Dom na vidieku v tvare L: Keď sa má rád kameň s drevom

Majitelia domu sa pre zmenu bývania rozhodli doslova zo dňa na deň. Majiteľom v tej dobe pomaly klopal na dvere dôchodkový vek, dospelé deti už z rodného hniezda vyleteli. K trojizbovému panelákovému bytu v okresnom meste ich pútala už iba práca. Paradoxne v čase, keď sa deti osamostatnili, zistili, že im chýba priestor. Na to, aby sviatky či víkendy trávili pekne krásne pokope. Tak prečo nepresadiť korene priamo do rodiska?

Každý dom s inou históriou

Na kúpenom pozemku sa nachádzalo tesne vedľa seba niekoľko objektov rôzneho dátumu. Pôvodne mali majitelia v pláne všetky stavby iba zrekonštruovať. Do karát v budúcich plánoch im nahrával i fakt, že každý z nich mal samostatný vstup. Predné krídlo malo ostať deťom a ich rodinám, zadné, pôvodne hospodárska budova, sa mala prestavbou zmeniť na nový domov majiteľov.

Od rekonštrukcie sa napokon pôvodný zámer odklonil: Na mieste hospodárskych budov vyrástol podľa návrhu Ing. arch. Branislava Loskota novučičký dom. Podotýkame, že architekta k spokojnosti našli domáci až na štvrtý pokus.

Samostatný, a predsa spoločný

Napriek tomu, že dom je postavený v spoločnom dvore, je funkčne samostatný. Má vlastný vstup, kuchyňu aj veľkorysý spoločenský priestor. Zmestili sa sem tri spálne s dvoma kúpeľňami. V tejto stavbe sa stavilo na tradičné kvalitné materiály. Keramické tvarovky, skladanú strešnú krytinu, drevené okná, dvere a podlahy.

Najvýraznejšiu úlohu si tu však zahral kameň. Obklad, ktorý mnohí stavebníci používajú skôr parciálne, je v tomto prípade umiestnený na celej fasáde. Bezproblémová údržba a dlhá životnosť tohto materiálu sú len pridaná hodnota popri jeho nevtieravej kráse. A navyše jednotná fasáda novostavby nenarúša architektonický výraz domu, ktorému robí suseda. Nové hniezdo si skrátka k starším súrodencom našlo celkom prirodzenú cestu. Asi tak, ako domáci do svojho rodiska či dospelé deti k svojim rodičom.

Foto: Laura WITTEKOVÁ, Vladimír VAVREK

Viac záberov nájdete v našej fotogalérii.