždy primiešajte trochu sýtenej minerálky. „Oblátky a trubičky sú potom krehkejšie, ľahšie. Nech vám chutia.“

Autor:

Súvisiace kategórie:

Videorecepty


 

Dobré jedlo

 
 
 
 
Bez nich Ježiško nepríde! Akým darom oplývajú tieto šikovné pekárky?
Dobré jedlo