predplatne
 
Zdravie   Deti

Má vaše dieťa ADHD? Toto všetko musíte vedieť!

21.01.2013

Deti s ADHD sú inteligentné a citlivé, ale celému okoliu ničia nervy. Môže im pomôcť tabletka. Dáte mu ju? Ktoré príznaky upozornia, že práve váš potomok má hyperkinetickú poruchu pozornosti a aktivity?

ADHD je dedičná choroba. Prevláda u chlapcov. Pri štyroch chlapcoch sa objaví len u jedného dievčaťa.

ADHD je dedičná choroba. Prevláda u chlapcov. Pri štyroch chlapcoch sa objaví len u jedného dievčaťa.Autor: Profimedia.sk

Je drzý, vykrikuje a vyrušuje na hodinách, pobehuje po triede, keď všetci „normálni“ žiaci ticho sedia a pracujú. Má poriadne medzery vo vedomostiach. Súhlasíte, že takto vyzerá ADHD, porucha pozornosti spojená s hyperaktivitou?

No videli ste už druháka, ktorý nebehá po triede, zbožňuje pani učiteľku, bezchybne ráta matematiku, zvláda slovenčinu, ale rozplače sa pod lavicou, keď sa nečakane rozprší, a on si myslel, že bude pekne po celý deň? ADHD je už sto rokov dobre známa, ale až dnes najmodernejšia a najčastejšie diagnostikovaná porucha detského veku.

Matúš ju má. Keď sa upokojí, vylezie spod lavice a znova pracuje. Dážď za oknom si už nevšíma. Akoby sa pred chvíľou nič nestalo. Snaží sa sústrediť tak ako vždy. V ruke žmolí papierik a strúhadlo na farbičky, pohľadom sleduje najlepšieho kamaráta i muchu na stene. Stihne ešte čmárať po lavici a nohou šúchať o podlahu.

No keď urobí v písanke druhú chybu, v zlosti ju pokrčí, hodí o zem, odkopne stoličku a chce odísť z vyučovania. K ADHD patria citové turbulencie, výbuchy zlosti a vzápätí srdcervúci plač, napätie, stres, neporiadok a chaos. V detskej izbe, v škole, vo vzťahoch... Nie je to problém jedného malého dieťaťa. Lieta v tom celá rodina.

PORUCHA ZMÄTENÝCH NÁZVOV

Presný slovenský názov znie hyperkinetická porucha pozornosti a aktivity. V medzinárodnej klasifikácii chorôb platnej pre celú Európu je zaradená už asi pätnásť rokov, a napriek tomu sa tam nevie udomácniť. Lekári používajú staré pojmy ako ľahká mozgová dysfunkcia, hyperkinetický syndróm, drobné mozgové poškodenie alebo z americkej klasifikácie chorôb prebranú poruchu pozornosti s hyperaktivitou, ktorá má inú stupnicu a niekoľko typov.

Len jeden z nich približne zodpovedá tomu, čo sa pod hyperkinetickou poruchou chápe v Európe. Sami špecialisti tak spôsobujú neuveriteľný chaos a mätú aj tak dosť vyplašených rodičov a ich deti. Osvedčená a jednoznačná skratka ADHD však zostáva. Dostali ste do rúk lístok s diagnózou, a ničomu nerozumiete?

Ste ešte len v štádiu „predtuchy“? Na rodičovských združeniach sa krčíte v poslednej lavici. Bojíte sa vstúpiť do izby vlastného dieťaťa, lebo vyzerá ako po zemetrasení.

Odmietate chodiť už aj na návštevy k priateľom. Všade tušíte ničivé následky výčinov svojho malého oplana. Alebo patríte k šťastlivcom a na „rozmaznaného“ fagana od susedov len s hrôzou ukazujete prstom a veríte, že vlastné decká si raz vychováte celkom inak? ADHD predstavuje súbor odchýlok od klasického detského správania.

Sú v mozgu a ovplyvňujú fungovanie centrálneho nervového systému. Nepochádzajú zo zlých pomerov v rodine, nesprávnej výchovy či nebodaj z nedostatočnej hygieny. Môžu za to oslabenie nervovej sústavy a drobné poškodenia. Jednotlivé mentálne funkcie sa nevyvíjajú rovnomerne, niekedy vzniká ťažko zrozumiteľný až neprehľadný obraz.

Toto je názor, ku ktorému sa prikláňa väčšina odborníkov na svete. Súhlasia s ním neurológovia, psychiatri i psychológovia – špecialisti, ktorí diagnostikujú a liečia, prípadne sa podieľajú na odhalení, liečbe a terapii ADHD. V popredí stoja nepokoj, nesústredenosť, prudkosť v reakciách a výkyvy nálad. V prejavoch a zvlášť v učení badať nápadne slabé miesta.

„Je to neurovývinová porucha,“ potvrdzuje MUDr. Jana Trebatická, PhD., odborná asistentka Kliniky detskej psychiatrie na bratislavských Kramároch. „S istotou ju vieme určiť až po vyšetrení, keď vidíme prejavy dieťaťa a od rodičov poznáme jeho anamnézu, akoby históriu,“ spresňuje.

RAZ TO PRASKNE

Hyperkinetickou poruchou pozornosti a aktivity trpí tri až sedem percent detí v každej populácii. V septembri pribudlo do lavíc viac než päťdesiatjedentisíc nových prvákov. Ak tieto čísla skutočne sedia, dvetisícpäťstopäťdesiat má hyperkinetickú poruchu aktivity a pozornosti! Prečo tento prepočet? Hoci každé malé dieťa je individuálne, ADHD možno stanoviť len vtedy, ak zapadne do jasných kritérií.

Tri základné – hyperaktivita, nepozornosť a impulzivita – sa musia objaviť najneskôr do začiatku školskej dochádzky.

Musí to byť jasné už v prvej triede! Ak sa na to príde neskôr, asi ide o niečo iné. „Tieto deti sú zväčša extrémne živé už narodenia. Spia menej, pretože majú nízku potrebu spánku. Zdá sa, že sú neunaviteľné,“ približuje psychiatrička. Postupne sa pridávajú ďalšie problémy. Len pri inteligentných a sociálne veľmi zdatných deťoch niekedy dlho nič nevidno. „Problémy musia trvať stále alebo aspoň pol roka a musia byť také vážne, že zasahujú do kvality života dieťaťa i celej rodiny,“ zdôrazňuje psychiatrička.

A je tu ďalšia podmienka: Nestačí, ak sa s dieťaťom trápite vy. Rovnaké ťažkosti s ním musí mať ešte niekto iný. „Chlapec alebo dievča musia zlyhávať aspoň na dvoch rôznych miestach,“ potvrdzuje Jana Trebatická. Ak ste už na konci so silami, nezvládate banálne úlohy a pani učiteľka sa usmieva rovnako ako v prvý septembrový deň, oslovte ju.

Možno budete prekvapení, keď sa prizná, že potajme si už trhá vlasy. Na Slovensku práve učitelia bijú na poplach ako prví. Druhák Matúš ma rád svoju triednu.

Vie s ním pracovať. Dokázala ho začleniť medzi deti, no aj tak sa s ním denne nadrie. Popoludní v školskom klube je to celkom iné: Matúš sa doma nikdy neprizná, čo zasa povystrájal a ani vychovávateľka sa nesťažuje, kým nemusí. Deti však majú nástenku a každé dostáva body.

Medzi červenými hviezdičkami a ružovými srdiečkami ostatných sa vynímajú čierne výkričníky. Patria Matúšovi. Síce má aj srdiečka, no kým ostatní nazbierali osem, Matúško ledva tri. Hviezdičku ešte nikdy nedostal. Deti ich majú aj dvanásť či trinásť. Keď sa mama spýtala, za čo sú, dostala pohotovú odpoveď: „Zabudol som. Ale asi boli veľmi milé.“

DEVÄŤ PRÍZNAKOV

Nálepka ADHD hrozí dieťaťu, ak spĺňa presné kritériá. V každej oblasti – nepozornosť, impulzivita, hyperaktivita – sa ho musia dotýkať aspoň tri príznaky, čiže najmenej deväť symptómov.

Nepozornosť:

• nedokončí vec, ktorú začne

• zdá sa, že nepočúva

•je roztržité

• nesústredí sa na prácu v škole

• ťažko ho zaujme aj hra

Impulzivita:

• koná nepremyslene

• prechádza od jednej činnosti k druhej

• nevie si organizovať prácu

• stále potrebuje dozor

• na vyučovaní vyrušuje

• rušia ho zmeny

Hyperaktivita:

• nadmerne behá alebo lezie po predmetoch

• nevydrží potichu, je nadmerne nepokojné

• nevydrží pokojne sedieť

• počas spánku sa nepokojne prevaľuje

• správa sa ako „hnané motorom“

Žiaľ, diagnóza stojí i padá na pozorovaní. Ak v niektorom prípade nevidieť nápadné správanie, môže ísť o povrchné pozorovanie, nesprávne informácie, ale aj o inú diagnózu! Vo vyššom veku býva ADHD podobné bipolárnym poruchám. Môže ísť o psychózu, no nemusí to byť hneď porucha, ktorá naháňa strach už pri prvom počutí.

RODIČIA A DETI

Rodičov trápi vyčerpávajúce opakovanie. Dookola pripomínajú bežné činnosti a deti ich vždy zabudnú. „Treba ich kontrolovať pri rannom vstávaní, pri umývajú zubov, obliekaní, chystaní sa kamkoľvek. Ak sa to prevalí po nástupe do školy, spätne si uvedomia, že rovnaké to bolo vždy, len odrazu pribudli trampoty s úlohami. Zrazu treba aj popoludní všetko do bodky kontrolovať. V detskej izbe, na písacom stole je neporiadok. Niekedy nastanú problémy v novom kolektíve.

Pri každej práci potrebuje dieťa prestávky a dohľad,“ vykresľuje MUDr. Trebatická. Najhoršie je, že nepočúva. „Buď je zamyslené, alebo počúva jedným uchom dnu, druhým von. Akoby nevnímalo,“ dodáva psychiatrička. Taký je aj Matúš. Rozprávate sa s ním, upiera na vás modré oči a chvíľu sa zdá, že počúva.

Vzápätí vás preruší a spýta sa, aký má zmysel kúpiť si nový Mercedes za tri milióny a dať si ho prerobiť na Brabus za ďalšie štyri milióny. Hovorí v českých korunách, tieto informácie má z českých portálov. O chvíľu dodá, že keď podrastie, urobí to isté. Váš názor ho nezaujíma, teraz už nástojčivo rieši, koho si pozve na narodeniny a koho nie. Čo na tom, že na stole ma domácu úlohu – vety s dĺžňami a mäkčeňmi, ktoré treba dokončiť, a narodeniny budú o tri mesiace?!

Matúš nesmie dostať naraz veľa príkazov. Nezvládne ich. Rozľútostí sa, alebo nahnevá, začne vrieskať, búchať, hodí sa o zem. Výstupy hraničia s hysterickým záchvatom. Je to uvoľnenie napätia a frustrácie v ňom. Keď pominú, uzatvára sa do seba, alebo sa – ako dieťa – pritúli k mame.

Ak dostáva príkazy postupne, bez kriku a v dobrej atmosfére, úlohy zvláda. „Citová labilita je u detí s ADHD bežná, hoci emočná oblasť je u každého poznačená v inej miere,“ vysvetľuje MUDr. Jana Trebatická. Vhodný výchovný princíp je takzvaná láskavá prísnosť.

Čo to znamená?

Dieťa má tendenciu ustavične reagovať na nové podnety. Nedokáže odlíšiť podstatné od nepodstatného. Neudrží pozornosť pri jednej téme alebo činnosti. Zdá sa nesústredené, neprimerane aktívne, impulzívne, hnevajúce, provokujúce. Neraz to vyzerá, že konflikty vyvoláva zámerne! Tento princíp pomáha vynechať zbytočný hnev. Hoci sú pravidlá jednoduché, dodržať ich v každodenných vyhrotených situáciách si vyžaduje nadľudskú sebadisciplínu: Nezľavujte z dlhodobých cieľov, ale trestajte minimálne.

Vytvárajte láskavé prostredie, chváľte, povzbudzujte a motivujte pozitívne. Zadávajte úlohy v krokoch a zostávajte dôslední aj pri najjednoduchších príkazoch. Myslite na budúcnosť svojich detí. Buďte tolerantní k nedostatkom, ale pamätajte si, že dieťa potrebuje poznať hranice – musí vedieť, čo môže, a čo už nie.

SÚRODENCI

Matúš občas bojuje s celým svetom. A zvlášť s malým bratom. Závidí mu autíčko, s ktorým sa sám nikdy nechcel hrať. Vyhadzuje ho z izby. Kričí naňho. Uráža sa, ak mu mama prvému prichystá kúpeľ alebo ak Riško vyberie rannú skratku do školy. Nevie si k nemu nájsť cestu. Je to najťažšia kapitola v jeho správaní.

Ovplyvňuje citové väzby v celej rodine. Ak sa totiž chlapec trápi s čítaním, tvrdým a mäkkým „i“, rodičia sú pri ňom a vysvetľujú, čo sa dá. Aj keď desaťminútové úlohy rieši dve hodiny, lebo sa nedokáže sústrediť. Boli pri ňom od narodenia, keď celé noci nespal. Venujú mu pozornosť, ak filozofuje, analyzuje, rieši a komentuje, čo k jeho veku ešte ani neprislúcha. Keď však ubližuje mladšiemu bratovi, dokážu kričať a trestať...

Niekedy viac, ako by chceli. Večer rozmýšľajú, kde urobili chybu a či mohli problém zbadať skôr. Predišli by trampotám, ktoré majú teraz? „Nie. Určite nie. Správnou liečbou sa dá iba predísť následným problémom,“ ubezpečuje psychiatrička a dodáva: „Narušené vzťahy s mladším i so starším súrodencom sú logické. Buď mu lezie na nervy, alebo ho dráždi a on stále reaguje. Nevie inak,“ potvrdzuje odborníčka. Na prejavy detí reagujú vzájomnými výčitkami i rodičia. Stáva sa, že každý má iný názor.

Nevedia sa dohodnúť. Obviňujú sa, kto syna zle vychováva, kto má nesprávny postoj a vplyv. „Sú z toho frustrácie, ktoré sa prenášajú i na dieťa. Počúva len to, že sú s ním problémy. Chce to napraviť, ale nevie ako. A pritom potrebuje hlavne pokojný domov.“ Deti s ADHD mávajú nadpriemerný intelekt. Zvládnu svoju poruchu, len na ne nik nesmie tlačiť. Väčšinou sú to intelektuáli. Zaujímajú ich komplikované technické oblasti, prírodné vedy, filozofické témy, niektoré majú aj umelecké nadanie...

ADHD = DYSLEXIA?

Pre duševné poruchy je typické, že u jedného človeka sa stretnú dve alebo viaceré naraz a navzájom sa ovplyvňujú. Až dve tretiny hyperaktívnych detí majú aj ďalší problém. Rodičia to často márne vysvetľujú v školách, keď bojujú s byrokraciou pri vybavovaní individuálnych plánov, na ktoré majú ich deti nárok. Špecifické poruchy školských schopností má pätnásť až tridsať žiakov s ADHD. Rovnaký počet trpí úzkosťami a strachom a každé druhé takzvaným opozičným vzdorom.

S ADHD sa bezprostredne spája:

- Porucha opozičného vzdoru: Podráždenosť a hádavosť je pre deti s poruchou typická. Vzdorujú voči autoritám, hádajú sa s dospelými, porušujú pravidlá. Nie je to predpubertálna frajerina, ale súčasť ADHD.
- Porucha správania: Vážnejšie problémy so správaním má asi pätnásť percent detí. Šikanujú alebo zastrašujú, vyvolávajú bitky, klamú, túlajú sa, chodia poza školu, nevážia si majetok ani zdravie iných, najmä slabších. Porucha správania prichádza neskôr, až po poruche opozičného vzdoru.
- Poruchy nálady: Asi štyri percentá detí trpia depresiami, smutnou alebo podráždenou náladou, nezáujmom o aktivity. V puberte ich počet rastie.
- Úzkostné poruchy: Približne tretina trpí napätím, ktoré sa viaže na konkrétne situácie – odchod do školy, odchod rodičov, podanie očakávaného výkonu... Príčina však nemusí byť zjavná. Môžu sa pridružiť fyzická bolesť žalúdka, búšenie srdca...
- Tiky: Mimovoľné zášklby tela, pokašliavanie, iné opakované pohyby a zvuky... Asi desatina detí má tik! Väčšinou len v určitých situáciách.

Poruchy najčastejšie pridružené k ADHD:

• Pomočovanie: Až pätina detí sa môže pomočovať v rozličných situáciách.

• Adaptačné poruchy a poruchy pri akútnom strese: takmer pätina detí.

• Špecifické poruchy školských schopností: Asi pätnásť až tridsať percent detí. Dyslexia - zaostávanie v čítaní, dysgrafia – ťažkosti rozlišovať slabiky a napísať počuté, či matematická dyskalkúlia... Práve tieto poruchy bránia deťom dosiahnuť úspech v škole. Vyžadujú si špecifické postupy a tréning u psychológa zameraného na školské problémy alebo priamo v pedagogicko-psychologickej poradni.

• Zmiešané poruchy správania a emócií: sedem percent. • Nutkavé poruchy, obsedantno-kompulzívna porucha: tri percentá detí s  ADHD.

KDE ZAČAŤ?

Hyperkinetickú poruchu aktivity a pozornosti stanovuje jedine detský psychiater. Na liečbe sa podieľa aj psychológ – psychoterapiou. V úvode ju môže zachytiť i neurológ. Niektorí robia aj kontrolné EEG vyšetrenie, ktoré však nestačí na potvrdenie diagnózy – neodhalí na mozgu nálezy typické pre hyperaktívne deti. Psychológ lieky nepredpisuje. Psychiater niekedy áno. Psychológ a psychiater navzájom spolupracujú a konzultujú. Liečba je z pohľadu laika rovnako komplikovaná ako pomenovanie a diagnostika.

Odborníci však sledujú jej efektivitu a jediný cieľ – pomôcť malému pacientovi. Na koho sa teda obrátiť? Najjednoduchšia situácia je v Bratislave a vo väčších mestách, kde sú Centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie.

Začať možno u školského psychológa alebo u špeciálneho pedagóga. No nie všetkým rodičom sa ide touto cestou najlepšie. Sú to miesta špecializované na problémy v škole. Navštíviť možno aj priamo ambulanciu detskej psychiatrie. Čím ďalej od väčších miest, tým ťažšie sa postupuje.

Sú mestečká, v ktorých sa ťažko nadväzuje kontakt s dobrým psychológom, nieto ešte s detským psychiatrom. „Niekde zastupujú psychiatri pre dospelých, inde neurológovia. Ale nie je to dobré. Detskú poruchu poznajú najlepšie detskí špecialisti. Ak je v meste iba psychológ, pracuje s dieťaťom na zlepšení porúch pozornosti.

Nemôže však predpisovať farmakoterapiu, ak je potrebná. To môže len lekár - psychiater,“ vraví Jana Trebatická. Ak naozaj netušíte, ktorým smerom sa pohnúť, ale doma už nevládzete, oslovte pediatra. Pozná vaše dieťa, skontroluje jeho zdravotný stav, vylúči iné ochorenia a poradí, čo ďalej. V malom meste určite pomôže s kontaktmi. Aké sú reálne možnosti?

Môžete využiť tieto druhy psychoterapie a poradenstva:

• behaviorálna terapia

• rodinné poradenstvo

• tréning rodičov

• rodinná terapia

• psychosociálna terapia

• relaxačné techniky – nie všetky však pomáhajú

• hypnoterapia

• špeciálny výcvik sociálnych zručností

• terapia zameraná na vzhľad – táto terapia môže pomôcť len v individuálnych prípadoch

• individuálna psychoterapia – existuje množstvo psychoterapeutických škôl, dôležité je hľadať a informovať sa

• skupinová psychoterapia – fungujú skôr na povzbudenie rodičov

Môžete sa rozhodnúť pre liečbu pod vedením detského psychiatra:

Postupy s dokázanou účinnosťou
– farmakologická liečba
– kognitívne/psychoedukačné stratégie
– behaviorálna terapia
– psychosociálna rehabilitácia Postupy s nedokázanou účinnosťou
– diéty s vylúčením niektorých zložiek potravy
– potravinové prídavky
– vitamínová terapia
– iné alternatívne stratégie

ADHD A LIEKY

Na ADHD existujú na Slovensku dva druhy liekov. Dobrá správa znie, že nie každé dieťa ich potrebuje. Ktoré áno? Kto o tom rozhoduje? Bojíte sa ich? Všetko závisí od stavu dieťaťa. „Porucha sa dá bez ťažkostí liečiť ambulantne. V určitých odôvodnených prípadoch sa na istý čas pristúpi k pozorovaniu dieťaťa na oddelení, aby sa mohla stanoviť špecifická liečba,“ osvetľuje MUDr. Jana Trebatická. Zvlášť dôležité sú úvod farmakoterapie a pozorovanie jej znášanlivosti. Treba ešte rozpoznať, či sa k ADHD pridružujú iné problémy, alebo ide o čistú poruchu. Čo znamená, ak pristanete na terapiu liekmi? „Dieťa užíva jedenkrát denne lieky. Očakávame, že sa zmiernia prejavy hyperkinetickej poruchy. Bude väčšmi sústredené, menej nepokojné, stabilnejšie v citovom prežívaní. Inak to neznamená nič,“ posmeľuje psychiatrička. Oba dostupné lieky sú výlučne pre hyperkinetickú poruchu aktivity a pozornosti detí. Sú viazané na predpis, užívajú sa raz denne a môže o nich rozhodnúť len pedopsychiater. Niektorí rodičia ich prijímajú bez obáv, iní nie. Ak je na Slovensku naozaj dvetisícpäťstopäťdesiat nových prvákov s ADHD, zostali by ste bez obáv? „Nie sú to návykové ani utlmujúce lieky,“ dopĺňa psychiatrička. Liečba však netrvá krátko a dĺžka sa nedá vopred odhadnúť: „Celková liečba závisí od stability a fungovania dieťaťa. Odborník ho nepretržite sleduje. Niekedy je bez liekov cez prázdniny, ale niektorí rodičia si to ani neželajú. Keď sa dieťa vyvíja a je stabilizované, v neskoršom veku môžeme pristúpiť k vysadzovaniu.“ Kedy ten čas príde? V puberte? „Teoreticky. Ťažko sa o tom hovorí všeobecne. Až polovica detí si poruchu nesie do dospelosti. No u nás zatiaľ nie je oficiálne schválená liečba pre dospelých,“ dodáva lekárka. Lieky pomáhajú proti základným príznakom – hyperaktivite, impulzitive a nepozornosti. Ak sa k ADHD pridávajú poruchy správania, lieky ich neodstránia! Lekári občas navrhujú aj kombinácie liekov.

TIP ZDRAVIA

ADHD, hyperkinetická porucha aktivity a pozornosti, jednoznačne patrí k odchýlkam, ktoré stojí za to konzultovať s viacerými odborníkmi – zvlášť vo chvíli, keď príde na pretras otázka farmakoterapie – užívania liekov.

ADHD NIE JE CHRÍPKA

Za posledných desať rokov bola štvrtina všetkých pacientov Kliniky detskej psychiatrie na bratislavských Kramároch hospitalizovaná pre hyperkinetickú poruchu aktivity a pozornosti! Napriek tomuto počtu sú lekári presvedčení, že časť detí najmä v pubertálnom veku sa trápi s ADHD a nedostáva nijakú pomoc alebo majú dokonca stanovenú chybnú diagnózu. Možno tie deti poznáte. Žijú niekde v susedstve. Možno u vás doma... Ich výčiny sa už nedajú zniesť a najradšej by ste ich fackovali od rána do večera – z lásky alebo preto, aby sa spamätali a začali sledovať svet okolo seba reálnymi očami. Pozor, tak ľahko to nedokážu! Nemôžu. Možno majú na papieri diagnózu: porucha správania. Možno už dokonca vyskúšali omamnú látku. Ich základnou poruchou je však ADHD.

Kde sa to všetko berie?

ADHD je dedičná choroba. Prevláda u chlapcov. Pri štyroch chlapcoch sa objaví len u jedného dievčaťa. Ak sa doma s partnerom hádate, odkiaľ to váš syn má a prečo, zastavte sa – nemá to zmysel. Nikomu to nepomôže, skôr naopak. Hyperkinetická porucha sa dedí hlavne od otca. Je vo viacerých génoch a príčiny sú doposiaľ nejasné. Vzniká však aj inak, drobným organickým poškodením mozgu počas tehotenstva. Stačí nedostatok určitých látok, infekcia, horšie sú drogy či alkohol. Príčinou môže byť aj pôrod - predčasný, zdĺhavý, kliešťový, alebo úraz pri pôrode, takisto nezrelosť novorodenca, príliš nízka, ale aj príliš vysoká pôrodná hmotnosť. Do úvahy prichádzajú infekcie mozgu do dvoch rokov, úrazy hlavy a skoré negatívne vplyvy životného prostredia – potravinové prídavky a farbivá, zvýšený výskyt ťažkých kovov v ovzduší a potravinách... Myslite na to, že mozog detí s ADHD a jeho jednotlivé štruktúry vyzrievajú nerovnomerne. Potrebujú však dozrieť. ADHD však nie je chrípka – neprejde za týždeň a nedá sa vyliečiť za týždeň. Táto porucha potrebuje čas. Ak máte doma dieťa s hyperkinetickou poruchou, viete to najlepšie. Odpovedzte si na otázku, ako ten čas prežije. Čím si ho vyplníte? Hádkami a krikom? Dieťa pri nich celkom zabudne, že ste ho kedysi chceli a stále ho milujete. Nie je lepšie staviť na terapiu, ktorá vám ukáže cestu? Mimochodom, odborníci s trochou zveličenia pripomínajú, že väčšie šťastie majú tieto deti v rodinách, ktoré nekladú dôraz na úspech a prestíž. Čím viac prehnaných ambícií majú rodičia, tým ťažší život majú ich deti s ADHD. Nesplniteľné požiadavky si na citlivom dieťati vyžiadajú daň – najčastejšie pocity menejcennosti, úzkosti a odmietania.

AKO SA ADHD PREJAVUJE, KEĎ DIEŤA RASTIE?

ŠKÔLKAR, PREDŠKOLÁK – 3 AŽ 7 ROKOV:

• Neposedný rušivý element a ničiteľ vecí i hračiek

• Veľa rozpráva, je neuveriteľne zvedavý.

• Nebojácny, stále hrozí, že si ublíži.

• Nepoučiteľný z úrazu alebo z trestu

• Má záchvaty hnevu, napáda kamarátov.

• Je náročný, hádavý, hlučný.

ŠKOLÁK – 7 AŽ 13 ROKOV:

- Jeho zošity sú plné chýb z nepozornosti.
- Nezvláda úlohy ani neúspech a kritiku.
- Nedočkavý, často zle naladený
- Ľahko sa vyprovokuje k hnevu a zúrivosti.
- Pre okolie je nepochopiteľný až smiešny.
- Už v tomto veku vníma svoju inteligenciu, má túžby a prvé ambície, podceňovanie a odmietanie nesie veľmi ťažko.

ADOLESCENT:

- ADHD sťažuje priebeh puberty.
- Ťažšie prijíma zodpovednosť, ktorá vyplýva z prichádzajúcej samostatnosti.
- Má pokrivený obraz o sebe, podceňuje sa.
- Hrozí experimentovanie s cigaretami, hazardnými hrami, omamnými látkami i so sexom.
- Môžu sa vystupňovať problémy so školou, opakuje ročníky. - Unáhlené nadväzovanie i ukončovanie vzťahov

DOSPELOSŤ:

• Nie je pre okolie taký rušivý ako v detstve, rozptýlenosť a nepokoj sa buď celkom vytratia, alebo sa prenesú do iných oblastí.

• Narušené plánovanie a organizovanie činností

• Emočný stres, frustrácia, zlá nálada

• Znížený pracovný výkon, zoslabené sociálne zručnosti

• Hrozia rodinné problémy a rozvody.

• Porušovanie spoločenských noriem

• Častejšie autonehody

NEVERÍTE, ŽE EXISTUJE VRODENÉ ADHD?

Nemusíte! Polemizujú o tom aj odborníci. ADHD je síce najčastejšie diagnostikovanou detskou poruchou súčasnosti, ale mnohí pochybujú, či právom. Russel A. Barkeley, ktorý sa považuje za významného odborníka na ADHD, definuje poruchu ako biologicky podložené, vrodené nastavenie temperamentu, čo spôsobuje, že dieťa bude nepozorné, impulzívne a fyzicky nepokojné a bude mať zníženú kapacitu na zvládanie pokynov správania. Neexistuje však jediný biologický test na odhalenie odchýlky. Diagnostika sa zakladá výlučne na pozorovaní správania. Biologickú abnormalitu, ktorá by deti so symptómami ADHD spájala alebo bola pre ne typická, veda doposiaľ nenašla. „Existujú vyhlásenia, že ADHD je dôsledok chemickej nerovnováhy, no nepodarilo sa nájsť vedecký dôkaz, ktorý by to potvrdzoval,“ spresňuje Mgr. Zuzana Hradileková, PhD., odborníčka na takzvanú adlerovskú psychoterapiu. „Terapeut pracujúci s takýmto dieťaťom zaregistruje nevyvinutý cit spolupatričnosti, nevyvinutý záujem o ostatných ľudí. Adler učil, že úlohou rodiča je rozšíriť záujem dieťaťa z mamy a otca na ostatných členov rodiny, a potom na ostatných členov komunity. Ak sa to nepodarí, badať známky ADHD. Dieťa si myslí, že ľudia sú okolo neho preto, aby sa oňho zaujímali, a nikdy nie naopak. Nezaujíma sa o iných, iba o seba,“ približuje odborníčka. Zástancovia chemickej nerovnováhy zdôrazňujú, že práve účinnosť liekov je dôkazom správnosti teórie o chemických procesoch.

Autor: Zdravie
FocusMedia

Video

Ďalšie články z tejto sekcie

Dochádzajú vám už pri hre s deťmi nápady? Vyskúšali ste už cvičiť ako vrabec?

Dochádzajú vám už pri hre s deťmi nápady? Vyskúšali ste už cvičiť ako vrabec?

08.04.2020
Skákanie, behanie s loptou či chodenie po štyroch patrí k bežným detským aktivitám. Využite detskú hravosť a inšpirujte sa cvičením,... Čítať viac
 
Lekári varujú: Tieto ochranné prostriedky môžu byť pre bábätko nebezpečné

Lekári varujú: Tieto ochranné prostriedky môžu byť pre bábätko nebezpečné

07.04.2020
Aj keď si myslíte, že ho tým ochránite, môže to byť presne naopak. Novorodencom rúško na tvár nepatrí. Čítať viac
 
VIDEO: Všetko dôležité o koronavíruse vysvetlia tým najmenším známe bábky

VIDEO: Všetko dôležité o koronavíruse vysvetlia tým najmenším známe bábky

05.04.2020
Aj bábková dvojica Hanička a Murko ostáva kvôli šíriacej sa pandémii doma. Na svojich malých fanúšikov ale nezabúdajú a pripravili... Čítať viac
 
Hnevá sa? Tieto 3 kroky zaručene skrotia každý záchvat detskej zlosti

Hnevá sa? Tieto 3 kroky zaručene skrotia každý záchvat detskej zlosti

31.03.2020
Vzdorovité dieťaťa zvládnete s chladnou hlavou, ak si osvojíte niekoľko rád, ako sa v kritickej situácii zachovať. Aj v čase karantény.... Čítať viac
 
TOP rady, ako posilniť deťom imunitu. Toto však radšej neskúšajte

TOP rady, ako posilniť deťom imunitu. Toto však radšej neskúšajte

27.03.2020
Návšteva lekára je teraz posledné, čo by ste chceli s drobcom absolvovať. Posilnite jeho obranyschopnosť organizmu pomocou jednoduchých... Čítať viac
 
 

wanda.sk

Má vaše dieťa ADHD? Toto všetko musíte vedieť!
Zdravie