Pozemok si pred stavbou skontrolujte

Dažde a záplavy preverili nejednu stavbu na Slovensku. O tom ako a kde stavať, aby boli domy stabilné, sme sa porozprávali s docentom Miloslavom Kopeckým z Katedry geotechniky Stavebnej Fakulty Slovenskej technickej univerzity.

1fotka
PRASKLINY: Takto skončili mnohé domy v Nižnej Myšli po povodniach a zosúvaní pôdy. Autor: Archív

Mnohí ľudia na Slovensku stoja v súčasnosti pred otázkou: Dá sa poškodený dom zrekonštruovať alebo ho treba zrútiť a postaviť nanovo. Ak sa rozhodnú pre druhú možnosť, dá sa vybrať pozemok, aby ho neohrozovali podzemné vody či zosuvy pôdy?
– To sú dve veci, ktoré treba posudzovať individuálne. Na problémy s podzemnou vodou môžeme naraziť aj na rovine, kde k zosuvom neprichádza. Naopak, zosuvy sa vyskytujú prevažne v svahovitých územiach, kde môže, ale aj nemusí byť vysoká hladina podzemnej vody. Keď zoberieme do úvahy, že 5,25 percenta plochy Slovenska pokrývajú zosuvy, je veľmi pravdepodobné, že sa pri výstavbe s nimi stretneme.

Na koho sa môže obrátiť stavebník, aby mu poradil pri výbere pozemku?
– Kompetentné informácie o výskyte vysokej hladiny podzemnej vody a predovšetkým zosuvov na vyhliadnutom stavebnom pozemku môže podať inžiniersky geológ. Musí však ísť o odborníka so značnými skúsenosťami v problematike zosuvov. Táto prvotná informácia získaná z obhliadky vyhliadnutého pozemku a archívnych údajov môže potenciálnemu stavebníkovi v budúcnosti ušetriť značné problémy, ako aj financie a môže viesť až k rozhodnutiu takýto pozemok nekúpiť.

Je potrebný inžiniersko-geologický prieskum a koľko stojí?
– Kvalitný prieskum nie je lacná záležitosť. Stojí od 5- tisíc do 100-tisíc eur. Jeho cena sa odvíja od charakteru objektov, aktivity a veľkosti samotného zosuvu. Treba si uvedomiť, že preskúmať je potrebné aj širšie okolie zosuvu a že cenu prieskumu môže zvýšiť aj vystrojenie vrtov na meranie prípadných pohybov v telese zosuvu a kolísania hladiny podzemnej vody.

Miloslav Kopecký
Foto: Archív

Potrebuje ho každý stavebník?
– Ak ste sa rozhodli na základe prvotnej informácie stavať v zosuvnom území, inžiniersko-geologický prieskum, ktorý predchádza projektu, je nevyhnutný. Dá odpoveď na možný spôsob založenia samotného objektu v zosuvnom území a takisto stabilizovania jeho okolia.

Aké základové pôdy si treba na stavbu domov vyberať?
– Odpoviem naopak, teda aké si nevyberať. Okrem zosuvných území sú to napríklad územia s výskytom presadavých spraší, umelých navážok a močiarnych usadenín. Ďalej sú to oblasti s výskytom erózie vodných tokov, záplav a poddolovania.

Má šancu obyčajný stavebník zistiť, či náhodou nemá takýto rizikový pozemok?
– Má. Predbežnú informáciu o výskyte takýchto území si takisto môže overiť ešte vo fáze výberu pozemku u inžinierskeho geológa, prípadne geotechnika špecialistu na zakladanie stavieb. Je na škodu, že ani v takýchto problematických územiach Stavebný zákon neprikazuje vykonávať inžiniersko- geologický prieskum. Múdry investor si ho však určite dá zrealizovať.

Pomôžu napríklad spevnené základy?
– Treba na začiatku povedať, že aj v niektorých zosuvných územiach je možné stavať domy, ale pri značných finančných nákladoch, ktoré môžu prevýšiť aj cenu samotného domu. Pred výstavbou objektu je nutné v prvom rade zabezpečiť stabilitu zosuvného telesa – hĺbkové a povrchové odvodnenie, statické zabezpečenie múrmi a podobne. Až potom sa dá prikročiť k samotnej stavbe.

S akou výstavbou sa dá rátať na takýchto pozemkoch? Sú vhodnejšie jednopodlažné, viacpodlažné domy alebo sa radšej treba sústrediť na stavby s prístavbami? Sú tam vhodné domy s pivnicami alebo odporúčate zaobísť sa bez nich?
– Väčšie objekty by mali byť napríklad umiestnené v čele zosuvu, menšie v jeho horných častiach. Výstavbu viacerých domov v zosuvnom území je možné realizovať iba za prísne koordinovanej stavebnej činnosti. Nie je možná žiadna svojvoľná terénna úprava bez jej stabilitného posúdenia.

Dom postavíme a po nejakom čase objavíme na jeho fasáde praskliny. Čo napovedajú?
– Praskliny na dome môžu byť vyvolané viacerými príčinami. Môže to byť spomínaný pohyb zosuvu, prípadne iba výsledok nesprávneho založenia objektu neodolávajúcemu premŕzaniu, vysušovaniu, napučaniu základovej pôdy či presadaniu spraší a napokon to môže byť aj chyba v konštrukcii. Preto je pri určení skutočného pôvodu praskliny nevyhnutná spolupráca inžinierskeho geológa, geotechnika a statika.

 
Autor: Plus JEDEN DEŇ
VIDEO Pekné Bývanie


 

Vaše hniezdočko

Pridať vlastné foto
16fotiek

Februárové Vaše Hniezdočko: Kúpeľne našich čitateľov vás inšpirujú! (2. časť)

27.02.2017
16fotiek

Februárové Vaše Hniezdočko: Kúpeľne našich čitateľov vás inšpirujú! (1. časť)

21.02.2017
9fotiek

Novembrové Vaše Hniezdočko: Navštívte kuchyne našich čitateľov!

01.12.2016
 
Pozemok si pred stavbou skontrolujte
Plus JEDEN DEŇ