Pavol Dubina: K sochám som sa dostal náhodou

07.02.2013
Dizajn a Dekor

Ponúkame rozhovor so súčasným slovenským sochárom Mgr. art. Pavlom Dubinom. Spolu podieľal sa na tvorbe významných sochárskych objektoch, k najznámejším patria napríklad socha Milana Rastislava Štefánika na bratislavskom nábreží, Pamätník rasizmu a neonacizmu realizovaný v roku 2007 na 2. výročie smrti Daniela Tupého, či fontána „Myjava v toku času“. Pod rukami mu prešli i ornamenty rokokovej výzdoby pri rekonštrukcii Bratislavského hradu. Popri verejných a súkromných objednávkach sa venuje i vlastnej tvorbe, ktorú vám v dnešnom rozhovore trochu priblížime.

19fotiek
Neistota Autor: archív PAVOL DUBINA

Prečo práve kov?

Tento materiál mi pre voľnú tvorbu plne vyhovuje. V podstate je to čiste pragmatické hľadisko. Je dostupný, lacný a navyše veľmi trvanlivý. Objekty z neho, na rozdiel napríklad od kameňa, nemusia byť veľké a dobre sa mi i skladujú. Naviac, ak sa mi výsledok nepáči, jednoducho ho prerobím. Čo pri kameni nie je také jednoduché.

S akým druhom kovu robíš najradšej?

S obyčajným železom. S jeho povrchom sa dá pekne pohrať. Mám rád kontrast čierneho kovu s nahrubo opracovaným povrchom a lesklého vylešteného.

Keď je železo v exteriéri, mení svoju farbu, hrdzavie. Vtedy môžem napríklad časť objektu natrieť kvalitným lakom proti hrdzi a časť ostane neošetrená, čím vznikne zaujímavá hra farieb.

Samozrejme, ak je požiadavka, aby sa povrch objektu vonku nemenil, ošetrím ho celý lakom. Kvalitný lak môže pritom vydržať i  15 rokov. Neskôr je nevyhnutná údržba. Vôbec veci na von sa inak dimenzujú.

Namiesto železa sa dá použiť nerez, ktorá nehrdzavie. Viac ako o povrch mi však ide o obsah. Ak má socha obsah, je jedno, či je modrá, ružová, ide o to, čo stvárňuje.

Kde čerpáš myšlienky a inšpirácie, čo zobrazuješ?

Normálne žijem, existujem, všeličo sa okolo mňa i vo mne deje, občas ma niečo nahnevá, alebo naopak poteší. Voľná tvorba je pre mňa taký ventil emócií. Myšlienky a nápady prichádzajú priebežne. Vtedy sa zavriem do ateliéru, a idem sa „hrať so zváračkou“.

Avšak emócii či myšlienke musíš dať nejakú formu.

Ale to už ide jednoducho. Každý človek, i ja, má v sebe uložené asociácie, ktoré sa vyplavia s určitým pocitom a prežívaním. V rámci toho to pretavím do kovu.

Apropo, si z umeleckej rodiny? Prejavovali sa umelecké sklony už v tvojom detsve?

Nie, nie vôbec nie. Každé dieťa sa asi rado hrá s plastelínou. Mňa v tom akurát podporili.

Tak ako sa stalo, že si dnes sochár?

Bola to viac menej náhoda. V detstve som sa rád hral, z moduritu som si vyrábal hračky a malé figúrky. Chodil som do ľudovej školy umenia, mali sme tam modelovanie a kreslenie. Raz sa nás učiteľka spýtala, že kto chce ísť na ŠUPku (Škola umeleckého priemyslu). Ja som vtedy ani nevedel, čo ŠUPka je.

Tak som povedal, že sa opýtam doma. Tam mi to vysvetlili a povedali: Skús to. A ono to nejako vyšlo. Študoval som kamenárstvo. Kameň ma veľmi bavil. Vnímam ho ako materiál pre väčší formát. Robiť niečo malé z kameňa, to nie je ono.

A tak som si, viac menej z pragmatických dôvodov, pribral i kov. Nezväzuje ma pri ňom cena. Ak sa mi výsledok nepáči, kľudne to urobím odznova. Je to proste jednoduchšie.

Výhoda tiež je, že si všetko robím sám, nenechávam si to odlievať. Vadí mi cudzí zásah do niečoho, čo je moje, pretože sa to vždy tak trošku zmení.

Na niektorých z tvojich väčších realizácií obdivujem, ako stojí doslova v hraničnej polohe napríklad býk alebo kôň na zadných nohách, naviac v mierke 1:1. Ako je možné, že sa vôbec udrží? Si taký dobrý v matematických a statických výpočtoch?

Niečo nájdem v technických tabuľkách a  pri práci som sa za tie roky zoznámil s rôznymi odborníkmi, aj so statikmi. A tak keď ide o niečo zložitejšie, nechám si poradiť.

Potom urobím prototyp v konečnej veľkosti a zavolám kamarátov. Ich úloha je na sochu stúpať, skákať, vešať sa, proste, skúsiť ju zničiť. Ak sa to nepodarí, viem, že je socha dobrá a odolá i trvalému inštalovaniu vonku vo verejnom priestore.

Čo robíš radšej, voľnú tvorbu malých kovových sôch, alebo väčšie veci z kameňa alebo kovu na objednávku?

Je mi v zásade jedno, či tá vec veľká alebo malá. Zaujíma ma hlavne jej obsah, správna mierka je až potom. Napríklad už spomínaný býk. Bol by vyslovene smiešny, ak by bol vysoký jeden meter.

Proste sa mi žiadalo, aby proporčne zodpovedal skutočnosti. No keď ide o voľnú tvorbu, bolo by v mojom prípade doslova šialenstvo robiť veľkorozmerné objekty.

Kam by som ich potom v bežnom byte, kde žijem s manželkou a dvoma deťmi, umiestnil? Radšej urobím niečo menšie. Naviac ak je záujem, nie je problém urobiť ktorúkoľvek sochu nanovo vo väčšom formáte.

Ako si správne vybrať sochu do interiéru?

Raz to jeden klient veľmi pekne zadefinoval namiesto mňa: Socha si vybrala jeho. Ešte nemal ani zariadený byt, ani presne nevedel, kam ju chce, no uvidel ju a vedel, že chce práve túto.

No a keď si neskôr zariaďoval interiér, tak povedal architektovi – tu bude soška, takže tu treba počítať s nikou. Ako menej šťastné riešenie považujem, ak v interiéri vznikne napríklad prázdny roh a ten treba niečím vyplniť a pomaly je jedno, čím.

Páči sa mi, ak si človek nájde k soche osobný vzťah, keď ho niečím oslovila, takpovediac k nemu prehovára a on jej rozumie.

Kde môžeme vidieť tvoje veci?

Dva či tri krát do roka sa niektoré sochy objavia v súbornej výstave niekoľkých autorov v galériách alebo múzeách. Moju prácu je možné si pozrieť i na internete, či priamo osobne u mňa v ateliéri.


Mgr. art. Pavol Dubina
umelecký sochár, www.palidub.sk

„Voľná tvorba je pre mňa ventil emócií. Všeličo sa deje okolo mňa i vo mne, občas ma niečo nahnevá, alebo naopak poteší. Potom sa zavriem do ateliéru a to, čo cítim, alebo ako niečo vidím, pretavím do kovu.“

 
Autor: MONIKA KRÁLOVÁ
Fotogaléria


Najčítanejšie
 

Pekné Bývanie

 

Vaše hniezdočko

Pridať vlastné foto
9fotiek

PRED a PO: Rekonštrukciou sa 2-izbák zmenil na nepoznanie

24.02.2016
10fotiek

Môj nový byt: Ako sa vám páči Jolanino zrekonštruované hniezdočko?

10.02.2016
9fotiek

1-izbový byt v hlavnom meste si manželia upravili podľa svojich predstáv

28.01.2016