14. máj 2010

Ako si poradiť s pestovaním papriky

Pestovanie papriky má svoje pravidlá. Pri ich dodržaní sa môžeme tešiť z bohatej úrody. Prinášame zopár rád, ako na to.

V najbližších dňoch už počasie umožní vysádzať teplomilnú papriku na záhony. Niektorí záhradkári už v priebehu februára a marca začali s predpestovaním priesad, kto to však nestihol, nemusí zúfať. V záhradníctvach či na trhoch ich kúpite za pár eur. Na celom svete sa pestuje množstvo odrôd, ktoré sa od seba odlišujú svojimi vlastnosťami.

Najrozšírenejšie sú papriky veľkoplodé, svetlozelené, špicatého tvaru. Žiadané a obľúbené sú taktiež papriky s ostrou a pálivou chuťou, ako napríklad feferónky, baranie rohy a kapie. U nás sa pestujú dva poddruhy – so širokými a dlhými alebo s kratšími kužeľovitými plodmi.

Choroby a škodce

Z vírusových ochorení medzi najvýznamnejšie patria ružicovitosť, tabaková mozaika a pestrolistosť papriky. Ochrana proti vírusovým chorobám je založená na prevencii. Z hubových chorôb sa najčastejšie vyskytuje alternáriová škvrnitosť a fytoftórová hniloba.

Medzi najčastejšie škodce patria vošky, ktoré škodia cicaním rastlinných štiav, ale sú aj prenášačmi vírusových ochorení. Proti voškám môžeme použiť viacero prípravkov, ako napríklad Actara 25 WG, Actellic 50 EC, Calypso 480 SC, Pirimor 25 WG.

Druhá významná skupina škodcov sú molice, škodiace podobne ako vošky znečisťovaním rastlín medovicou a prenosom vírusových chorôb. Proti moliciam môžeme použiť podobne ako pri voškách prípravky Actara 25 WG alebo Calypso 480 SC.

Liečivé účinky

Plody papriky majú vysokú biologickú hodnotu a sú významný zdroj vitamínu C, ktorého obsah závisí aj od farby plodov. Najbohatší zdroj je červená paprika, ale aj zelená ho obsahuje veľké množstvo. Plody obsahujú aj zinok, ktorý spevňuje väzivové tkanivá, stimuluje sexualitu, produkciu hormónov či mozgovú činnosť. Kapsaicín spôsobujúci pálivú chuť a podobné účinné látky obsiahnuté v semenách a žilkách v kombinácii s vysokým obsahom vitamínu C posilňuje prirodzenú obranyschopnosť organizmu.

Vysádzanie priesad

Termín: V druhej polovici mája vysádzame priesady do pripravenej pôdy do sponu 50 až 60 x 30 až 50 cm. Pri skoršom termíne môžu rastliny poškodiť posledné jarné mrazy. Naopak pri neskoršom sa oneskoruje kvitnutie a dozrievanie plodov.

Kvalitná pôda: Na pestovanie zeleninovej papriky je potrebná kvalitná pôda, bohatá na humus a živiny. Ak sme v jeseni plochu určenú na sadenie papriky pohnojili maštaľným hnojom, aplikovali superfosfát či síran draselný, máme vyhrané.

Kedy prihnojovať: Priesady veľmi dobre reagujú na prihnojovanie dusíkom. Potrebná polovičná dávka dusíka sa odporúča aplikovať vo forme síranu amónneho približne 14 dní pred vysádzaním, druhá polovica v liadkovej forme počas vegetácie.

Ako zalievať: Pravidelné zavlažovanie a prekyprenie pôdy je dôležité na lepšie zapracovanie dusíkatého hnojiva – liadku, ako aj na samotný rast a tvorbu plodov. Jedna závlahová dávka vody by sa mala dostať do celého pôdneho horizontu, v ktorom sa nachádzajú korene. Rastliny zavlažujeme v ranných hodinách, keď je pôda chladnejšia. Teplota závlahovej vody v porovnaní s teplotou pôdy by nemala byť nižšia viac ako o 5 °C.

Je potrebná nástielka? Pri paprike sa osvedčilo nastielanie fóliou alebo netkanou textíliou, ktoré sú výhodné z hľadiska udržiavania vlahy a zároveň potláčania rastu burín.

Autor: Peter GAJDOŠTIN, foto Lucia valkovičová, profimedia.sk, archív
 

Užitočné veci do vašej záhrady

 
 

 

 
 

Pridajte Váš úspech v záhrade!

 
 
 

 Vaša záhrada

Záhradné inšpirácie od našich čitateľov
 Moja krásna okrasná záhradka

Monika Récka

1 hlas
 Moja krásna okrasná záhradka

Monika Récka

1 hlas
 Moja krásna okrasná záhradka

Monika Récka

1 hlas
 Moja krásna okrasná záhradka

Monika Récka

1 hlas