11. januára 2012

Háďatko borovicové

V súčasnej dobe sme svedkami šírenia nových druhov chorôb a škodcov. Poukazujeme na niektoré z nich. Jedným z nich je aj háďatko borovicové (Bursaphelenchus xylophilus).

VrzúnikAutor: profimedia.sk

TAXONOMICKÉ ZARADENIE

Taxonomicky patrí háďatko borovicové do kmeňa Nematoda – hlístovce, čeľade Parasitaphelenchidae, rodu Bursaphelenchus. Háďatko nemá úradný slovenský názov. Slovenské pomenovanie „háďatko borovicové“ je názov vytvorený podľa morfológie a  hostiteľa, ktorého v  prevažnej miere napáda.

Na boroviciach sa nachádza väčšie množstvo druhov háďatiek, z ktorých najagresívnejšie je práve toto háďatko borovicové. V  Európe sa nachádza asi 35 druhov háďatiek rodu Bursaphelenchus, z  toho na Slovensku je ich šesť bez výskytu B. xylophilus.

PÔVOD A ROZŠÍRENIE

Háďatko borovicové je pôvodné v Severnej Amerike a celosvetovo je rozšírené vo východnej Číne, Japonsku, Taiwane, Hong Kongu, Južnej Kórei. V Európe bolo oficiálne potvrdené v Portugalsku (1999) a  Španielsku (2008). Niekoľkokrát bolo zachytené v zásielkach dreva a  produktoch z dreva vo Fínsku, Nemecku, Švédsku, Francúzsku a  v  Holandsku. Na Slovensku sa háďatko zatiaľ nevyskytlo.

Hlavným hostiteľom háďatka je rod Pinus – borovica. Ďalšími menšími hostiteľmi sú rody Larix – smrekovec, Abies – jedľa, Picea – smrek, Pseudotsuga – duglaska, Chamaecyparis – cypruštek, Cryptomeria – kryptoméria, Cedrus – céder, Juniperus – borievka, Taxus – tis, Tsuga – jedľovec.

Háďatko sa samostatne nešíri zo stromu na strom, i  keď nie je vylúčený prenos medzi blízko rastúcimi stromami, napríklad dotykom cez koreňovú sústavu. Je prenášané hmyzom, konkrétne chrobákmi z  rodu Monochamus – vrzúnik (M. carolinensis, M. marmorator, M. mutator, M. obtusus, M. scutellatus subsp. scutellatus, M. titillator, M. alternatus, M. nitens, M. saltuarius). Aktívne lietajú na niekoľko 10 až 100 m.

Za sezónu preletia maximálne 3,3 km. Úlohu pri prenose háďatka na veľké vzdialenosti zohráva aj človek pri obchodovaní s  rastlinným materiálom (výsadbový materiál, guľatina) alebo produktmi z  rastlín (drevený obalový materiál, palety). Na Slovensku sa nachádzajú 4 druhy vrzúnikov z  rodu Monochamus, z  ktorých je potenciálnym prenášačom len Monochamus saltuarius. Chrobák žijúci na území Slovenska nie je infikovaný háďatkom borovicovým.

VÝVIN

Po vykuklení vrzúniky nesú pod krovkami a  vo vzdušniciach larvy háďatka borovicového. Pred párením nalietavajú na zdravé stromy, kde sa živia asi 10 dní kôrou mladých výhonov. Pri rezistentných stromoch háďatká hynú, pri náchylných, háďatká prenikajú cez poranenia po požerkoch do pletiva.

Po prieniku háďatká dospievajú a  hneď kladú vajíčka. Háďatká sa zhromažďujú a živia epitelovými bunkami v  živicových kanáloch. Vo vnútri dreva sa háďatká živia aj hýfami húb (obyčajne Ceratocystis spp.) taktiež prenesené do dreva pri kladení vajíčok chrobákmi alebo iným drevokazným hmyzom. Asi po 3 týždňoch, stromy preukazujú prvé príznaky usychania formou zníženia výtoku živice.

Háďatká sa môžu teraz voľne pohybovať v celom odumierajúcom strome. Následkom znižovania obranného mechanizmu, napríklad redukciou živice, sa strom stáva príťažlivým pre dospelý hmyz, ktorý sa zhromažďuje na kmeňoch z  dôvodu párenia. V  tejto fáze je vidieť zosilnené vädnutie a  žltnutie ihlíc. Strom odumrie za 30 až 40 dní po infekcii a  môže obsahovať milióny háďatiek v  celom kmeni, konároch a  koreňoch. Následkom znižovania obranného mechanizmu, napríklad redukciou živice, sa strom stáva príťažlivým pre dospelý hmyz, ktorý sa zhromažďuje na kmeňoch z  dôvodu párenia.  Prienik háďatiek do stromu nastáva aj cez otvory v  kôre vyhryzené samičkami prenášačov pri kladení vajíčok. Jedna samička nakladie 40 až 215 vajíčok. Larvy vrzúnika sa liahnu v  závislosti od klimatických podmienok za 4 až 12 dní.

Po vyliahnutí larvy vrzúnika spôsobujú plošné míny v  lykovej a  kambiálnej časti pod kôrou, neskôr v  3. instare prechádzajú do dreva, vytvárajúc chodby. Nasledujúce štádium larvy dokončuje kukliacu komôrku a  posledné štádium larvy uzatvorí otvor do tunela drvinou a  začne sa kukliť.

Obdobie kukly trvá asi 19 dní. Počas tohto obdobia sa sústreďujú háďatka v  okolí kukliacej komôrky, hýfach a peritéciách húb. Huby vytvárajú predĺžené peritéciá, ktoré prerastajú do kukliacej komôrky. Na vrcholoch peritécii sa sústreďujú háďatká. Počas výletu, sa mladý chrobák obtiera o  peritéciá a  zbiera háďatká, ktoré sa usadzujú pod krovky a  obzvlášť vo vzdušniciach.

Celý biologický cyklus vrzúnika trvá 8 až 12 týždňov v  závislosti od klimatických podmienok a  od druhu. Niektoré prenášače majú 2 ročný cyklus. Vývin háďatka borovicového je ovplyvnený klimatickými podmienkami. Reprodukuje sa za 12 dní pri 15 °C, 6 dní pri 20 °C a  3 dni pri 30 °C. Vajíčka začína klásť na štvrtý deň po vyliahnutí a  háďatká sa liahnu po 26 až 32 hodinách pri teplote 25°C. Hraničná teplota pre vývin je 9,5 °C.

ŠKODLIVOSŤ

Prvým prejavom napadnutia háďatkom je zníženie produkcie živice. Prvým viditeľným vonkajším príznakom napadnutia je vädnutie a  žltnutie ihlíc. Vädnutie sa môže vyskytnúť najprv len na jednom alebo niekoľkých mladých konároch. Neskôr sa príznaky vädnutia a  odumierania prejavia na celom strome.

Prenášače sa vyskytujú len na stromoch nedávno spadnutých alebo na stromoch pod stresom. Príznakmi sú požerky mladej kôry na mladých výhonoch, plošné míny lariev prvých štádií pod kôrou, ktoré neskôr prechádzajú do dreva a výletové otvory. Doprevádzajúcim znakom usychania je infekcia a šírenie drevokazných húb najmä Ceratocystis.

Lesné porasty tvoria asi 40 % z  celkovej výmery SR a  z  toho je asi 41 % ihličnatých drevín. Výskyt vrzúnikov z  rodu Monochamus spp. infikovaných háďatkom borovicovým v  SR by mohlo spôsobiť nekontrolované a  veľmi rýchle odumieranie hostiteľských stromov, čo by malo veľmi negatívny dopad na ekológiu lesných spoločenstiev. V  prípade výskytu dokáže spôsobiť stratu niekoľkých 100 tisíc m3 dreva za rok.

OCHRANA

Ochranné opatrenia spočívajú v  dôsledných kontrolách pri dovoze a  prevoze hostiteľských rastlín alebo produktov z  rastlín s  priloženým osvedčením o  ošetrení a  deklarovaním, že tovar je bez výskytu háďatka borovicového. V  prípade výskytu je potrebné lokalizovať patogéna s  označením a ohraničením poškodeného porastu s  následnou likvidáciou a  následnou pravidelnou kontrolou porastov.

Autor: Ing. Rastislav BARTOŠ
VIDEO Záhradkár

Užitočné veci do vašej záhrady

 

 

 
 

 Vaša záhrada

Záhradné inšpirácie od našich čitateľov
 najkrajšie cibuľoviny

zuzana danázsová

4 hlasy
 dedkov bicykel

Zuzana Fačková

9 hlasov

Ildikó Nagyová

3 hlasy

Ildikó Nagyová

2 hlasy
 
 

žena.sk

Prečo si nezvoliť pôrod

Prečo si nezvoliť pôrod "na suchu"? Aké sú skúsenosti mamičiek?

Zistite, či ste alergická na vajíčka: Sledujte tieto príznaky!

Zistite, či ste alergická na vajíčka: Sledujte tieto príznaky!

Na internet či k lekárovi: Oplatí sa liečiť online spôsobom?

Na internet či k lekárovi: Oplatí sa liečiť online spôsobom?

Prečo možeme zjesť z tuniaka iba 147 gramov za týždeň? A čo ostatné ryby?

Prečo možeme zjesť z tuniaka iba 147 gramov za týždeň? A čo ostatné ryby?

Háďatko borovicové
Ing. Rastislav BARTOŠ