24. decembra 2013

Vianoce v minulosti: Poznáte prapôvod najkrajších sviatkov v roku?

Vianoce sú významným sviatkom azda pre všetkých, no pre záhradkárov by mali byť ešte významnejšie. Viete prečo?

Vianočný stromček k nám prišiel z NemeckaAutor: profimedia.sk

Nie je ľahké určiť, čo zo sviatkov, ktoré dnes poznáme, pochádza z pôvodného domáceho prostredia, čo prišlo z cudziny a čo donieslo alebo ovplyvnilo kresťanstvo.

Zimný slnovrat

Výskumy mnohých historických správ naznačujú, že najviac tradícií a zvykov sa spája so slnovratmi.

Z nich vystupuje práve zimný slnovrat ako veľmi významný, pretože poskytoval dostatok času na rôzne slávnosti.

Človek bol úzko spojený s prírodou a prírodne dary aj úkazy ho fascinovali.

K pôvodným pohanským slávnostiam sa pridali antické slávnosti a napokon aj kresťanské. Preto sa časom k oslavám znovuzrodenia slnka pridali rímske saturálie či brumálie, koleda a až potom sa pridružilo kresťanské narodenie Spasiteľa.

Kresťanstvo zmenilo zimné slávnosti na sviatky narodenia Spasiteľa

Foto: Profimedia.sk

Zimné slávnosti – čas zimného slnovratu – pritom pôvodne začínali už v neskorej jeseni. Dôkazom sú napríklad tradície, ktoré ešte ako-tak pretrvávajú v deň Barbory či Lucie.

Náplň všetkých tých úkonov či povier by sa dala zhrnúť ako zaháňanie temných síl, prosenie o zdravie a úrodu v ďalšom roku.

Rovnaké zvyky aj povery sa preniesli aj do Štedrého večera.

Rôzne dátumy

Neustále nezrovnalosti v dátumoch pochádzajú z vývoja kalendára. Dávnejšie Rimania začiatok roku kládli na 1. marca, až neskoršie pripadol na 1. januára.

Kresťania spočiatku slávili Nový rok 6. januára, potom 25. decembra, až v druhej polovici 17. storočia sa ustálil na 1. januári.

Dodnes v tom však zrejme nie je celkom jasno – iste viete, že sa katolíci stále nevedia dohodnúť s pravoslávnymi. Tí totiž oslavujú Nový rok ešte vždy 6. januára.

Štedrý deň

V období Vianoc išlo pôvodne najmä o kult slnka a ohňa. Mocné boli symboliky spojené s rozhraním dvoch prírodných svetov (úrodnej časti roka a obdobia, keď príroda „spí“).

Na Štedrý deň už predsa máme po zimnom slnovrate, a tak naši predkovia oslavovali príchod rodiaceho sa nového života, nového roku, predlžovanie dní, a teda návrat slnka.

S obdobím zrodu nového života sa spája zvedavosť. Odpradávna sa ľudia pýtali, aký bude a čo prinesie. Ide o magický, priam čarodejný prvok pohanskej kultúry, keď rôznymi prostriedkami človek veštil, čo nový rok prinesie.

Vianoce boli pôvodne sviatkami slnka, ohňa a znovuzrodenia

Foto: Profimedia.sk

Ďalším prvkom zimných slávností je koledovanie a chodenie so zvieracími maskami. Pôvodne išlo o krátenie si dlhých večerov a rozveseľovanie sa.

Obe zvyklosti následne cirkev zakazovala. Aby si ľudia rýchlejšie zvykli na novú podobu starobylých sviatkov, preberá a upravuje význam jednotlivých tradícií. Napríklad zachovala koledovanie, ale zmenila ho do podoby, akú viac-menej poznáme dodnes.

Takisto priania a obete pohanským božstvám upravili, a tak ľud prosil naďalej, ale adresátom modlitieb bol už kresťanský Boh.

Zlomok zvyklosti, prostredníctvom ktorých sa naši predkovia pokúšali vyveštiť, či bude nový rok hojný, sa zachovali dodnes. Iste poznáte napríklad význam prekrajovania jabĺčka.

Slovania špecificky prijímali aj hviezdu ako jeden z kresťanských symbolov Vianoc. Pôvodne totiž dochádzalo skôr k analógii so solárnym kultom. Niektorí historici sa nazdávajú, že v mnohých súvislostiach vystupovala hviezda ako tichá obdobia žiariaceho slnka, ktoré sľúbilo život i úrodu.

Vianočný stromček

Naši predkovia vianočný stromček v dnešnej podobe nepoznali. Prišiel k nám z Nemecka až koncom 18. storočia.

Mimochodom, aj pôvod slova Vianoce sa u nás spája s Nemeckom (Weihnachten) – Svätá noc.

Vianočný stromček sa vyvinul zo starého ľudového zvyku, spojeného s donášaním zelenej ratolesti do domu v čase zimného slnovratu. V zelenom prúte totiž koloval život a jeho sviežosť mala zahnať zlých duchov.

V zime bolo všetko "mŕtve" a pod snehom, živý prút či zeleň stromčeka v domoch sľúbili život

Foto: Profimedia.sk

Až neskôr získal vianočný stromček najmä dekoratívnu funkciu, keď v neľútostnej tmavej zime tešil svojou zeleňou. Postupne sa pridali rôzne ozdoby.

Zaujímavosťou napríklad je, že pôvodne vianočný stromček nestál na podlahe, ale napríklad v oblasti Oravy visel z povaly.

Autor: Záhradkár
VIDEO Záhradkár

Užitočné veci do vašej záhrady

 

 

 
 

 Vaša záhrada

Záhradné inšpirácie od našich čitateľov
 najkrajšie cibuľoviny

zuzana danázsová

4 hlasy
 dedkov bicykel

Zuzana Fačková

9 hlasov

Ildikó Nagyová

3 hlasy

Ildikó Nagyová

2 hlasy
 
 

žena.sk

Prečo si nezvoliť pôrod

Prečo si nezvoliť pôrod "na suchu"? Aké sú skúsenosti mamičiek?

Zistite, či ste alergická na vajíčka: Sledujte tieto príznaky!

Zistite, či ste alergická na vajíčka: Sledujte tieto príznaky!

Na internet či k lekárovi: Oplatí sa liečiť online spôsobom?

Na internet či k lekárovi: Oplatí sa liečiť online spôsobom?

Prečo možeme zjesť z tuniaka iba 147 gramov za týždeň? A čo ostatné ryby?

Prečo možeme zjesť z tuniaka iba 147 gramov za týždeň? A čo ostatné ryby?

Vianoce v minulosti: Poznáte prapôvod najkrajších sviatkov v roku?
Záhradkár