10. januára 2012

Fúzač

V súčasnej dobe sme svedkami šírenia nových druhov chorôb a škodcov. Poukazujeme na niektoré z nich. Jednými z nich sú aj fúzač citrusový (Anoplophora chinensis) a fúzač ázijský (Anoplophora glabripenis).

FúzačAutor: profimedia.sk

TAXONOMICKÉ ZARADENIE

Oba živočíšne druhy patria taxonomicky do triedy Insecta – hmyzu, radu Coleoptera – chrobákov, čeľade Cerambycidae – fúzačovitých, rodu Anoplophora – fúzač. Chrobáky nemajú úradný slovenský názov. Slovenské pomenovanie je odvodené od taxonomickej príslušnosti, resp. názvu čeľadi a hlavného hostiteľa, resp. miesta pôvodu.

PÔVOD A ROZŠÍRENIE

Fúzač citrusový je pôvodný v  juhovýchodnej Ázii v Číne, Japonsku, Kórejskom polostrove, Taiwane, Hong Kongu, Malajzii, Mjanmarsku, Vietname a USA. V  Európe bol zaznamenaný vo Francúzsku a  Taliansku. V  SR sa chrobák nevyskytuje.

Fúzač ázijský je tiež pôvodný v  Číne, ďalej sa vyskytuje na Kórejskom polostrove, v Taiwane, USA a Kanade. V Európe bol zaznamenaný v  Nemecku, Rakúsku a  Francúzsku. V  SR sa chrobák nevyskytuje.

Oba chrobáky sú polyfágmi. Ich invázia na územie Slovenska by sa dotýkala prevažnej väčšiny kultúrnych či lesných porastov listnatých drevín. Napádajú napr. dreviny rodov: Acer – javor, Aesculus – pagaštan, Alnus – jelša, Betula – breza, Carpinus – hrab, Citrus – citrónovník, Corylus – lieska, Cotoneaster – skalník, Fagus – buk, Malus – jabloň, Platanus – platan, Populus – topoľ, Prunus – slivka, Pyrus – hruška, Salix – vŕba, Ulmus – brest.

VÝVIN

Počet generácií fúzača je závislý od klimatických podmienok. V  tropických a  subtropických oblastiach majú oba druhy jednu generáciu za rok. V  klimatických podmienkach mierneho pásma trvá ich biologický cyklus 2 roky. Populácia chrobákov sa vyskytuje od konca mája do začiatku augusta, s  vrcholom v  polovici júna.

Chrobáky sa živia listami, stopkami listov a  mladou kôrou rôznych drevín. Samičky začínajú 1-2 týždne po párení klásť vajíčka. Vajíčka sú 5-7 mm veľké, krémovej farby a  podlhovastého tvaru. Samičky kladú vajíčka samostatne do vyhryzených jamôk pod kôru na peň stromu do výšky asi 60 cm alebo konárov v  priemere hrubších ako 5 cm. Chrobáky sa živia listami, stopkami listov a  mladou kôrou rôznych drevín. Priemerný počet vajíčok na jednu samičku A. chinensis je 70 a  A. glabripennis je 32 ks. Larva fúzača sa vyliahne v  priebehu 1-3 týždňov.  Spočiatku larva žerie a  vytvára tunely v  kambiálnej vrstve pod povrchom kôry, neskôr vstupuje do dreva. Beznohá larva má v  plnom vzraste až 52 mm. Larva sa kuklí v  komôrke v  dreve. Doba trvania kukly je 4-6 týždňov.

Doba od vykuklenia až do párenia je 1-2 týždne. Dospelce vylietajú z  dier tvaru kruhu s  priemerom 10 mm. Tvarom sú to typické fúzače s  dĺžkou tela od 25 (samčeky) do 35 mm (samičky).

Chrobák je čierny s  bielymi nepravidelnými škvrnami. Tykadlá sú 11 článkové, každý článok s  modrosivou základňou. Tykadlá samčeka sú 1,7 -2,5 krát dlhšie a  samičky 1,2-1,3 krát ako telo.

Let dospelých jedincov je pomalý. Dolet chrobákov je od 0,3 - do 3 km v  závislosti od výživových podmienok. Na rozdiel od mnohých druhov cerambycidov môžu A. glabripennis a  A. chinensis napádať rovnako zdravé stromy ako aj stromy pod stresom. Vo vnútri jednotlivých stromov sa vyvíja viacero generácií, ktoré vedú nakoniec k  ich odumretiu.

ŠKODLIVOSŤ

Jedným z  prvých príznakov poškodenia je výtok živice z otvorov pre vajíčka a larválnych tunelov v kôre. Aktivity larvy rozpoznáme podľa prítomnosti chodieb pod kôrou a neskôr tunelov v dreve. Vydávaním chrumkavého zvuku počas aktivity larvy. Znakom zamorenia je aj množstvo drevenej drviny vytláčanej z okrúhlych výletových otvorov dospelcami, ktoré vylietajú zo zamoreného dreva. Konečným prejavom je chradnutie a  odumieranie poškodených stromov.

Samostatne dokáže chrobák preletieť maximálne asi 3 km. Na väčšie vzdialenosti sa šíri prostredníctvom človeka v  medzinárodnom obchodovaní s  rastlinným materiálom. V  živých rastlinách bonsajov a mladých výpestkov alebo obalovom materiály.

Po napadnutí larvami sú stromy oslabené a rýchlejšie náchylné na poškodenie chorobami a vetrom. Často odumierajú. Poškodenie mladých stromov je väčšinou vážne. Dospelce môžu tiež zapríčiniť poškodenie požieraním na listoch, listových stopkách a kôre.

Chrobáky sú technickými škodcami dreva. Poškodenie plodonosných výhonov ovocných drevín má za dôsledok čiastkové ekonomické straty. Výskyt na území SR môže mať negatívny dopad na ekológiu lesa s  ekonomickými následkami.

OCHRANA

Ochranné opatrenia začínajú dôslednou kontrolou hostiteľských rastlín a  rastlinného materiálu pri vstupe do krajiny. Priebežnými prehliadkami kultúrnych a  lesných porastov. Pri zistení výskytu je potrebné označenie priestoru výskytu a  následné vykonanie opatrení na likvidáciu škodlivého činiteľa.

Opatrenia agrotechnického charakteru pred fúzačom spočívajú v orezávaní a pálení infikovaných častí a v  dovoze a výsadbe zdravého poprípade rezistentného výsadbového materiálu. Účinným opatrením pred kladením vajíčok môže byť aj obalenie kmeňov jemným drôteným pletivom.

Chemické opatrenia sú v aplikácii účinných chemických prípravkov injektovním do vodivých pletív. Pri biologickej ochrane sa aplikujú huby Beauveria bassiana (Bals.-Criv.) Vuill. a Beauveria brogniartii (Sacc.), ktorých účinok na dospelcov je 46-100%.

Účinnými predátormi v pôvodnom prostredí sú mravce druhu Oecophylla smaragdina (Fab.), ktoré napádajú – larvy chrobákov alebo parazitoidy z  radu blanokrídlovcov a  čeľade Eulophidae, ktoré vyhľadávajú vajíčka chrobákov. Biologická kontrola bola v Japonsku vyskúšaná s háďatkami Steinernema feltiae (Filipjev 1934).

Autor: Ing. Rastislav BARTOŠ
VIDEO Záhradkár

Užitočné veci do vašej záhrady

 

 

 
 

 Vaša záhrada

Záhradné inšpirácie od našich čitateľov
 najkrajšie cibuľoviny

zuzana danázsová

4 hlasy
 dedkov bicykel

Zuzana Fačková

9 hlasov

Ildikó Nagyová

3 hlasy

Ildikó Nagyová

2 hlasy
 
 

žena.sk

Prečo si nezvoliť pôrod

Prečo si nezvoliť pôrod "na suchu"? Aké sú skúsenosti mamičiek?

Zistite, či ste alergická na vajíčka: Sledujte tieto príznaky!

Zistite, či ste alergická na vajíčka: Sledujte tieto príznaky!

Na internet či k lekárovi: Oplatí sa liečiť online spôsobom?

Na internet či k lekárovi: Oplatí sa liečiť online spôsobom?

Prečo možeme zjesť z tuniaka iba 147 gramov za týždeň? A čo ostatné ryby?

Prečo možeme zjesť z tuniaka iba 147 gramov za týždeň? A čo ostatné ryby?

Fúzač
Ing. Rastislav BARTOŠ