11. august 2008

Spoznajte odrody jahody

Jahody sú obľúbený ovocný druh pre atraktívne plody s vynikajúcou chuťou a typickou vôňou. Najlepšie sú čerstvé. Keďže obdobie zberu plodov je krátke, môžete si ho predĺžiť vhodným výberom odrôd, prípadne aj iným spôsobom pestovania.

Je čas na výsadbu

Jahodám sa darí prakticky vo všetkých polohách a pôdnych podmienkach. Možno ich pestovať v teplých nížinách, ako aj v chránených podhorských oblastiach v nadmorskej výške okolo 500 m. Nevhodné sú

veterné stanovištia a mrazové kotliny. Na ich pestovanie sú najvhodnejšie hlinito-piesočnaté a piesočnato-hlinité pôdy s vysokým obsahom humusu. Menej vhodné sú ťažké ílovité a trvalo zamokrené pôdy. Jahody sú pomerne náročné na svetelné podmienky, preto ich nevysádzame napríklad do tieňa pod ovocnými stromami. Sú náročné aj na pôdnu a vzdušnú vlahu, optimálny ročný úhrn zrážok by mal byť okolo 600 mm. V suchších piesočnatých pôdach je nevyhnutné zabezpečiť dostatok vlahy doplnkovou závlahou.

Koreňový systém jahody sa nachádza v hĺbke okolo 20 cm pod povrchom pôdy, preto pri nedostatku vlahy rastliny často trpia suchom. Sadenice vysádzame do dobre pripravenej pôdy zbavenej najmä trvácich burín. Tento úkon je veľmi dôležitý, lebo odstraňovanie najmä pýru z vysadených porastov je veľmi ťažké.

Záhon pripravíme aspoň dva až tri týždne pred vlastnou výsadbou, pôdu zrýľujeme a urovnáme. Hnojenie pred výsadbou Pestovanie jahôd priaznivo ovplyvňuje použitie organických hnojív, napríklad maštaľného hnoja, ktoré zapracujeme do pôdy v predchádzajúcom roku pred výsadbou v dávke asi 60 kg na  10 m2. Nie je vhodné dodávať maštaľný hnoj do pôdy tesne pred výsadbou, lebo by došlo k popáleniu koreňov vysadených rastlín.

Na pripravovaný záhon môžeme pred výsadbou pridať dobre vyzretý kompost v dávke 6 – 10 kg na štvorcový meter. V prípade použitia priemyselných hnojív zapracujeme asi 2 – 3 týždne pred plánovanou výsadbou viaczložkové hnojivo, napríklad Cererit v dávke 200 g na 10 m2.

Termín výsadby

Často sa uvádza, že najvhodnejší termín výsadby je v druhej polovici leta, do konca augusta. S týmto termínom sú však spojené viaceré nepriaznivé faktory: Nedostatok silných sadeníc s dobre vyvinutým koreňovým systémom, ďalej skutočnosť, že v druhej polovici leta bývajú vysoké teploty a suché obdobia, čo môže výrazne znížiť rast a vývin vysadených rastlín.

Skorá letná výsadba je možná pri použití chladených, takzvaných frigo sadeníc, potom je však nevyhnutná závlaha. V zásade sa odporúča jahody vysádzať tak, aby do príchodu zimy vytvorili bohatý koreňový systém a novú ružicu listov. Z tohto pohľadu je vhodné obdobie napríklad od polovice až konca augusta až do konca septembra, prípadne i neskôr.

Pri výsadbe v tomto období majú rastliny ešte dostatok času do zimy dôkladne zakoreniť a nižšie nočné teploty a ranné rosy majú priaznivý vplyv na ich vývin. Pri dlhotrvajúcom suchom a teplom počasí je potrebné po výsadbe zabezpečiť pravidelnú závlahu.

Pestujeme jahody

Na pilinách

Na nové jahodovisko je vhodný záhon po hrášku, prípadne po v jeseni vysadenom cesnaku. Obe tieto plodiny dozrievajú v júli, a tak včas uvoľnia miesto na výsadbu jahôd. Jahody majú rady dobre vyhnojenú kyslú pôdu. Môže sa použiť maštaľný hnoj, ale aj kompostovaný odpad zo záhrady zmiešaný s pokosenou trávou a popresýpaný zeminou a pilinami.

Jahody môžu byť na jednom mieste tri až štyri roky, vtedy pri príprave pôdy treba hnoj zarýľovať len do hĺbky 10 až 15 cm. Z vlastných skúseností Už dlhší čas pestujem jahody na jednom mieste sedem až osem rokov a mám s tým dobré skúsenosti. Pri založení jahodoviska na toto dlhé obdobie z plochy určenej na sadenie jahôd odoberiem zeminu v hrúbke 2 cm a podklad zarovnám.

Navozím hnoj, urovnám ho a zakryjem odobranou zeminou. Chodníky vysypem pilinami a vysadím jahody s koreňovým balom. Ak sú sadenice bez balu, treba ich na hodinu namočiť do vody a vysadiť do vodného lôžka tak, ako sa sadí kapusta alebo kaleráb. Celú plochu obsypem pilinami v hrúbke 1 cm, ktoré pôsobia ako fólia. Celková vrstva 12 cm sa časom zmení na 5 až 6 cm.

Aby som pri zbere úrody nestúpal po jahodách, vytvorím si sieť chodníkov, ktoré vysypem pilinami, prípadne stružlinami alebo kôrou. Dostanem sa tak ku každej jahode bez toho, aby som stúpal po jahodovisku, a aj deti môžem pustiť do záhrady bez obáv, že mi pri zbere spôsobia škodu. Ďalšia výhoda je, že aj keď poprší, zemina sa nelepí na obuv. Koncom októbra jahody zbavím starých listov, celé jahodovisko okopem a vyplejem burinu.

Keďže kvetovka jahodová s nosánikom napichujú kvety a majú na svedomí až 40 % úrody, medzi jahody vysádzam jesenný cesnak, ktorý týchto škodcov odpudzuje. Po vysadení cesnaku medzi jahody a zarovnaní povrchu celú plochu jahodoviska (okrem listov) posypem pilinami v hrúbke 1 – 2 cm. Piliny slúžia ako fólia, cesnak dobre prezimuje a pôda sa okyslí.

Keďže jahody obľubujú kyslú pôdu s pH 4,5 až 6,5, používam piliny z ihličnatých stromov, ktoré pôdu okysľujú. Piliny z listnatých stromov pôsobia zásadito. Piliny nezarýľujem do pôdy v prvom roku, lebo brzdia rastliny v raste, ale postupne ich zapracúvam okopávaním. V ďalšom roku po zbere jahôd vyberiem v júli cesnak, obstrihám staré listy z jahôd, okopem ich a v októbri znova zasadím cesnak a obsypem pilinami.

Výhoda pilín je aj v tom, že nedochádza k vysúšaniu pôdy a netreba tak často polievať. Novšie odrody jahôd majú čoraz väčšie plody, potrebujú však kyslejšiu pôdu. Napríklad ‘Senga Sengana’ a ‘Maryša’ pH 6,5 – 7, 5, ‘Gorella’, ‘Elista’, ‘Dukát’, ‘Lidka’ a ‘Korona’ 5,5 – 6,5, ‘Elsanta’, ‘Darselect’, ‘Selva’ a ‘Ostara’ 4,5 až 5,5 a ‘Maxima Gigantela’ pH do 4,5.

Niektorí pestovatelia sa sťažujú, že im novšie odrody rodia malé plody, no stačí, keď pôdu dobre vyhnoja a okyslia a jahody budú väčšie. Pri tomto spôsobe pestovania dosahujem úrody veľkých a zdravých plodov a všetkým, ktorí majú možnosť získať piliny, ho vrelo odporúčam.

Na hrobiach

Ako by sa vám páčilo zberať jahody veľké takmer ako ringlota? A čo keby ste ich zberali dokonca o dva týždne skôr, ako dostanete kúpiť na trhu prvé plody z domácej produkcie? Vraj tomu ťažko uveriť? Vieme, ako to môže fungovať! Prijali sme totiž pozvanie našich čitateľov, ktorí už niekoľko rokov pestujú jahody s mimoriadnym úspechom.

Možno namietnete, že veľkosť plodov a skorá úroda nie sú to najpodstatnejšie. Hlavné je to, ako jahody chutia. Práve chuť je však to, čím tieto vynikajú. Dokonca môžeme povedať, že vynikajúca plná chuť je ich najväčšie plus. Hoci sme prišli krátko po zbere, zaujal nás spôsob pestovania. A práve v ňom spočíva tajomstvo úspechu. O to sa prostredníctvom časopisu Záhradkár naši hostitelia radi podelili aj s vami.

Skúsenosti zo zahraničia

Všetko sa začalo návratom z Anglicka. Niekoľko rokov tam Mgr. Vratislav Kadúch strávil na farme, ktorá sa špecializovala na pestovanie jahôd vo veľkom. Získané poznatky potom doma šikovne zužitkoval. Plochu na ich pestovanie najskôr dôkladne prerýľoval. Na vyčistenej ploche vytýčil hroble a na ich miesta zarýľoval do pôdy hydinový trus.

Potom v pravidelných rozostupoch navŕšil hroble a na ich chrbtoch vysadil v dvoch radoch sadenice jahôd. Medzi nimi potom porozvádzal hadice kvapkovej závlahy a nakoniec všetko prikryl čiernou fóliou. Priestory medzi hrobľami vystlal pilinami. V Anglicku síce používajú slamu, ktorú primiešavajú dokonca aj do hroblí, ale u nás sú piliny dostupnejšie.

O mladé rastliny sa stará takmer rovnako ako pri tradičnom pestovaní, pravidelne ich však prerezáva tak, že na rastlinách ponecháva desať až pätnásť listov. Ako to funguje? Pestovanie na hrobliach nie je u nás nič nové, ani využitie fólie pri pestovaní. O kvapkovej závlahe ste už iste tiež počuli. Spojenie týchto prvkov tvorí spôsob pestovania, ktorý prináša zaujímavé výsledky.

Pôda v hrobliach sa rýchlejšie prehreje, čo prospieva koreňovému systému jahôd. Svoj podiel má i fólia, ktorá teplo priam hromadí. Okrem toho plody dozrievajú skôr aj preto, že takmer ležia na vyhriatej fólii. Vďaka zvýšeným hrobliam dažďová voda steká preč od jahôd a spolu so závlahou podmokom sa tak vylučuje výskyt plesní. Piliny medzi hrobľami zasa umožňujú vstúpiť medzi jahody, aj keď je daždivé počasie. Hydinový trus pod hrobľami je ideálne hnojivo s dlhotrvajúcim účinkom.

Vyberte si podľa chuti

Čerstvé plody majú vysokú nutričnú hodnotu. Sú bohaté na kyselinu listovú, draslík, karotén a mangán. Obsahujú až 60 – 100 mg% vitamínu C, vápnik, draslík, jód i železo, ako aj iné látky potrebné pre ľudský organizmus. Majú aj liečivé účinky. Zlepšujú imunitný systém a znižujú jarnú únavu. Zlepšujú činnosť obličiek, krvný obeh a znižujú krvný tlak. Pomáhajú pri liečení málokrvnosti.

Snahou šľachtiteľov je získať odrody s vyššou kvalitou plodov, atraktívnym tvarom, dobrými chuťovými vlastnosťami, s pevnými, lesklými plodmi odolnými proti otlačeniu a rovnomerným dozrievaním. Samozrejmosťou je vyššia odolnosť proti fytoftórovej hnilobe koreňov a plodov, plesni sivej, bielej škvrnitosti listov i proti verticiliózam.

V Listine registrovaných odrôd na Slovensku je len pätnásť raz rodiacich a osem stále rodiacich jahôd. Keďže v súčasnosti sa šľachteniu nových odrôd jahôd u nás nikto nevenuje, naša krajina je závislá od introdukcie zahraničných odrôd, napríklad ‘Darselect’, ‘Elsanta’, ‘Honeoye’, ‘Korona’ a iné.

Zo sortimentu jahôd ‘Elsanta’ dlhodobo patrí medzi strategické odrody, ktoré sa najviac pestujú v krajinách Európy i na Slovensku. Úspech pestovania jahôd je dosť limitovaný odrodou, nesmie sa však podceňovať kvalita výsadbového materiálu a príprava pôdy na stanovišti. Bez doplnkovej závlahy sa znižuje kvalita plodov aj počet zberov.

RAZ RODIACE ODRODY JAHÔD

Adriana’ - Staršia česká odroda, ktorá vytvára nižšie a husté trsy. Pevné, menšie kužeľovité plody majú vyšší podiel kyselín. Určená bola na konzervárenské spracovanie, dnes ju nahrádza poľská odroda ‘Kama’.

‘Andrea’ . Trsy rastlín tejto slovenskej odrody sú vzrastné, husté, guľovité-ho habitusu. Väčšie, lesklé, tmavočervené, rovnomerne vyfarbené plody so stredne tuhou dužinou sú plocho kužeľovité. Má vysoký podiel plodov výberovej akosti.

‘Bounty’ - Kanadská odroda s vyšším, pologuľovitým a stredne hustým trsom. Kužeľovité sladké a aromatické plody sú veľké, neskôr stredne veľké, tmavočervené, lesklé. Na plodoch je typický malý kŕčok a zdvihnuté kališné lístky. Prvé plody majú dutinku, neskôr sú menšie, pevnejšie, bez dutinky. Dozrievajú v druhom týždni júna. Odroda je vhodná na priamu konzumáciu i konzervovanie.

‘Civmad’ - Je to skorá odroda pochádzajúca z Talianska. Trs rastliny je pologuľovitý a stredne hustý. Veľké, kužeľovité plody sú pevné, stredne červené, lesklé, s pevnou dužinou. Prednosťou odrody okrem skorého dozrievania je vyššia odolnosť proti fytoftórovej hnilobe.

‘Darselect’ - Vznikla vo Francúzsku, v súčasnosti patrí medzi významné a rozširované odrody. Svetločervené kužeľovité plody sú kvalitné, veľké a pevné, stredne lesklé. Patrí medzi veľmi úrodné odrody. Prednosťou je vysoká odolnosť proti plesni sivej i fytoftórovej hnilobe plodov.

‘Gorella’ - Je to staršia odroda pochádzajúca z Holandska. Trsy rastlín sú stredne vzpriamené, s tmavozelenými listami, svetločervené plody vyrovnané, stredne veľké až veľké, tupo kónické, srdcovitého tvaru. Dužina je pevná, ružovočervená, chutná. Odroda má dobrú odolnosť proti plesni sivej a strednú náchylnosť na červenú škvrnitosť. Vhodná je na priamu konzumáciu aj konzervovanie.

‘Elvíra’ - Sýtočervené plody tejto holandskej odrody sú veľké, guľovité až tupo kužeľovité, lesklé. Dužina je červená bez dutinky.

‘Elsanta’ - Je to holandská odroda s guľovitými, vysokými a hustými trsmi. Listy sú lesklé, stredne zelené. Tvarovo vyrovnané, žiarivočervené, lesklé, pevné plody sú veľké až veľmi veľké, kužeľovité, rovnako dlhé ako široké. Určené sú na priamu konzumáciu a mrazenie. V niektorých rokoch môže byť citlivá na fytoftóru koreňového krčka.

‘Honeoye’ - Perspektívna, skoro dozrievajúca odroda pochádzajúca z Ameriky. Trsy sú plocho guľovité, stredne silného rastu, plody kužeľovité, stredne veľké, pevné, žiarivo- až tmavočervené, lesklé, tvarovo vyrovnané, s aromatickou chuťou. Odolnosť plodov proti plesni sivej je vysoká.

‘Induka’ - Staršia kvalitná holandská odroda so stredne silným rastom. Trsy sú pologuľovité, stredne husté, plody stredne veľké až väčšie, pevné, tupo kužeľovité, stredne lesklé, sýto- až tmavočervené. Dužina je svetločervená až tmavočervená, stredne pevná, s malou dutinkou. Dosahuje vysoké úrody. Prednosťou odrody je dobrá chuť a vyššia odolnosť proti fytoftórovej hnilobe plodov.

‘Kama’- Je skoro dozrievajúca poľská univerzálna, plastická odroda s vyššou odolnosťou proti fytoftórovej hnilobe koreňov. Kužeľovité plody sú stredne veľké, tmavočervené, s pevnou, chutnou dužinou.

‘Karmen’ - Táto česká odroda vytvára pologuľovitý, vysoký a stredne hustý trs s bohatými, sýtozelenými listami a nepravidelnými, veľkými, široko tupo kužeľovitými plodmi nadmernej veľkosti. Ich povrch je stredne pevný, sýto- až karmínovočervený, lesklý. Veľké plody majú dutinku, menšie bývajú plné, majú veľmi dobrú aromatickú a sladšiu chuť. Patrí medzi odolnejšie odrody proti plesni sivej.

‘Korona’ - Pochádza z Holandska. Trsy sú guľovité, stredne husté, tmavočervené plody pevné a veľmi lesklé, stredne veľké, kužeľovité. Dužina je pevná, šťavnatá, výbornej aromatickej chuti. Odolná je proti fytoftórovej hnilobe koreňov, stredne odolná proti plesni sivej.

‘Magura’ - Slovenská, kvalitná odroda so stredne vysokými a mierne rozložitými, ale redšími trsmi. Pravidelné kužeľovité plody sú stredne veľké až väčšie. Dužina plodov je pevná, mäsitá, šťavnatá, jasnočervená bez dutinky, má sladšiu, aromatickú, veľmi dobrú chuť. Jej prednosťou je vyššia odolnosť proti plesni sivej a pravidelné úrody. Vyžaduje ochranu proti bielej a fialovej škvrnitosti listov.

‘Mária’ - Vznikla na Slovensku. Vytvára stredne vysoké a bohato olistené trsy. Plody sú stredne veľké, tupo kužeľovité, žiarivočervené, tvarovo vyrovnané. Dužina je pevná, tmavočervená, bez dutinky alebo s malou dutinkou. Je plastická, veľmi úrodná, chutná, ale citlivá na pleseň sivú.

‘Maruška’ - Naša pomerne nová odroda. Sýtočervené plody sú lesklé, stredne veľké, kužeľovitého či klinovitého tvaru. Dužina plodu je stredne tuhá, tmavočervená, veľmi dobrej, silno aromatickej chuti. Vhodná je na priamu konzumáciu i na spracovanie. Proti listovej škvrnitosti je odolná, proti plesni sivej stredne odolná. Netrpí chorobami koreňov a koreňového krčka.

‘Rosie’ - Je to odroda pochádzajúca z Anglicka. Plody sú stredne veľké, kužeľovité, pevnej konzistencie, so žiarivočerveným, lesklým povrchom. Má vyššiu odolnosť proti fytoftórovej hnilobe plodov.

‘Onebor’ -  Talianska odroda so stredne silným rastom, vytvára kompaktné až plocho guľovité trsy a silné kvetné stonky. Veľké, lesklé plody sú žiarivočervené, prvé široko klinovité, rebrované, neskôr kužeľovité, pri špičke nerovnomerne vyfarbené. Dužina je tuhá, červená s dutinkou, chuť dobrá, aromatická. Netrpí chorobami koreňového krčka. Je stredne odolná proti plesni sivej i proti škvrnitostiam na listoch.

‘Redgauntlet’ - Je stará anglická odroda so stredným až vyšším vzpriameným vzrastom, svetlozelenými listami a väčšími plodmi. Zbermi sa ich veľkosť zmenšuje. Ružové plody sú srdcovité, široko kužeľovité, svetločervené, hladké, slabo matné až slabo lesklé. Dužina s malou dutinkou má nevýraznú chuť. Prednosťou odrody je dobrá úrodnosť, atraktívne plody, vyššia odolnosť proti plesni sivej i koreňovému zahnívaniu. Netrpí listovými škvrnitosťami.

Senga Sengana’ - Stará, obľúbená, v minulosti najviac pestovaná nemecká odroda. Vytvára stredne hustý, pologuľovitý trs s tmavozelenými, stredne lesklými listami. Tmavočervené plody sú stredne veľké, tupo kužeľovité až guľovité. Dužina je pevná, šťavnatá, tmavočervená, s malou dutinkou a veľmi dobrou, sladkokyslou, aromatickou chuťou. Je náchylná na pleseň sivú a odolná proti fytoftórovej hnilobe plodov.

‘Symphony’ - Patrí medzi perspektívne anglické odrody. Trsy sú plocho guľovité, stredne husté. Plody má stredne veľké až veľké, kužeľovité, stredne až žiarivočervené, pevné a veľmi lesklé. Dužina je stredne červená s dutinkou. Poskytuje vysoké a pravidelné úrody. Má vysokú odolnosť proti plesni sivej i proti fytoftórovej hnilobe plodov a koreňov.

‘Viktória’ - Novšia slovenská odroda má redšie trsy stredne silného rastu, plocho guľovitého habitusu. Listy sú tmavozelené, so silným leskom, veľmi veľké, kužeľovité, sýtočervené plody majú tiež silný lesk. Špička plodu sa horšie vyfarbuje. Dužina je tuhá, tmavšej červenej farby, s výraznou kresbou, dutinka chýba alebo je veľmi malá. Chuť plodov je harmonická, sladko-kyslá, s typickou jahodovou arómou. Nie je náchylná na listové škvrnitosti, stredne odolná je proti plesni sivej. Chorobami koreňov a koreňového krčka netrpí.

‘Zefyr’ - Je stará odroda pochádzajúca z Dánska. Sýtočervené plody sú stredne veľké, tupo kužeľovité, s pevným a lesklým povrchom. Úrodnosť je stredne vysoká.

Stále rodiace odrody jahôd

‘Aromas’ - Veľmi kvalitná, skorá jahoda vznikla v USA. Plody dozrievajú už koncom mája a v júni, po letnej prestávke rodia od začiatku septembra až do prvých mrazov. Má stredne vzrastné a stredne husté guľovité trsy. Kvety rozkvitajú skoro, potom až koncom augusta, kvitne až do príchodu mrazov. Sýtočervené plody sú stredne veľké, pevné, kužeľovité, s hladkým, stredne lesklým povrchom. Dužina je veľmi tuhá, stredne červená, s výraznou bielou kresbou a malou dutinkou. Chuť plodov je dobrá, harmonicky vyrovnaná, aromatická. Odroda je právne chránená.

‘Calypso’ - Pochádza z Anglicka, patrí medzi stredne skoré odrody. Plody dozrievajú začiatkom júna a po letnej prestávke prinášajú úrodu od konca augusta až do príchodu prvých mrazov. Trsy sú redšie, stredného vzrastu, s guľovitým habitusom. Stredne veľké, žiarivo jasnočervené plody majú kužeľovitý tvar. Povrch plodu je hladký, stredne lesklý, dužina stredne tuhá, svetločervená, s výraznou bielou kresbou a malou dutinkou. Chuť je veľmi dobrá, harmonicky vyrovnaná, silno aromatická. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu, na kompóty i mrazenie. Vhodná je do teplých oblastí.

‘Diamante’ - Táto skorá odroda vznikla v USA. Trsy sú guľovité, stredne vysoké, stredne husté a polootvorené. Prvé kvety rozkvitajú veľmi skoro, prvé plody dozrievajú koncom mája a v prvej dekáde júna. Po letnej prestávke sa rodivosť opakuje. Ďalšie plody dozrievajú od konca augusta až do prvých mrazov. Veľké, pevné plody sú pretiahnuto klinovité až klinovito kužeľovité, atraktívne, jasno oranžovočervené. Tuhá dužina má svetločervenú farbu, s výraznou bielou kresbou uprostred. Chuť je dobrá, harmonicky vyrovnaná, aromatická.

‘Evita’ - Je to stredne skorá odroda z Anglicka. Malé až stredne veľké, jasnočervené, kužeľovité plody dozrievajú koncom mája až v júni, potom od polovice augusta. Dužina je stredne tuhá, svetločervená, chuť veľmi dobrá, sladká, silno aromatická. Vhodná je hlavne na priamu konzumáciu.

‘Gaviota’ - Vyšľachtená bola v USA. Je to veľmi skorá odroda, dozrieva už koncom mája. Kvety rozkvitajú veľmi skoro a potom až v septembri. Plody sú stredne veľké až menšie, žiarivočervené, kužeľovité, do príchodu skorých mrazov obyčajne nedozrejú. Dužina je mäkšia, stredne červená, s bielou kresbou a malou dutinkou. Chuť je veľmi dobrá, sladšia, silno aromatická. Vhodná je na priamu konzumáciu, ale aj na džemy.

‘Everest’ - Kužeľovité plody tejto anglickej odrody sú stredne veľké, stredne pevné, tmavočervené. Dužina je veľmi tuhá, sýtočervená, veľmi dobrej chuti. Plody sú vhodné na priamu konzumáciu.

V tomto článku sa zaoberáme jahody ...viac kvetovka jahodová ...viac
Autor: Ing. Irena CAGÁŇOVÁ, PhD., Emil BAZELA, Martin ČURDA, Ing. Samuel MICHÁLEK, foto autor, archív, Andrej STOLÁR
 

Najnovšie číslo

Záhradkár 05/2014

 Okrasná záhrada

Kvety v trávniku

Nežiaduce rastliny v trávniku sa rýchlo šíria a ich odstraňovanie býva naozaj náročné. Ako postupovať pri ich likvidácii?

Rozkvitnutý svah

Záhradu s členitým terénom môžete poňať ako výzvu. Dodajte jej špecifický výraz pomocou svahových tvárnic.

 Ovocie

Ako proti piliarkam?

Piliarky spôsobujú na slivkovinách rozsiahle škody. Ako proti nim zasiahnuť, aby straty na úrode boli čo najmenšie?

Jahody namiesto letničiek

Nemáte záhradu, ale chcete si pochutnávať na vlastných jahodách? Poradíme vám, ako si ich dopestovať na balkóne.

 Zelenina

Vysievanie listovej zeleniny

Chcete si vypestovať šalát v nádobe na balkóne? Poradíme vám, ako postupovať, aby ste sa dočkali úrody.

Sladká mrkva

Chcete si pochutiť na skutočne sladkej mrkve? Rozhodujúca je nielen odroda, ale i prostredie a spôsob pestovania.

 

 

 
 

Pridajte Váš úspech v záhrade!

 
 
 

 Vaša záhrada

Záhradné inšpirácie od našich čitateľov
Ildikó Nagyová Jazierko je naše oblúbenè miesto.V tme s fontánkou je očarujúce..

Ildikó Nagyová

1 hlas
 Dobry den. Moja mucenka nielen krasne kvitla , ale aj po uspesnom vlastnorucnom opelovani aj zarodila. Dockala som sa styroch plodov.

1 hlas
Viktor vlček Naša skalka po zimnom spánku

Viktor vlček

2 hlasy
Iveta Fránerová Inšpirovala som sa Vašim časopisom a vysadila som kvetinový ostrov.

Iveta Fránerová

1 hlas