20. decembra 2012

Viete, aké sú najčastejšie mýty a predsudky o výsadbe ovocných stromov?

Nové technológie a systémy pestovania nútia záhradkárov prispôsobovať sa, čo však často znamená zabudnúť na zaužívané postupy a naučiť sa robiť veci inak. V tomto článku sa zameriame na najčastejšie mýty a zaužívané predsudky o ovocných stromoch.

Poradíme vám, ako si správne vysadiť ovocné stromčekyAutor: Profimedia.sk

1. Veľká výsadbová jama

Každoročne sa stretávam s názorom, že stromu treba pripraviť jamu s veľkosťou meter krát meter. Záhradkári tento údaj vyčítali v starých knihách a dodnes sú s ním stotožnení. Tento názor bol správny v čase, keď sa vysádzali stromy na silno rastúcich podpníkoch a cieľom bol vyšší pestovateľský tvar aj dlhšia životnosť.

Dnešné podpníky nie sú na rozdiel od tých niekdajších hlboko koreniace a ich koreňový systém sa z 90 % rozkladá v hĺbke do 40 cm. Preto je metrová jama zbytočnou drinou každého odhodlanca, ale s minimálnym efektom. Dnes na bežné výpestky postačí jama veľkosti vedra, do ktorej sa pohodlne zmestia korene.

Navyše, nedôjde tu k „črepníkovému“ efektu. Ten vzniká práve v prípade väčších jám. Pôsobí to tak, že vo väčšej, prevzdušnenej a prehnojenej jame sa koreňom i stromčeku dobre darí. Po pár rokoch prerastú celú jamu a do tvrdšieho okolia sa im už nechce ísť, pretože stromy i korene medzičasom vyspeli a ostanú sa krútiť v pripravenej jame. Celkový efekt je nakoniec negatívny.

2. Kôstkoviny sa vysádzajú zásadne na jar

Táto téma sa týka najmä broskýň, nektáriniek a marhúľ. Známy predsudok, ktorého jediný reálny základ je ten, že počas prvej zimy hrozí vymrznutie. Treba si však uvedomiť, že v jesennom období zasadený výpestok sa ešte pred zimou v pôde dobre ukotví a začne si vytvárať vlásočnicové korienky. Takto pripravený ovocný strom naštartuje na jar svoj rast oveľa skôr, a hlavne intenzívnejšie. Navyše má najlepšie predpoklady zdravého vývinu.

Keby ste vedľa neho vysadili v jarnom období rovnaký výpestok z toho istého balíka, okamžite by ste uvideli rozdiel. Kým stromček vysadený na jar by si ešte len hľadal svoje miesto v pôde, stromček z jesennej výsadby by už mal atraktívne prírastky. Nezabúdajte, že dnes ponúkané výpestky sú kvalitné, dobre vyzreté a vhodne pripravené na zimu. Ani škôlkar nechce, aby mu nepredané výpestky v priebehu zimy vymrzli a na jar by nemal čo predávať.

3. Výpestky z juhu nie sú vhodné do severných oblastí

Pravda je, že optimálne na výsadbu sú výpestky dopestované v danom regióne, navyše sa tak podporuje miestny, regionálny trh. Ovocnú škôlku však nenájdete v každom okrese a stromčeky si treba vyberať z toho, čo záhradné centrá ponúkajú.

Na vyvrátenie mýtu, že výpestky z juhu nemôžu ísť na sever, postačí malé porovnanie. Predstavte si dva ovocné stromy toho istého druhu, tej istej odrody, na tom istom podpníku, dopestované v rovnakom roku a rovnakou technológiou. Jeden je vypestovaný v Čadci a druhý v Dunajskej Strede.

Na jar sa rozhodujete medzi nimi. Ten z Čadce prezimoval pod metrovou nádielkou snehu, ktorá ho izolovala a prakticky sa mal ako v bavlnke. V Dunajskej Strede sa sneh stihol roztopiť skôr ako dopadol, ale mrazy sa nevyhli ani tomuto regiónu. Stromček bol vystavený holomrazom, s priamym pôsobením mrazov na celú jeho veľkosť. Ktorý je preverený zimnými mrazmi väčšmi? Ktorý si vyberiete?

A to najpodstatnejšie na záver. Mrazuodolnosť nespočíva ani tak v tom, kde bol dopestovaný, dôležitá je najmä genetika. Keď je odroda vysoko mrazuodolná, tak nezáleží na tom, či bola dopestovaná v severných alebo južných oblastiach.

4. Nové je vždy to najlepšie

Šľachtenie napreduje rýchlym tempom a nové odrody sa produkujú ako na bežiacom páse. Veľa z nich je vysoko kvalitných a sú prínosom. V tomto ošiali sa však zabúda na osvedčené odrody minulosti, ktoré zapadli prachom a často úplne neoprávnene. Aj tu platí pravidlo, že nie vždy je to najnovšie aj najlepšie. Typický príklad bolo riešenie lokálneho výskytu šarky sliviek globálnou výsadbou odolnejších čačanských odrôd.

Tento krok viedol k napadnutiu, a tým k absolútnej degradácii existujúcich zdravých výsadieb Bystrickej slivky, ktorá bola a ostane, čo sa týka chuťových a spracovateľských parametrov, špičkou medzi slivkami. Aj v tomto prípade by mala platiť zásada, že nové skúšajme, ale staré a osvedčené si nechajme.

5. Strom bude rodiť automaticky

Toto je veľmi častý predsudok. Veľa ľudí sa domnieva, že zasadením stromčeka sa celá ich starostlivosť končí a o rok ich čaká bohatá úroda. Okrem toho, že na bohatú úrodu si treba nejaký ten čas počkať, treba si ju starostlivosťou aj zaslúžiť.

Na to, aby strom zarodil a začal prinášať prvé ovocie, je potrebné sa mu venovať a vytvárať podmienky na jeho správny rast a vývin. To v sebe zahŕňa rez, výživu, ochranu, závlahu, prebierku, oporu a ďalšiu starostlivosť.

Netreba zabúdať ani na ďalšiu dôležitú vec – opelenie. Problémy typu „mám 8-ročnú čerešňu a nerodí mi“ sú na dennom poriadku. Už pri výsadbe myslite na opeľovacie pomery daného ovocného druhu a zabezpečenie vhodnej kompatibilnej odrody, s ktorou sa budú navzájom opeľovať.

Riešiť to po rokoch je absolútny nezmysel. Jednak ste už stratili niekoľko rokov a vo väčšine prípadov už nik netuší, akú odrodu ste pred rokmi zasadili. Hľadať po rokoch vhodného opeľovača je skutočný rébus pre ktoréhokoľvek pomológa.

6. Vynechanie povýsadbového rezu

Nočná mora každého poradcu či predajcu! Zákazník si kúpi výpestok, zasadí ho a považuje vec za vyriešenú. V máji volá predajcovi, lebo sa ovocný strom neujal, uschol. Predajca si vyžiada strom alebo aspoň fotku a reakcia je jednoznačná. Nedostatočný rez, chyba na strane zákazníka. Ten sa rozčúli, nahnevá, lebo o povýsadbovom reze nevedel, nikto mu nič nepovedal.

Ovocný výpestok je živý materiál a ak s pestovaním iba začínate, informujte sa. Predajca vám rád odpovie a poradí. Každý vysadený výpestok je potrebné v jarnom období zrezať povýsadbovým rezom. Tým sa zabezpečí zmena pomeru medzi nadzemnou a podzemnou časťou v prospech podzemnej.

To je základný predpoklad optimálneho narábania stromčeka s vodou a živinami, a tým úspešného ujatia. Ďalší efekt tohto rezu je správne predtvarovanie výpestku do požadovaného tvaru. Vynechanie tohto kroku by aj v prípade ujatia viedlo k nežiaducemu alebo necielenému rastu, čo by znamenalo spätné rezy a stratenie minimálne jednej pestovateľskej sezóny.

7. V zime sa stromčeky nezalievajú

Úloha je jasná. Vysadím, zalejem a je to vyriešené. V zime sa predsa stromčeky nezalievajú. Opäť veľký omyl. Táto téma sa týka najmä výpestkov vysadených na jeseň, s následnou mrazivou zimou bez snehovej pokrývky. Realita je taká, že mráz „vyťahuje“ z vysadených výpestkov vodu a stromčeky preto priebežne schnú. V prípade mrazivých zím bez snehovej pokrývky je potrebné im v teplejších dňoch dožičiť závlahu. Týka sa to nielen novovysadených výpestkov, ale i ostatných mladých výsadieb.

V tomto článku sa zaoberáme marhuľa ...viac ovocné stromy ...viac
Autor: Text&foto: Marián Komžík
FocusMedia
VIDEO Záhradkár
  • Aktuálne číslo

Záhradkár

Užitočné veci do vašej záhrady

 

 

 
 

 Vaša záhrada

Záhradné inšpirácie od našich čitateľov
 najkrajšie cibuľoviny

zuzana danázsová

10 hlasov
 dedkov bicykel

Zuzana Fačková

14 hlasov

Ildikó Nagyová

7 hlasov

Ildikó Nagyová

5 hlasov
 
 

žena.sk

Prečo si nezvoliť pôrod

Prečo si nezvoliť pôrod "na suchu"? Aké sú skúsenosti mamičiek?

Zistite, či ste alergická na vajíčka: Sledujte tieto príznaky!

Zistite, či ste alergická na vajíčka: Sledujte tieto príznaky!

Na internet či k lekárovi: Oplatí sa liečiť online spôsobom?

Na internet či k lekárovi: Oplatí sa liečiť online spôsobom?

Prečo možeme zjesť z tuniaka iba 147 gramov za týždeň? A čo ostatné ryby?

Prečo možeme zjesť z tuniaka iba 147 gramov za týždeň? A čo ostatné ryby?

Viete, aké sú najčastejšie mýty a predsudky o výsadbe ovocných stromov?
Text&foto: Marián Komžík