Hoci inklinuje k minimalizmu a jeho nábytok je nadčasový, v tvorbe sa nevyhýba použiť vtip či netradičný nápad. Jednou nohou umelec, druhou realista. Správna dávka oboch svetov je, okrem množstva iných ingrediencií, podstatná pre dlhodobé udržanie sa na trhu a prosperitu. Zjednodušene povedané, Ivan Čobej vytvára umenie krotené trhom a trh obohacuje umením. Za osobnú výhru považuje, že jeho tvorba dokáže uživiť približne 100 zamestnancov už 17 rokov.
Vedeli ste už od začiatku, že chcete byť dizajnér nábytku?
Vôbec nie. Keď som začínal, robil som rôzny dizajn z mnohých materiálov. Predstavoval som si, že budem univerzálny dizajnér, ktorý bude pracovať na objednávku. Ešte dva-tri roky po škole som netušil, že sa budem zaoberať nábytkom, ale vždy sa mi to páčilo. Život ma k tomu doviedol postupne. A keď chcete robiť niečo poriadne, tak istá špecializácia je potrebná. Moja práca však nie je iba o trendoch a nápadoch. Je to kreatívna činnosť, ktorá musí spájať nápad, materiálové a strojové možnosti, schopnosti zamestnancov a marketing.
V čom vidíte základ úspechu vašej firmy?
Firma vyrástla na tom, že bola skromná. Začínala v malom, primerane tejto krajine. Jej história je aj o pracovitosti a pokore. Začínali sme so stolárskou dielňou v garáži, lebo sme veľmi chceli. A bolo to proti logike i ekonomike. Začiatky sme sponzorovali z vlastného nadšenia a peňazí. Naše rodiny zaplatili rozbeh firmy tým, že sa museli uskromniť. Orientovali sme sa na bohatšiu klientelu, ktorá je na Slovensku obmedzená. A tak prišiel prirodzený krok – spolupráca s externými zmluvnými partnermi, ktorých je aktuálne asi tridsať, a expanzia do zahraničia. Interiéry sme zariaďovali prakticky v celej Európe. Náš nábytok zariadi ročne asi 1 500 až 2 000 bytov.
Vaša pracovná činnosť bola za posledné roky pomerne bohatá. Čím momentálne najviac žijete?
Okrem produktového portfólia firmy, ktoré sa stále tvorí a vyvíja, pribudla v posledných rokoch čalúnická výroba. Chceli by sme, aby sa ponuka čalúneného nábytku vyrovnala ponuke, ktorú máme v drevenom nábytku. Pribudol aj hotelový program. Táto tvorba je veľmi zaujímavá aj z dizajnovej stránky, obrovský priestor má kreativita. Každý hotel musí mať svoj štýl. Nábytok a vybavenie spolurozhodujú o jeho úspechu či neúspechu.
Vráťme sa k práci so študentmi. Šesť rokov ste učili na Vysokej škole výtvarných umení. Nechýba vám akademická pôda?
Učenie je sféra, kde sa môže veľa fantazírovať a snívať. Je to tiež veľmi príjemný kontakt s mladými ľuďmi. Snažil som sa študentom objasniť praktickú polohu dizajnéra, práve prepojenie dizajnu, výroby a obchodu. Prišiel však čas, keď som sa rozhodol naplno venovať firme. Momentálne mi učenie nechýba. A keďže moja staršia dcéra začala študovať architektúru, tak učím ju.
A dá si povedať?
Nedá, ale baví ma to. Vznikol medzi nami v tejto oblasti taký kreatívny boj. Ale je to príjemné, keď môžem ako otec odovzdávať dcére svoje názory a vedomosti.
Celý svet postihla ekonomická kríza, ktorá mala dopad na mnohých výrobcov v každom odvetví. Ako sa dotkla firmy?
Maloobchod aj u nás prešiel krízou, klesli obraty. Nechceli sme však prepúšťať zamestnancov. Sú to špičkoví remeselníci a ich výchova dlho trvá. Podarilo sa nám toto obdobie preklenúť tak, že máme stále rovnaký počet zamestnancov ako pred krízou. Dokonca máme dnes kapacitu firmy naplnenú na sto percent na celý rok.
Ako sa vám to mohlo podariť?
Každá kríza naštartuje kreatívnych. Firma musí byť ako chameleón, pripravená meniť sa, lebo aj trh sa nám mení pred očami. Nahrávala nám i prvotná stratégia firmy, keď sme investovali do viacúčelových strojov. Máme pružnú výrobu, ktorá dokáže vyrobiť skoro neobmedzené množstvo variantov výrobkov. Postupne sa takto vyvíja aj trh, lebo dnes už takmer každý kus je originál. Aby som bol konkrétnejší, na krízu sme zareagovali rozšírením činnosti firmy na viacero divízií. Posilnili sme líniu atypického nábytku a zaviedli hotelový program. Ukázalo sa, že práve ten nás dokáže uživiť.
Ku ktorému modelu máte vy špecifický vzťah a prečo?
Mám rád staré kusy, ktoré prežili, napríklad komoda Ferdinand. Pokladám za veľký úspech, že stále vyrábame veci, čo som navrhol pred 16 rokmi. Čas preveril ich kvalitu. Z novších je momentálne môj obľúbenec pohovka Zina. Pri nej mám ten pocit, že sa ozaj vydarila. Život, respektíve trh však nakoniec sám vytriedi sortiment. Priemerné veci z neho po čase zmiznú, kvalitné pretrvajú.
Na záver možno trochu osobnejšia otázka. Prezraďte nám, ako máte zariadený vlastný interiér. Našli by sme v ňom kúsky z vašej dielne alebo sa radšej obklopujete vecami iných tvorcov? V čom sa cítite naozaj doma?
Žijem v rodinnom dome, ktorý mám zariadený svojím nábytkom. Je to však úplne atypický interiér, nie taký, ako štandardne robím pre našich zákazníkov. Ani by som nechcel žiť v dizajnovom dome, kde je všetko dokonale zladené. Ja som bohém, a tak mám rád trochu chaos. U nás je to tak trochu ako múzeum Briku, umiestnil som tu veľa prototypov, ale i iných vecí, ku ktorým máme jednoducho vzťah. Zároveň je interiér veľmi dynamický, mení sa a vyvíja spolu s nami.
Ivan ČOBEJ, dizajnér www.brik.sk
Narodil sa v roku 1962 v Banskej Bystrici. Po absolvovaní umeleckej priemyslovky v Kremnici pokračoval štúdiom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Ako skončený dizajnér sa päť rokov venoval dizajnu hlavne priemyselných výrobkov. Od roku 1995 sa vrátil na svoju alma mater ako pedagóg, kde pôsobil šesť rokov. Kľúčový v jeho kariére sa stal rok 1996, keď sa stal spolumajiteľom firmy Brik. Ako firma sa zamerali na tvorbu atypických interiérov, ale už v roku 1996 spustili výrobu sériových produktov kolekciou Ferdinand. Odvtedy každú jeseň prichádzajú s novou kolekciou nábytku.
