Lubo Špirko: Cieľ nie je predať obraz. Cieľ je, aby sa cítil dobre ten, kto ho bude mať na stene

20.03.2017
Dizajn a Dekor

Lubo Špirko je šťastlivec, ktorý po vyštudovaní jadrovej fyziky presedlal k umeleckému fotografovaniu a na jeho prácach vidieť, že sa v tom našiel, že ho to baví.

17fotiek
Balet v Bratislave Autor: Lubo Špirko

Na tvojich fotografiách sú krásne ženy, umelci aj krajina. Fotíš ich so zámerom, že budú visieť niekde v interiéri?

Teraz keď fotím, tak sa snažím sa robiť obrazy tak, aby viseli na stene. Nerobím veci do archívu. Už vopred mám jasnú predstavu, ako by mal obraz vyzerať, kam by mal ísť a akú náladu by mal vyvolať v človeku, aby ho nedráždil ale upokojil, vyvolal v ňom nejakú emóciu.

Prídu za tebou ľudia, že chcú napríklad urobiť obraz do obývačky?

Nie. Prioritne nerobím veci na požiadavku. Ja poviem - toto by sa vám hodilo tam a toto tam. Keď chcú tak si ho kúpia alebo spravím takú veľkosť, aká sa im hodí. Robím veci, ktoré sa mne musia páčiť a sedieť tak, že by som si ich sám doma zavesil. Vlastne ja som prvý, ktorý testuje či sa mi páči obraz alebo nepáči, či mám z toho dobrú emóciu alebo nie.

Keď si dáš obraz na stenu do obývačky, nemal by dráždiť ale upokojiť. Obraz, ktorý má príliš veľa detailov a nie je to zámer, nebude vhodný, pretože podvedome stále rátaš trebárs počet lístkov. Obrazy, ktoré majú upokojiť, by mali byť relatívne jednoduché, dobre pochopiteľné. Nemali by byť vnímané natoľko, aby zaťažili, ale aby si sa pri nich dalo oddýchnuť.

Vyskúšajte čierno bielu kombináciu na textíliách 

Takže keď ťa zavolám do môjho bytu a poviem ti, že sem by som chcela nejakú fotografiu, obraz, poradíš?

Poviem, čo by sa ti tam hodilo. To je jedna z vecí, ktorú ľuďom hovorím, lebo v každom priestore pre každého človeka to môže byť niečo iné. Tak ako sme každý iný, tak každý máme určitý priestor, ktorý je veľmi privátny a tak by mal aj pôsobiť. Ale z pohľadu toho človeka, ktorý v ňom žije a nie z pohľadu návštevy, ktorej by sa to malo páčiť. To je aj otázka farby a veľkosti obrazu, prispôsobuje sa nábytku, priestoru. Teraz mám takú skúsenosť, že robím obrazy do showroomu a riešili sme aké farby by sa tam hodili, aká veľkosť, aby toho, kto tam príde pritiahli a neodplašili. Obrazy by mali ľudí osloviť, aby sa k nemu vrátili, aby s na ňom možno pousmiali, aby mali z neho dobrú náladu, dobrý pocit, nesmú ich iritovať.

Aký obraz by si si nedal nikdy na stenu?

Taký, ktorý ma deprimuje. Sú autori, ktorí na tom, že deprimujú, postavili svoju tvorbu, napríklad Joel-Peter Witkin. Jeho diela sú pre mňa absurdné, lebo fotí mŕtvych ľudí a je pri tom veľmi uznávaný umelec. Ja mám rád pestré, teplé farby, mám rád krásne ženy a vôbec krásno, nie niečo čo má veľmi ostré hrany, čo nemá dušu. Aj keby sa mi to na prvý pohľad páčilo, asi by som to dal rýchlo preč.

Kupujem si obrazy aj fotografie, ktoré sa mi páčia. Veľa cestujem a odtiaľ si nosím dosť obrázkov. Napríklad z Vietnamu som si priniesol veselé kravičky. Niekedy to ani nie je o obrázkoch ale o ľuďoch, ktorí ich tvorili a ktorých poznám. Tam potom vzniká akási emócia. Mám na stenách aj svoje obrazy ku ktorým mám nejaký vzťah – či sú to ženy, kvety alebo architektúra. Snúbi sa tu pocit z toho obrazu s pocitom ku krásnu, pritom to nemusí byľ nič adresné. Rád sa dívam na obrazy a niekedy sa snažím urobiť podobný, ale z môjho pohľadu ako by sa to mne páčilo. Tá paralela je tam veľmi slabá, ale ja ju vidím.

V Peknom bývaní sme mali interiér, ktorý robili Helena a Vincent Sagartovci a odrazili sa od fotografií. Niekto si kúpil tvoje fotografie a zosúladil s nimi svoj interiér?

Neviem si predstaviť takého šialenca ( smiech). Ja tvorím moderné obrazy, viem ich však prispôsobiť priestoru – a tom som už robil. Keď má niekto ladený interiér v štýle Ľudovíta XV, tak rámom alebo technikou spracovania dokážem s ním obraz prepojiť. Prioritný je pocit toho človeka, ktorý tam bude bývať. Cieľom nie je predať obraz, cieľom je, aby sa ten, kto bude mať obraz na stene, dobre cítil.

Kedy sa ty cítiš dobre a čo ta dokáže nahnevať

Mňa uspokojujú drobnosti, mám rád keď svieti slnko. A rozčuľuje ľudská hlúposť, žiaľ stretávam sa s ňou často. Prekáža mi aj ľahostajnosť, nezáujem. Mám pocit, že ľudia nemajú radi originálne veci, že im stačí kopia, náhrada, niečo čo je lacné. Nevytvárajú si potom k tomu vzťah, vyhodia a kúpia nové. My sme generácia, ktorá má rada obrazy staré, po starých rodičoch. Nevyhodíme ich lebo nám pripomínajú detstvo a to nám robí radosť.

Školské plagáty vás vrátia do školských lavíc

Kde môžu ľudia vidieť tvoje fotografie?

Urobiť knihu alebo výstavu, nie je celkom jednoduché. Je to relatívne dlhý proces, od námetu resp. príbehu, ktorý chcem stvárniť, až po priestor, kurátora a samozrejme partnerov, ktorý mi pomôžu to celé zrealizovať. Ja som mal poslednú výstavu pred dvoma rokmi, ktorá súvisela s knihou WaterEmotion, teraz fotografujem dva projekty súčasne, projekt Almost White, fotografie ľudí s bielymi vlasmi, ktorý fotím so známymi osobnosťami. Prirodzene biele vlasy reprezentujú životnú skúsenosť. Porovnávame sa vzhľadom na čas ktorý sme prežili. Keď si pozrieme tvár vtedy a dnes, dokážeme na sebe pocítiť ten rozdiel, ale v mysli sme stále rovnako mladí ako vtedy.

Druhý je fotografovanie portrétov zvierat. V našich zemepisných šírkach sme historicky spätí s mačkami, psami a koňmi. A vzhľadom na to, že dnes nemáme toľko času a priestoru, ľudia majú radi na stenách aspoň dobre urobené obrazy týchto zvierat.

Ak by ste mali radi na stene nejaký obraz a neviete sa rozhodnúť aký a kam ho zavesiť, pošlite nám obrázok interiéru

na webbyvanie@7plus.sk a Lubo Špirko vám poradí.

 
Autor: am/ipeknebyvanie.sk
Fotogaléria


Najčítanejšie
 

Pekné Bývanie

 

Vaše hniezdočko

Pridať vlastné foto
16fotiek

Februárové Vaše Hniezdočko: Kúpeľne našich čitateľov vás inšpirujú! (2. časť)

27.02.2017
16fotiek

Februárové Vaše Hniezdočko: Kúpeľne našich čitateľov vás inšpirujú! (1. časť)

21.02.2017
9fotiek

Novembrové Vaše Hniezdočko: Navštívte kuchyne našich čitateľov!

01.12.2016