Na herectvo sa vrhla, lebo ju nevzali za policajtku. Slovensko-maďarská herečka Eva Kerekesová (27) je pri filmovaní ako v tranze, a tak nemá problém vyzliecť sa pred kamerou.
Slovensko ťa doteraz veľmi nepoznalo, no keďže si sa vo filme Nestyda ukázala aj v odvážnych erotických scénach, zrejme sa to zmení. Nebojíš sa, že ti teraz prischne nálepka herečky, ktorá sa pred kamerou ochotne odhalí?
Dúfam, že takto si ma nikto škatuľkovať nebude, veď k hereckej profesii patrí aj nahota. To však neznamená, že sa v každom filme budem vyzliekať. Na Sloven-sku som nedávno dostala ponuku na rolu nymfomanky, kde som mala byť aj nahá, no odmietla som, pretože to pre mňa nebola až taká herecká príležitosť. A keď odo mňa jeden maďarský režisér chcel, aby som vo filme ukázala prsia, lebo to vraj pritiahne divákov, presvedčila som ho, že také scény nemajú zmysel. V Nestydovi to bolo iné, veď keď hrám vo filme o manželstve a sexe, erotika by tam nemala chýbať.
To si sa pred kamerou vôbec nehanbila?
Nemala som čas hanbiť sa, pretože režisér na mňa skúsil šokovú terapiu. Horúce scény naplánoval hneď v prvý deň nakrúcania! Pred filmovačkou som ani netušila, že sa pred kamerou budem vyzliekať, o svojej role som vedela len to, že je vegetariánka. Na pľaci nás s Jirkom Macháčkom zoznámili a išli sme na vec. Samotné natáčanie však bolo príjemné, štáb sa snažil veľmi ma netrápiť, a tak sme to zvládali na prvú ostrú. Ja pred kamerou nikdy nie som Eva. Natoľko sa vžijem do postavy, ktorú hrám, že som ako v tranze a ostatné si nevšímam.
Ako vôbec slovensko-maďarská herečka, ktorá navyše žije a pracuje v Budapešti, získa úlohu v českom filme?
Tak, že ju zavolajú na kasting. Už niekoľko rokov mám fotky v agentúre, ktorá ich posiela režisérom, a dostali sa do rúk aj Janovi Hřebejkovi. Najhoršie bolo, že na kasting som mala prísť zbalená ako na nakrúcanie, pretože ešte v ten deň, ked’ vyberali herečku do mojej úlohy, celý tím odchádzal priamo na pľac. Vtedy som si hovorila, že keď sa z Budapešti budem trepať s veľkým kufrom až do Česka a potom odídem s veľkým nosom, lebo tú rolu nedostanem, bude to poriadna hanba. Našťastie, režisér si vybral mňa.
Čo na tie vášnivé scény hovorila tvoja rodina? Asi nie je príjemné pozerať sa v kine na dcéru či priateľku, ktorá je na plátne úplne nahá alebo jej z obnaženého tela cudzí muž ochutnáva šľahačku...
Rodičia boli v pohode, aj môj priateľ. On o tých scénach vedel, no asi je rozdiel počúvať o nich a potom to vidieť na plátne. Aj preto som na premiére cítila z jeho miesta akési mrazivé šteklenie. Myslím, že je na mňa hrdý, a hoci po slovensky ani po česky nerozumie, film sa mu páčil. Navyše, Csaba pracuje ako fotograf, v jeho ateliéri bežne stretávam aj odhalené ženy, takže sme si jedna jedna.
To znamená, že keď jemu neprekážajú muži, s ktorými sa vo filme bozkávaš, ani ty na jeho modelky nežiarliš?
My na seba žiarlime, ale len tak zdravo. Ateliér má zariadený v byte, a tak vidím, že mu tam pobehujú naozaj krásne ženy. No nič s tým nenarobím. Je to jeho práca a aj z vlastnej skúsenosti viem, že do nej nemieša vzťahy. Spoznali sme sa, keď som fotila katalóg s oblečením známej módnej návrhárky z Budapešti. Fotky robil on, lenže vtedy si ma ako ženu vôbec nevšímal a sústredil sa len na svoju robotu. Aj keď ma veľmi nezaujal, pretože mňa vždy priťahovali skôr starší muži, hnevalo ma to a v duchu som si hovorila – dopekla, to sa mu ani trochu nepáčim? Až keď sme sa stretli opäť na módnej prehliadke, preskočila iskra.
A tak herečka a maďarsko-ruský fotograf vhupli do vzťahu...
Nie vhupli, my sme doň doslova skočili. Csaba je veľmi slobodný typ muža, dlhé roky cestoval a nerátal s tým, že sa tak skoro usadí. Ja som si zase nevedela predstaviť, že budem žiť s takým „mladým uchom“, veď je odo mňa len o štyri roky starší. Ale sme spolu, je nám dobre a čoraz viac rozmýšľame nad tým, že sa vezmeme a budeme mať deti. Svadba bude možno ešte tento rok.
Fotí ťa Csaba aj dnes, alebo ťa spred jeho objektívu vytlačili neopozeranejšie modelky?
Jasné, že ma fotí, ale najviac vtedy, keď si do ateliéru kúpi nové svetlo a chce ho vyskúšať. Som pre neho vďačný „tester“.
Pochádzaš z Fiľakova, študovala si v Bra-tislave, aby si nakoniec zakotvila v Maďarsku. Trošku komplikovaná cesta k herectvu, nie?
Priviedla ma k tomu mama. Je učiteľka a venuje sa aj amatérskemu divadlu, a tak som už ako dieťa hrávala v predstaveniach, ktoré režírovala. Nikdy som neplánovala, že herectvo pôjdem študovať, veď som z malého mesta, kde ľudia považujú tento svet za špinavý, povrchný a plný drog. Chcela som mať rodinu a deti, dokonca som sa tešila na úlohu žienky domácej, a to s mojou predstavou zvrhlého hereckého života nešlo dokopy. Lenže po maturite som v maminom divadelnom súbore prestala hrať a začalo mi to chýbať. Túžila som byť policajtkou, no keď som na akadémii neprešla tretím kolom testov, skúsila som šťastie na bratislavskej VŠMU. A vzali ma.
V ročníku si si vraj padla do oka s Táňou Pauhofovou, ktorá je podobne ako ty ryšavka s pehami...
Áno, s Táničkou sme boli na vysokej škole kamarátky, veľmi mi pomáhala a dokonca som u nej rok bývala, pretože som si v Bratislave nevedela zvyknúť na internátny život. Sme podobné typy a ľudia si nás často plietli alebo nás považovali za sestry. Dokonca sa mi pred pár rokmi stalo, že na premiére Krutých radostí, v ktorých Táňa hrala, ľudia gratulovali mne, takže som si na chvíľu zlizla jej slávu. Možno sa raz v nejakom filme stretneme a potom to porovnávanie konečne prestane.
A nie ste teraz rozhnevané? Veď o úlohu vo filme Nestyda sa usilovala aj ona, ale dostala si ju ty.
Určite nie, obidve predsa vieme, že pri obsadzovaní do úloh najviac zaváži to, či herečka typovo vyhovuje predstave režiséra. Na kastingu sme sa naozaj stretli, ale Tánička sa veľmi tešila, že som tú šancu dostala, veď ona je aj tak dosť vyťažená. Mimochodom, aj o rolu v rozprávke Čert ví proč sme sa uchádzali obidve a vtedy ju získala ona.
Na Slovensku si sa mihla v snímkach Konečná stanica či Anjeli a démoni, no v Maďarsku momentálne beží niekoľko filmov, v ktorých hráš. Si skôr slovenská či maďarská herečka?
Nikdy som nad tým nerozmýšľala, aj keď občas si pripadám trochu schizofrenicky – v Pešti ma považujú za slovenskú herečku, pre Slovákov som Maďarka. Mám výraznejší maďarský prízvuk a ani s mojou slovnou zásobou to nie je až také ružové. Mama je Maďarka, otec polovičný Slovák, takže u nás sa po slovensky hovorilo menej. Doma sa však cítim u rodičov vo Fiľakove aj v Budapešti, kde som prišla na hosťovanie rovno z vysokej školy. Ani som netušila, že sa tam tak zabývam.
Akou herečkou si mimo javiska?
Najradšej sa držím kdesi vzadu a skôr pozorujem ostatných, než by som sama mala byť v centre pozornosti. Nepotrebujem sa predvádzať, a preto zďaleka obchádzam všetky večierky a párty, na ktoré sa všetci vyobliekajú a potom sa len usmievajú a vychvaľujú. Mne tento šoubiznisový svet veľmi nesedí, vôbec sa mi tam nechce chodiť. Ak večer nehrám, najlepšie mi je doma. Už o siedmej večer sa oblečiem do pyžama a čakám na správy.
A ako je to s tou žienkou domácou, ktorou si chcela byť ako dieťa? Ešte stále o tej úlohe snívaš?
Už sa mi splnila. Napríklad veľmi rada varím. Musela som sa to naučiť, lebo nikde v Budapešti nevedeli urobiť dobré bryndzové halušky, tak som ich skúšala robiť sama. Milujem nákupy na trhu, baví ma aj upratovanie, na našom byte stále niečo vylepšujem a vláčim sem nové a nové kvety. Doma som však ja tá, čo musí mať posledné slovo, aj keď to robím veľmi diplomaticky. S Csabom sa nikdy nehádame ani po sebe nekričíme a úplne najradšej mám chvíle, keď vedľa seba len tak mlčíme.
Tvoj priateľ má pri sebe nielen ženu do koča aj do voza, ale aj partnerku s prívlastkom zvodkyňa či nový sexsymbol. Aspoň tak sa o tebe začalo na Slovensku hovoriť...
Ja a zvodkyňa? Možno sa to hovorí preto, že som krv a mlieko, odchovaná na babkinej slanine. Samozrejme, že to poteší, no ja to pociťujem inak. Myslím, že sa vo mne skrýva viac žien. Ale musím to povedať Csabovi, určite sa zasmeje, najmä keď ma zase uvidí oblečenú v mojom medvedíkovom pyžame. Ideálna kombinácia pre sexbombu, nie?
