Ako vo väzení: Slováci, ktorí žijú načierno za veľkou mlákou, nemôžu prísť domov. Vyhostili by ich

26. augusta 201820:00
Dobrovoľne v zajatí: Slováci, ktorí žijú v Amerike bez papierov, nemôžu slobodne cestovať Autor: Shutterstock

Načierno prekračujú hranice, pracujú bez pracovného povolenia a keby im na to prišli úrady, okamžite ich vyhostia z krajiny. Takto za veľkou mlákou žijú aj Slováci.

Predstavte si, že celé roky žijete v zahraničí. Chodíte tam do práce, vychovávate deti, ale nesmiete sa vrátiť domov. Ani na krátku návštevu, ani pozrieť rodičov. Pretože keby ste prekročili hranice, už vás nevpustia späť. A tak ste vlastne dobrovoľne v zajatí. Celé roky. Presne ako Michal z Bratislavy, ktorý rozhodne nepripomína obraz ilegálneho migranta, zúfalca na nafukovacom člne v Stredozemnom mori či smädného pešiaka kdesi v arizonskej púšti.

Neskrývajú sa

Do USA prišiel vo veľkom štýle. Letecky, so slušným vreckovým a s platným študentským vízom. Iba sa tam zdržal dlhšie, ako to vízum dovoľovalo. Skončil vysokú školu a jeho rodičia úspešne podnikajú, určite teda nespadá do kategórie ekonomických migrantov. „Odišiel som tam za svojou priateľkou. Neskôr sme sa rozišli, ale ja som už medzitým chcel ostať,“ začína svoje rozprávanie. Najskôr ho na Amerike lákalo dobrodružstvo, túžba spoznať krajinu nie ako turista, ale ako jej obyvateľ. „A potom samostatnosť, fungovanie nezávisle od rodičov, čo koncom deväťdesiatych rokov na Slovensku ešte nebolo také samozrejmé.“ A tak musel začať od nuly. Začínať ako nula v jeho prípade znamenalo pracovať v medzinárodnej bagetárni Subway. „Majiteľ bol pôvodom Ind. Neplatil síce veľa, ale bol ochotný zamestnať aj ľudí bez papierov a správal sa k nám slušne, veď on sám bol imigrant. Lebo pravda je taká, že v USA je aj tá najpodradnejšia práca slušne zaplatená. V prvých rokoch, kým Slovensko neprešlo na euro a neklesol dolár, som si vedel aj ušetriť. Potom to už bolo náročnejšie, v USA veľa zarobíte, ale aj veľa miniete. Život je tam naozaj drahý,“ spomína Mišo, ktorý za oceán prišiel ako študent. Mal teda social security number, číslo sociálneho zabezpečenia, čo je obdoba nášho rodného čísla. Dostával výplatnú pásku, dokonca platil odvody a vďaka tomu si mohol prenajať byt, kúpiť auto či získať americký vodičský preukaz, ktorý funguje aj ako občiansky. „Mal som síce na social security kartičke napísané, že pracovať môžem len s povolením imigračného úradu, ale s Tonym, mojím indickým šéfom, sme vo fotošope vytvorili verziu, z ktorej sme túto klauzulu vymazali.“ A či nemal strach z toho, že bude žiť v krajine bez papierov? „Možno prvé dva týždne, potom už nie. So strachom by to nešlo.“

V Amerike vraj iilegálni prisťahovalci nežijú ako na ihlách ani sa neskrývajú. Ich deti sa učia v štátnych školách, mnohí si pozakladali vlastné firmy, pretože je to často jednoduchšie, než sa zamestnať bez čísla sociálneho zabezpečenia. „Američania sú k imigrantom ústretoví a pozitívne naladení, neriešia, či ste tam legálne alebo nelegálne. Je pravda, že ja ako biely Európan, so slušnou angličtinou, som nebudil zbytočnú pozornosť. A takýchto imigrantov tam žije vyše jedenásť miliónov.“ Väčšina Američanov sa mylne domnieva, že ilegálni prisťahovalci si buď nechceli, alebo len „nestihli“ vybaviť legálny pobyt. Lenže možností, ako sa do krajiny legálne prisťahovať a začať v nej žiť, je žalostne málo. Sú obmedzené na manželstvo s americkým štátnym občanom a azyl či štatút utečenca, ktorého udelenie má veľmi prísne kritériá.

Hlavne opatrne

„Keď som to Američanom vysvetľoval, boli až pobúrení, aké je to nespravodlivé, ich predkovia predsa tiež emigrovali. Šokuje ich byrokracia vlastnej krajiny a zložité imigračné zákony,“ vysvetľuje, no pochvaľuje si, že sám nikdy nemal problémy s imigračnou či obyčajnou políciou. "Ja osobne som neprovokoval, dodržiaval som zákony, ich pravidlá života. Sú však aj oblasti, ktorým sa každý správne informovaný ,ilegál‘ snaží vyhnúť, predovšetkým na južnej hranici. Ja som prešiel Ameriku krížom-krážom, no nikdy som nebol v Texase ani na juhu Arizony. Nechcel som zbytočne riskovať cestné kontroly a zátarasy hraničnej polície.“

Čítajte viac:

Zarábam z pláže: Odvážni Slováci vycestovali a našli prácu snov

Vianoce sú krásne kdekoľvek: Ako ich prežívajú Slováci v zahraničí?

Privierajú oči?

Jeho priatelia majú podobné skúsenosti. Ivana z Plzne a Slávek z Brna prišli za veľkú mláku kvôli peniazom. „Vyštudovala som pedagogickú fakultu a život v Amerike, aj keď načierno, bol pre mňa jediný spôsob, ako si zarobiť na byt, auto alebo pekné oblečenie,“ hovorí Ivana, ktorá pricestovala na turistické víza, a tak nemala nárok na číslo sociálneho zabezpečenia. Aj preto mohla pracovať len bez zmluvy, bez oficiálnej odmeny alebo iba za tringelty. Paradoxne, finančne dopadla lepšie ako mnohí Američania.

„Kamarátka mi dohodila prácu barmanky v luxusnom nočnom podniku. V piatok či sobotu som zarobila aj tristo, štyristo dolárov za noc.“ V priebehu niekoľkých rokov si splnila cieľ a našetrila na novostavbu v Brne, auto, dokonca aj na karavan, po ktorom s priateľom dlho túžili. Zo Spojených štátov sa jej však už odchádzať nechcelo. O to viac, keď za ňou konečne prišiel aj priateľ Slávek. Ten skoro vôbec nevedel po anglicky, zamestnal sa preto vo firme českého emigranta na čistenie podláh v supermarketoch. Rýchlo sa vypracoval na vedúceho zmeny a nakoniec sa osamostatnil. „Bolo to krásne obdobie. Obidvaja sme vášniví rybári, kúpili sme si loď a poriadne to roztočili. Veľa sme po krajine cestovali a celkom sme si to užívali,“ spomína Ivana a tvrdí, že ako nelegálnej imigrantke jej Američania život nestrpčovali. „Naopak, každý bol zvedavý, odkiaľ som a ako sa mi v ich krajine páči. Nikto mi nikdy nedal pocítiť, že by som im prekážala. To skôr doma v Česku ľudia viac ohovárajú a riešia.“ Dvojica však zažila aj situácie, keď im pre imigračný status nebolo všetko jedno. Počas jednej z dovoleniek na ostrovčekoch južne od Miami známych ako Florida Keys ich zastavila cestná policajná hliadka.

„Ani si už nepamätám prečo, tuším som mal pokazené svetlo. Slávek dal policajtovi svoj český vodičák a registráciu auta. Policajt sa o chvíľu vrátil a vypýtal si aj moje doklady, hoci som nešoférovala. Okamžite sa ma zmocnil nepríjemný pocit. Policajt dlho sedel v aute a pozeral čosi v palubnom počítači. To čakanie sa mi zdalo nekonečné.“ Keď policajt konečne opäť pristúpil k ich autu, opýtal sa ich, čo v USA robia. „Sme na dovolenke,“ odpovedala Ivana. Policajt zdvihol obočie. „Mladá dáma, máte na svoje meno zaregistrované dve autá, motorku a loď. Vážne mi chcete tvrdiť, že ste tu na dovolenke?“ Ivane sa vraj okamžite roztriasli kolená. „V hlave sa mi premietli katastrofické scenáre, už som nás videla v imigračnej base, kde budeme mesiace čakať na deportáciu do Česka.“ Policajt im nakoniec vrátil doklady a s ironickým úškrnom zaželal peknú dovolenku. „Hral sa s nami ako mačka s myšou, bavil sa na nás. Ale keby naozaj chcel, mohol nám narobiť veľké nepríjemnosti.“

Podfuky

Cieľom väčšiny nelegálnych imigrantov je skôr či neskôr získať legálny status, najjednoduchšie sobášom s americkým štátnym občanom – skutočným či fingovaným. Páry v tomto prípade ťahajú za kratší koniec, hoci sa nájdu odvážlivci, pre ktorých to nie je prekážka. „Priatelili sme sa s mladou dvojicou z Ukrajiny. Ona si vzala homosexuála, on o tridsať rokov staršiu babičku. Babička to pre nich urobila z dobrého srdca, stačilo jej, že sa bude môcť na pláži poukazovať s mladým zajačikom. Gayovi zaplatili a dnes majú obidvaja americké občianstvo,“ spomína s úsmevom Ivana.

„Poznám však aj dievčinu, ktorá si zobrala narkomana. Nielenže vzal päťtisíc dolárov za sobáš, ešte ju aj okradol o zvyšok úspor, potom sa vyparil a zelenú kartu s ňou nikdy nedotiahol.“ Mišo by vraj bez lásky a skutočného partnerstva do manželstva s Američankou nešiel. „Väčšine ľudí sa manželské podfuky prepečú, ale ak vám na to imigrační úradníci predsa len prídu, už to nie je imigračný priestupok, ale trestný čin.“ Trom priateľom na nelegálnom pobyte v Amerike najviac prekážalo to, že nemohli slobodne cestovať domov. Za celé tie roky nemohli prísť ani jediný raz, pri každom návrate do USA by totiž riskovali, že ich tam už nepustia a doživotne vyhostia. „Ilegálni prisťahovalci sú v krajine, kam emigrovali, skutočne väzňami,“ hovorí mladý Slovák. „Mám šťastie, že moji rodičia si mohli dovoliť chodiť za mnou, ale časom vám príde ľúto, že ste zmeškali otcovu šesťdesiatku, svadby priateľov. Nerozlúčil som sa s ani jednou babičkou, nemohol som im ísť na pohreb. To sú situácie, ktoré mrzia a budú mrzieť celý život.“

Čítajte viac:

Cestovanie ich baví: Slovenka Zuzka s Austrálčanom Brendonom poradia, ako na to

Vrátili sa

Presne preto, ako aj pre lepšie pracovné vyhliadky sa pred niekoľkými mesiacmi rozhodol vrátiť domov. Natrvalo. Aj Ivana so Slávkom sú už medzičasom doma v Brne. V ich prípade za odchodom stála túžba založiť si rodinu. „Krátko sme koketovali aj s myšlienkou mať dieťa tam. Každé dieťa narodené v USA totiž automaticky získava občianstvo, bez ohľadu na imigračný status rodičov,“ priznáva Ivana. Ročne sa tam narodia tisíce detí nezdokumentovaným rodičom prevažne z Latinskej Ameriky, ale aj Číny či Ruska, Ukrajiny, ktorí čakajú, kým ich dospelé deti budú môcť sponzorovať na trvalý pobyt. „Nakoniec sme sa rozhodli inak. V Česku máme zázemie, babičky, súrodencov. V USA by sme na dieťa boli sami. Navyše, americké zdravotníctvo je masaker aj pre samotných Američanov, nieto pre ľudí bez papierov. Čo by sme tam robili s malým dieťaťom bez zdravotnej poistky?“

Ivane a Slávkovi sa v brnianskej pôrodnici v auguste 2017 narodila dcérka Jessica. Meno jej vraj vybrali aj ako spomienku na krajinu, v ktorej žili. Návraty domov podľa Ivany nie sú také jednoduché, akoby sa na prvý pohľad zdalo. „Slávek problém nemal, má doma kopu priateľov, veľkú rodinu a šťastnú povahu, že sa dobre cíti všade. Zato ja som bola prvý rok v úplnej depresii. Po slnečnej Floride sa mi tu všetko zdalo také strašne sivé a zamračené, obloha aj ľudia. Panuje tu hrozná negativita, ľudia sú permanentne naštvaní, stále sa na niečo sťažujú. V Amerike sa každý usmieva, v obchodoch vás pozdravia, privítajú. Hovorí sa, že domov máme len jeden, ale nie je to pravda,“ myslí si Ivana.

„Adoptovaná krajina, kam ste emigrovali, sa časom stane vaším domovom, a tak zrazu máte dva. Ak ste v jednom, chýba vám ten druhý. Amerika je môj druhý domov a neskutočne mi je za ňou smutno.“ A čo Michal? Ako si po návrate na Slovensko zvykal on? „Aj mne Amerika stále chýba. Aj teraz, po niekoľkých rokoch,“ priznáva a tvrdí, že keby sa mal ešte raz rozhodnúť, či do tohto amerického dobrodružstva pôjde a či si opäť vyskúša život nedobrovoľného väzňa v zajatí, išiel by do toho znovu.

Vo vákuu

Napriek tomu, že zatiaľ čo ich kamaráti doma na Slovensku a v Česku si budovali úspešné kariéry, oni v cudzine korčuľovali na hrane zákona a v životopisoch si vymaľovali veľkú čiernu dieru. „Časy, keď bol o navrátilcov z cudziny na našom pracovnom trhu záujem, sú dávno preč,“ hovorí Slávek a jeho manželka súhlasí. „Po anglicky už hovoria všetci, dnešní mladí k tomu ovládajú ešte ďalší jazyk. Po návrate som si pri hľadaní práce pripadala ako úplné nemehlo. Nakoniec som sa vrátila do školstva, pred ktorým som kedysi utekala. Ešte aj tam mi dali pocítiť, že mi chýba prax a začínam od nuly, na minimálnom plate. Napriek tomu neľutujem, zážitky z Ameriky stáli za to.“ Na záver otázka za milión. Keby mali možnosť získať v USA legálny status, kde by sa rozhodli žiť?

„Jednoznačne v Amerike,“ tvrdí mladý Slovák a súhlasia aj jeho českí priatelia. „Ale nie preto, že by som mal USA radšej alebo si myslel, že je tam lepšie ako doma. Beriem to pragmaticky, živím sa manuálnou prácou, a tá je tam jednoducho oveľa lepšie ohodnotená. Na Morave mám malú stavebnú firmu, darí sa nám, ale v USA by mi rovnaká firma niesla oveľa viac. Mali by sme sa veľmi dobre,“ vysvetľuje Slávek. Ivana, ktorá niesla návrat domov najťažšie, paradoxne ako jediná váha. „V Česku mi malú povarujú babičky, má tu armádu bratrancov a sesterníc, s ktorými bude vyrastať, a to je silná kotva,“ snaží sa nájsť výhody života v rodnej krajine. V Spojených štátoch medzitým naďalej žije jedenásť miliónov ilegálnych prisťahovalcov, aj v ére Donalda Trumpa, ktorý si postavil kampaň na vyhrážkach, že proti nim tvrdo zakročí. Dôvody majú rôzne: vychovávajú deti, ktoré žiaden iný domov ako USA nepoznajú, alebo pochádzajú z takých biednych končín sveta, že návrat domov jednoducho neprichádza do úvahy. Spája ich jedno. Sú ochotní riskovať a naďalej žiť ako dobrovoľní väzni.

Čítajte viac:

TAKTO to robíme: Známe Slovenky prezradili EMME svoju osobnú marketingovú stratégiu

Slovenský modeling: Ako to vyzeralo na jeho začiatku a dnes?

autor: Broňa Duhanová

Video



Olajkuj emmu

 

Horoskopy

Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé
Láska a vzťahy
Zdravie ...čítaj celé

 

Prelistuj si novú EMMU

 
 

Top3

Otrasné správanie celebrít: Škandalózne skutky, ktoré im nadobro zničili povesť

Niekedy možno zabúdajú, že celý svet ich vidí a niektorí ľudia ich majú ako idolov. Akvšak ani tieto skutočnosti im nezabránili...

TOP koučky, trénerky a výživové poradkyne dávajú do formy TOP celebrity: Toto sú ich triky

Sú to bodyguardky, ktoré strážia telá celebrít. EMMA vám ich super rady ponúka grátis, lebo chce, aby ste tiež boli zdravé,...

Zabudnite na vulgárnu Plačkovú: TOTO sú jej naj outfity z Instagramu

Zuzana Plačková je verejnosti známa z reality show ale predovšetkým svojim podrezaným jazykom. Zuzana skrátka nemá zábrany...

Módnej značke Balenciaga úplne preplo: Táto trash fashion má byť in?

Niekto si pri pohľade na novú kampaň značky Balenciaga povie, že módny svet sa musel načisto zblázniť. A asi má pravdu.

Ďalšie články
 
 
 
Ako vo väzení: Slováci, ktorí žijú načierno za veľkou mlákou, nemôžu prísť domov. Vyhostili by ich
Broňa Duhanová