Šefčovič: Právny rámec by nepredvídal hlbokú krízu

12. decembra 2011, 10:45
aktualizované 12. decembra 2011, 16:27
Tip redakcii

Podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič tvrdí, že pred dvoma rokmi, keď sa po dlhých rokovaniach podarilo ukončiť proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy, nikto nepredpokladal, že čoskoro nadíde čas na jej novelizáciu. Avšak špecifická kríza v eurozóne ukázala, že právny rámec Základnej zmluvy o EÚ je nedostatočný na riešenie nečakanej finančnej krízy.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.

Autor: Profimedia.sk

"Všetky krízy vždy prinášajú aj určitý katalyzačný účinok," povedal v pondelok Šefčovič analyzujúc poldruharočné úsilie európskych lídrov na zastavenie súčasnej finančnej krízy a predchádzanie podobných kríz v budúcnosti. Úsilie, ktoré vyústilo na poslednom summite EÚ do novej medzivládnej dohody známej ako "eurozóna plus".

"Keby mi niekto povedal pred dvoma rokmi, keď sme ukončili ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, po dosť veľkých problémoch, že budeme už o rok a pol, rok a trištvrte, hovoriť o ďalšej novelizácii zmluvy, tak by som tomu neveril," povedal slovenský komisár.

Šefčovič zároveň uviedol, že po vypuknutí a prehĺbení krízy začalo byť evidentné, že ekonomická a neskôr dlhopisová kríza ukázala, že Európanom chýbajú pravidlá, že im chýbajú adekvátne finančné nástroje na  zvládnutie takejto špecifickej krízy.

"Neverili sme, že sa môžeme dostať do situácie, keď niektorým krajinám eurozóny bude skutočne hroziť bankrot alebo insolventnosť," poukázal Šefčovič na postoje európskych politikov. Zároveň dodal, že celé toto obdobie, od vypuknutia krízy v Grécku až po terajší summit EÚ, ktoré bolo ťažké pre Európu a  jej občanov, bolo vlastne poznačené tým, že európske inštitúcie a lídri hľadali, aké nástroje môžu použiť a hlavne ako ich dokážu vtesnať do  existujúceho právneho a ekonomického rámca.

"Ten rámec tu bol pripravený zmluvami, ktoré však s takouto eventualitou nepočítali," povedal Šefčovič o Lisabonskej zmluve v súvislosti s hlbokou finančnou krízou. Práve to podľa neho viedlo k tomu, že výsledkom diskusií na  summite bolo to, že nastala potreba upraviť existujúci právny rámec.

"Výsledkom toho bude tá nová medzivládna zmluva," povedal Šefčovič. Spresnil, že z  hľadiska pozície Európskej komisie je sklamaním, že sa zmluvu nepodarilo presadiť na úrovni všetkých 27 členských krajín, tak ako sa to komisia snažila od začiatku. Kvôli veľmi tvrdým požiadavkám zo strany Londýna takýto postup však nebol možný.

Aj preto bude nová medzivládna dohoda, opierajúca sa o európske inštitúcie, pripravovaná vo formáte "sedemnásť plus". To podľa očakávania EK znamená, že sa ku nej pridajú okrem krajín eurozóny aj zvyšné členské štáty EÚ. So známou výnimkou Spojeného kráľovstva.

Summit postavil eurozónu na dva piliere záchrany

Podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič v pondelok priznal, že EK s obrovským napätím očakávala výsledky minulotýždňového summitu Európskej únie, lebo bolo jasné, že je to jedna z rozhodujúcich príležitostí, na ktorej sa budú hľadať otázky ako sa vyrovnať s akútnou finančnou krízou a zároveň ako nastaviť strednodobý rámec opatrení na dlhodobé riešenia.

"Summit a európski lídri hľadali riešenia na obe otázky. A vnímame to v komisii veľmi pozitívne, že sa podarilo dohodnúť sa na nových fiškálnych pravidlách," povedal Šefčovič.

Slovenský komisár pripomenul, že to, čo predseda Európskej centrálnej banky (ECB) Mario Draghi nazýva "nový fiškálny balík," je súbor pravidiel, ktoré zvyšujú disciplínu v oblasti makroekonomických parametrov, rešpektovanie fiškálnej disciplíny a  zavádzanie automatického procesu pre sankcie, ak by niektorá z krajín eurozóny stanovené limity nerešpektovala.

Šefčovič poukázal na  dôležitosť prítomnosti predsedu ECB na rokovaniach lídrov, lebo Draghi im dokázal vysvetliť prístup ECB k riešeniu dlhovej krízy. Nový šéf ECB sa prihováral za potrebu zavedenia prísnejších fiškálnych pravidiel, aby aj ECB mohla využívať svoje nástroje na to, aby sa čím skôr prekonali následky súčasnej krízy.

"Bolo dôležité, že sa na summite podarilo nájsť okamžité riešenie krízy a to tým, že sa dosiahla dohoda, akým spôsobom bude fungovať euroval, čiže sa potvrdili výsledky doterajších rokovaní ministrov financií ohľadom navýšenie palebnej sily dočasného eurovalu prostredníctvom pákového efektu," poukázal na  spokojnosť predstaviteľov EK Maroš Šefčovič.

V tomto smere uviedol, že sa potvrdila dohoda na vytvorenie fondu, do ktorého môžu prispievať aj nečlenské krajiny EÚ a dôležité bolo aj rozhodnutie, že pokiaľ bude záujem zo strany súkromných investorov o zapojenie sa do  procesu znášania rizík pri kupovaní dlhopisov, tak sa bude postupovať podľa už osvedčenej metódy Medzinárodného menového fondu (MMF).

"My v Európskej komisii veríme, že to vráti dôveru investorov v nákup európskych dlhopisov," uviedol Šefčovič.

Vyjadril nádej, že pre EÚ budú prínosom oba základné piliere dohodnuté na  summite. Jeden pre hľadanie riešení pre súčasnú krízu a druhý na celkové skonsolidovanie situácie, ktoré má spočívať na zodpovednom prístupe k verejným financiám, na veľmi prísnych pravidlách a automatickom sankčnom režime.

"Zavádzanie sankcií by malo mať tak odstrašujúci efekt, že by sme sa mali vyhnúť takým ekonomickým fiškálnym prepadom, aké vidíme v súčasnosti. Takže veríme, že na základe týchto dvoch pilierov, sa eurozóna posunie vpred, prekoná súčasnú krízu a vytvorí lepší predpoklad na kvalitnejšie riadenie eurozóny do budúcnosti," povedal Šefčovič.

Eurozóna potrebuje ďalší finančný šok, aby začala konať!

Standard & Poor's (S&P) zvyšuje tlak na eurozónu. Hlavný ekonóm agentúry Jean-Michel Six vyhlásil, že menovej únii sa kráti čas, ktorý jej ešte zostáva na vyriešenie dlhovej krízy. Dodal, že eurozóna možno potrebuje ďalší finančný šok, aby začala konať.

S&P minulý týždeň prekvapila trhy, keď začala prehodnocovať rating 15 zo 17 krajín eurozóny z dôvodu potenciálneho zníženia. Výsledky minulotýždňového summitu S&P neuspokojili podobne ako ďalšiu veľkú ratingovú agentúru Moody's. Podľa S&P bol summit dôležitým krokom vpred, ktorý však nie je dostatočný.

"Možno je potrebný ďalší šok, kým sa všetci v  eurozóne začnú pozerať na veci rovnako, napríklad ak bude mať nejaká veľká nemecká banka skutočné problémy na trhu, čo sa možno aj v krátkom čase stane," povedal Six na konferencii v Tel Avive. "Potom by uznali, že všetci sú na jednej lodi a že nákaza sa môže dotknúť dokonca aj nemeckých inštitútov. Obávam sa, že to bude potrebné."

Summit podľa neho pripravil vlády na sprísnenie fiškálnych pravidiel. To však malo umožniť, aby sa Európska centrálna banka (ECB) stala pre krajiny eurozóny veriteľom poslednej inštancie. Mnohí analytici majú podobný názor a tvrdia, že krízu môže vyriešiť len ECB. Proti tomu sa tvrdo stavia Nemecko, ktoré sa obáva, že masívny zásah ECB by znížil fiškálnu disciplínu členských štátov eurozóny.

Trhy počítajú, že príde k viacerým zníženiam ratingov štátov eurozóny, pričom Francúzsko zrejme príde o najvyššiu známku. Tento krok však môže, aj napriek tomu, že sa očakáva, spôsobiť turbulencie na trhoch. "Čas sa kráti. Je potrebné prijať opatrenia na oboch stranách tejto rovnice, na fiškálnej aj monetárnej strane," dodal Six.

Rehn ľutuje, že Británia nehrá úlohu centra v Európe

Európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn, ktorý dnes prišiel novinárom akreditovaným v Bruseli predstaviť ním pripravený balíček šiestich opatrení v rámci posilneného Paktu rastu a stability EÚ, uviedol, že ľutuje rozhodnutie britského premiéra Davida Camerona nepridať sa k novej medzivládnej dohode, ktorá sa zrodila na  minulotýždňovom summite EÚ. Rehn uviedol, že Spojené kráľovstvo by malo byť "v centre" Európy, a nie na jej okraji.

"Hlboko ľutujem, že Spojené kráľovstvo neprejavilo vôľu pridať sa k novému fiškálnemu zoskupeniu. Ľutujem to v mene Európy a jej snahy priniesť odpoveď na  krízu a je mi ľúto britských občanov a ich perspektív," povedal komisár Rehn pred novinármi.

Rehn dodal, že Európska komisia (EK) si želá silnú a konštruktívnu Britániu v Európe a že Európania chcú, aby Británia bola v centre Európy, a nie na jej okraji.

"Ak tento ťah bol zameraný na to, aby sa bankári a finančníci z londýnskeho City nedostali pod vplyv regulácií, toto nebolo zámerom. Všetci si ale musíme zobrať ponaučenie zo súčasnej krízy a pomáhať pri jej riešení, a to sa týka aj finančného sektora ako takého," povedal Rehn.

Danko: V EÚ sa práve rozdávajú lístky na Titanic

V Európskej únii (EÚ) sa po piatkovom (9.12.) summite rozdávajú lístky na Titanic, ktorý podľa viacerých svetových médií už vyplával. Na pondelňajšej tlačovej konferencii to vyhlásil prvý podpredseda SNS Andrej Danko.

"Tieto dohody považujeme za pokračovanie bezzubosti EÚ, ktorá hasí niečo, čo sa hasiť nedá," komentoval návrh zmluvy medzi 17 štátmi eurozóny a ďalšími šiestimi štátmi EÚ o prísnejšej regulácii rozpočtov, užšej ekonomickej spolupráci, ale aj zrušení práva veta pri niektorých hlasovaniach. "Je to len náplasť na to, aby sa v najbližšom období speňažili dlhopisy niektorých krajín," vyhlásil Danko.

"To, čo podpísali, nie je riešením. Problémom EÚ je, že to nie je ani ryba, ani rak," dodal. Podľa SNS je jediným riešením krízy eurozóny len urýchlené "odstrihnutie" problémových krajín. "Neviem, prečo sa čaká na  bankrot Grécka.Treba rázne odstrihnúť štáty, ktoré klamali," podčiarkol Danko s tým, že "všetky tieto krajiny by mali zreálniť svoje mzdy".

Dodal, že premiérka Iveta Radičová by sa pred podpisom akejkoľvek dohody mala obrátiť na parlament, keďže jej vláda dôveru zákonodarného zboru nemá.

"Je reálne, že v piatok nastal rozpad Európskej únie," vyhlásil Danko, podľa ktorého je postoj Veľkej Británie opodstatnený. Slovensko by podľa neho malo nasledovať skôr britský príklad a  nesúhlasiť s ďalším obmedzením svojej suverenity novou zmluvou.

"Európska únia zlyháva nielen v menovej politike, ale aj v náboženských veciach, kde prehrávame s Islamom, aj v oblasti kolektívnej bezpečnosti," uzavrel Danko, podľa ktorého všetky tieto aspekty navzájom súvisia.

Hollande kritizuje závery summitu

Kandidát francúzskych socialistov v nadchádzajúcich prezidentských voľbách Francois Hollande chce otvoriť rokovania o dohode z minulotýždňového summitu EÚ. Opozičný politik kritizoval lídrov EÚ, že v boji s dlhovou krízou nepodporili vyššiu angažovanosť Európskej centrálnej banky (ECB), ani zavedenie spoločných dlhopisov celej eurozóny. Dohodnutý pakt podľa neho kladie neprimeraný dôraz na úsporné opatrenia a neprináša správnu odpoveď na dlhovú krízu.

"Ak budem zvolený za prezidenta, budem rokovať, znovu prerokujem túto dohodu,“ povedal v pondelok Hollande pre rozhlasovú stanicu RTL.

"Bez hospodárskeho rastu nedosiahneme žiaden z cieľov pri znižovaní deficitu,“ povedal Hollande s tým, že dohoda nepostačuje ako krátkodobá odpoveď a neprináša ani dlhodobé riešenie.

Členské štáty EÚ sa v piatok dohodli na vytvorení záväzného paktu pre  posilnenie rozpočtovej disciplíny a užšej integrácii hospodárskych politík. K dohode 17 štátov eurozóny sa pripojilo aj deväť z desiatich krajín EÚ, ktoré spoločnú európsku menu zatiaľ nepoužívajú. Závery summitu odmietla iba Veľká Británia.

Prezidentské voľby sa vo Francúzku uskutočnia v dvoch kolách 22. apríla a 6. mája. Jeden z hlavných strojcov dohody z piatkového summitu, úradujúci francúzsky prezident Nicolas Sarkozy, zatiaľ nepotvrdil úmysel kandidovať.

Podľa pozorovateľov sa však s najväčšou pravdepodobnosťou bude uchádzať o znovuzvolenie. Favoritom volieb je opozičný kandidát Francois Hollande, ktorý by podľa prieskumov v druhom kole pohodlne zvíťazil.

Výsledky summitu EÚ neupokojili dlhopisové trhy

Závery minulotýždňového summitu Európskej únie (EÚ) nemali prakticky žiaden vplyv na dlhopisové trhy. Výnosy dlhopisov krajín eurozóny zostali v podstate nezmenené.

Výnos referenčných 10-ročných gréckych dlhopisov na sekundárnom trhu je s 35,106 % naďalej vysoký, výnos portugalských dlhopisov klesol v porovnaní s piatkom (9. 12.) z  13,026 % na 12,994 %. Úročenie španielskych 10-ročných dlhopisov predstavovalo dnes ráno 5,875 % oproti 5,882 v piatok, a výnos talianskych dlhopisov tiež takmer stagnoval, oproti piatkovým 6,556 % dosiahol 6,553 %.

Mierne sa zvýšil výnos 10-ročných belgických dlhopisov na 4,531 % zo 4,530 %, rakúskych z 3,168 % na 3,199 % rovnako ako francúzskych na 3,258 % z 3,253 % a nemeckých z 2,079 % na 2,116 %.

Ani dohoda európskych krajín o sprísnení fiškálnych pravidiel nedokázala upokojiť dlhopisový trh. Väčšina odborníkov poukazuje na to, že lídri únie neprišli so žiadnymi opatreniami na stabilizáciu trhov v  krátkodobom horizonte, takže financovanie dlhov Talianska a Španielka zostáva naďalej na hranici udržateľnosti.

Náladu na trhoch dnes otestujú Taliansko a Francúzsko, ktoré dnes predávajú pokladničné poukážky celkovo až za 13,5 miliardy eur.

EÚ musí vyvinúť väčšie úsilie

Na vyriešenie dlhových problémov bude Európska únia potrebovať viac summitov, čas sa však kráti. Povedal to šéf ratingovej agentúry Standard & Poor's (S&P) pre Európu Jean-Michel Six. Zároveň dodal, že minulotýždňovú dohodu zo summitu EÚ považuje za dôležitý krok k vyriešeniu "krízy dôvery". "Nenechajme očakávania rásť príliš vysoko, bude viac summitov," povedal Six. Podľa neho čas sa kráti a je potrebné konať na oboch stranách rovnice, a to na strane fiškálnej aj monetárnej.

Členské štáty EÚ sa v piatok dohodli na vytvorení záväzného paktu pre posilnenie rozpočtovej disciplíny a užšej integrácii hospodárskych politík. K dohode 17 štátov eurozóny sa pripojilo aj deväť z desiatich krajín EÚ, ktoré spoločnú európsku menu zatiaľ nepoužívajú. Závery summitu odmietla iba Veľká Británia.

Agentúra S&P, ktorá minulý týždeň začala proces revízie ratingov 15 členských štátov eurozóny, vrátane Slovenska, s možnosťou zníženia, chce poslať jasný signál, že krajiny čelia značným rizikám recesie a  úverovej krízy v budúcom roku, povedal Six. "Pravdepodobne je potrebný ešte ďalší šok pred tým, ako bude každý v Európe zastávať jednotný názor, napríklad hlavné nemecké banky majú problémy na trhoch," dodal. "Potom by došlo k poznaniu, že všetci sme na jednej lodi a dokonca aj nemecké inštitúcie môže zasiahnuť táto nákaza."

Podporili japonský akciový trh

Japonský akciový trh v pondelok rástol. Podporila ho dohoda lídrov Európskej únie na návrhu novej zmluvy týkajúcej sa hlbšej hospodárskej integrácie.

Účastníci na trhu však tvrdia, že rast nemusí vydržať, pretože súčasná podoba dohody nie je všeliekom na dlhovú krízu eurozóny.

Členské štáty EÚ sa v piatok dohodli na vytvorení záväzného paktu pre posilnenie rozpočtovej disciplíny a užšiu integráciu hospodárskych politík. K dohode 17 štátov eurozóny sa pripojilo aj deväť z desiatich krajín EÚ, ktoré spoločnú európsku menu zatiaľ nepoužívajú.

Závery summitu odmietla iba Veľká Británia. Hlavný tokijský index Nikkei si pripísal 1,4 % a vzrástol na úroveň 8 653,82 bodu. Širší index Topix posilnil 1,2 % na 746,69 bodu. Akcie problémovej spoločnosti Olympus vzrástli o 7,8 % na najvyššiu úroveň za posledných šesť týždňov.

Akcie výrobcu áut Toyota Motor Corp naopak klesli o 0,7 % po tom, ako spoločnosť znížila svoju celoročnú prognózu zisku o viac ako polovicu, a to v dôsledku silného jenu a povodní v Thajsku.


Lídri na Summite EÚ v Bruseli podporili japonský akciový trh, ktorý vzrástol.

Zdroj: Profimedia.sk

 
Autor: SITA, TASR



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
 
Šefčovič: Právny rámec by nepredvídal hlbokú krízu
SITA
TASR