predplatne
 

Kedy to všetko skončí? Majú Briti lepšiu stratégiu? Experti o kľúčových otázkach o koronavíruse

24.03.2020

Každý deň pandémia koronavírusom ponúka nové otázky i odpovede. Čo sa zatiaľ s určitosťou vie?

Na niektoré otázky v súvislosti s koronavírusom zatiaľ nepoznajú odpovede ani špičkoví experti.

Na niektoré otázky v súvislosti s koronavírusom zatiaľ nepoznajú odpovede ani špičkoví experti. Autor: Shutterstock

Jedno je isté. Vírus s krásnym menom nás nešetrí. V priebehu troch mesiacov od vypuknutia pandémie zasiahol vyše stošesťdesiat krajín sveta a hlboké škody pácha, aj keď prebieha mierne. Virológov a epidemiológov z celého sveta teraz zamestnáva snaha pochopiť jeho podstatu, zhromaždiť známe fakty i to, čo sa o ňom zatiaľ nevie, či len predpokladá. „Koronavírus SARS-CoV-2, vírus ťažkého akútneho respiračného syndrómu, vyvoláva ochorenie COVID-19. Patrí do skupiny betakoronavírusov, ktoré sú bežne rozšírené v ľudskej populácii a spôsobujú ochorenia dýchacích ciest, tráviaceho traktu, pečene a nervového systému. Je v poradí siedmym identifikovaným koronavírusom, ktorý infikuje človeka,“ píšu virológovia z Biomedicínskeho cestra Slovenskej Akadémie vied, ktoré vedie profesorka Silvia Pastoreková.

Koronavírus: WHO o najčastejších mýtoch. Musíte mať teplotu a sú mladí v bezpečí?

Pripomína chrípku

K objasneným poznatkom patrí, že v mnohom navonok pripomína chrípku. „COVID-19 má širokú škálu prejavov ochorení dýchacích ciest, od miernych ako kašeľ, zvýšená teplota cez závažné ako vysoká horúčka, dusivý kašeľ, hnačka, bolesti svalov až po ťažký zápal pľúc a zlyhanie obličiek, ktoré môžu končiť smrťou. Vo väčšine prípadov je priebeh ochorenia len mierny,“ objasňujú slovenskí experti. S chrípkou majú teda podobné symptómy, rovnako sa aj prenášajú.

10 chýb, ktoré robíte v hygiene aj vy. Tieto nevinné zlozvyky ohrozujú zdravie

Vstupné brány infekcie sú spojovka oka, nosová sliznica a ústa. Ak si chorý človek kýchne alebo zakašle, častice slín sú schopné preletieť do vzdialenosti jeden až jeden a pol metra. Každá častica obsahuje obrovské množstvo vírusov, ktoré môžu dopadnúť na naše telo, teda na plochy, ktorých sa následne dotýkame,“ vysvetľuje epidemiologička Jana Skalová. V oboch prípadoch sa ťažký priebeh ochorenia spája s oslabenou imunitou a/alebo pridruženými chorobami, v prípade COVID-19 sa týka najmä starších ľudí. Od chrípky ho ale odlišujú dve základné veci, ktoré ho robia podstatne zákernejším - dlhšia inkubačná doba a rýchlejší prenos.

Rýchlejší ako chrípka

Podľa dostupných údajov je priemerná inkubačná doba vírusu do nástupu symptómov 6,4 dňa, s rozsahom prevažne od 2,1 do 11,1 dňa a s maximom 14 dní. Zdrojom infekcie môžu byť aj infikované osoby bez príznakov,“ objasňujú vedci zo SAV. To dáva vírusu veľkú šancu nenápadne sa šíriť bez toho, aby nositeľ vedel, že ho má. Podľa štúdií priemerný počet nových infekcií novým koronavírusom získaných od jedného infikovaného v nedotknutej populácii, teda základné reprodukčné číslo, sa pohybuje v rozmedzí 1,4 – 3,8. Pri chrípke je to približne na úrovni 1,3.

Najväčšie nebezpečenstvo SARS-CoV-2 spočíva v jeho rýchlom a nenápadnom šírení. Pri masívnom náraste počtu prípadov vyžadujúcich intenzívnu starostlivosť môže dôjsť k zahlteniu zdravotníckych systémov. Najdôležitejšie sú preto izolačné a karanténne opatrenia, ktoré majú za cieľ šírenie vírusu čo najviac spomaliť a získať tak čas na lepšie zvládnutie situácie,“ upozorňujú naši virológovia.

Účinnejší ako céčko! Proti vírusom potrebujete iný vitamín

10-krát nebezpečnejší ako chrípka

Osemdesiat percent prípadov infikovaných osôb má miernu formu ochorenia, no... „Z hľadiska podielu smrteľných prípadov sa COVID-19 javí byť aspoň 10-krát nebezpečnejší ako bežná sezónna chrípka,“ upozorňujú vedci zo Slovenskej akadémie vied. Priemerne naň umrie vyše dvoch percent ľudí, vo vekovej skupine nad osemdesiat rokov takmer 15 percent. „Najčastejšie komplikácie COVID-19 vedúce k vážnym prejavom ochorenia sú akútny respiračný syndróm teda dýchavičnosť, zápal a zlyhávanie pľúc, septický šok, poškodenia obličiek, poškodenia srdca, sekundárne bakteriálne a plesňové infekcie a multiorgánové zlyhanie. Mechanizmus vzniku závažných prejavov infekcie zatiaľ nie je úplne objasnený. Predpokladá sa, že súvisí s veľkým množstvom vírusu a zvýšenou produkciou prozápalových látok v organizme,“ píše tím doktorky Pastorekovej.

VIDEO: Mladé Češky o tom, ako (sa) nakazili koronavírusom. Neurobte rovnakú chybu

Pripomína HIV

Čínski vedci sa domnievajú, že v istom zmysle pripomína HIV. Pitvy obetí nového koronavírusu ukázali, že im spôsobil vážne poškodenie pľúc, predovšetkým pľúcnu fibrózu ale aj nekrózu srdcovej svaloviny a zmenšenie sleziny. Je to akoby pacient trpel SARS-om a AIDS-om naraz, pretože pôsobí i na imunitný systém,“ uviedol Pcheng Č´jong z univerzitnej nemocnice vo Wuhane.

Dýchavičnosť je zlý posol

V niektorých prípadoch vyvolá niečo ako cytokínovú búrku, kedy imunitný systém reaguje na nákazu prehnane, čo ďalej zhoršuje stav chorého, hovorí Pcheng a myslí si, že preto je najdôležitejšie zasiahnuť v ranej fáze ochorenia. Čoskoro totiž môže začať meniť pľúca na väzivové tkanivo - rozvinie sa pľúcna fibróza. Dýchavičnosť je toho príznak. Znamená to, že z pľúcnych mechúrikov sa do krvi nedostáva kyslík a klesá tým okysličenosť organizmu. Podľa jednej štúdie uverejnenej v Lancet zmeny na pľúcach vykazovalo až 81 percent chorých na nový koronavírus.

Každý kašeľ je teraz podozrivý. Príčinu do dvoch minút odhalí šikovná hračka

Vakcína na budúci rok

Hoci sa na vývoji lieku i vakcíny proti koronavírusu horúčkovito pracuje, tak skoro sa ho nedočkáme. „V súčasnosti neexistuje žiadna overená vakcína proti koronavírusom, vrátane SARS-CoV-2. Jej vývoj a testovanie bude trvať najmenej niekoľko mesiacov. Zatiaľ nie je k dispozícii špecifická antivírusová terapia, testujú sa antivírusové lieky používané voči infekciám spôsobeným inými RNA vírusmi,“ informujú virológovia zo SAV. Predsa je však alternatíva, ako aspoň trochu zvrátiť závažnosť priebehu, ak ochorenie dostanete.

Obávame sa ochorenia, proti ktorému neexistuje očkovanie, no pri chorobách, proti ktorým máme vyvinutú účinnú očkovaciu látku, ochranu ignorujeme,“ upozorňuje epidemiologička MVDr. Jana Skalová na možnosť vakcíny proti chrípke. „Ak by sa pritom tieto dve infekcie stretli u jedného človeka súčasne, riziko zlého priebehu ochorenia by narástlo,“ dodáva. Najúčinnejším prístupom na obmedzenie šírenia vírusu sú preventívne hygienické opatrenia ako umývanie rúk, nosenie ochrannej rúšky a osobný odstup, teda vyhýbať sa väčšej koncentrácie ľudí.

Majú Briti lepšiu stratégiu?

Veľká Británia a Nemecko sú krajiny s najnižších stupňom ráznych opatrení proti koronavírusu, ako ich poznáme na Slovensku. Ich taktika spočíva v ponechaní šírenia vírusu medzi mladými a zdravými, aby sa vytvorila kolektívna imunita. Ak vírus naďabí na príliš veľa ľudí s protilátkami, zanikne. Či je jeden z takýchto experimentov, ako napríklad povolenie Londýnskeho polmaratónu príliš veľký hazard, ukáže čas. Mnohí tamojší vedci protestujú, najmä pre riziko preťaženia zdravotníckeho systému.

10-tisíce Talianov porušujú karanténu, tresty sú smiešne. Kto a ako to kontroluje u nás?

Skončí na jar?

Narozdiel od chrípky, zatiaľ nie je jasné, či nás takýmto špecifikom poteší aj COVID-19. Na tom, čo s novým vírusom spravia vyššie teploty, sa vedci zatiaľ nedokážu ujednotiť. „Jar a vyššie teploty nám s vírusom pomôžu, nemôžeme ale čakať, že sa vlna infekcie zastaví,“ mieni profesor Dr. Christian Dorsten, riaditeľ Inštitútu pre virológiu inštitútu pre virológiu v Charité. Ráta s tým, že mladšia populácia sa do leta nakazí a stane sa imúnna. Analýza z univerzity v meste Kuang-čou ukázala, že počet prípadov koronavírusu bol najvyšší pri teplote 8,72 stupňa Celzia, na základe čoho aj čínski vedci dúfajú v spomalenie napredovania vírusu, keď sa oteplí.

Na Harvarde ich nadšenie nezdieľajú, rast infekcií zaznamenali bez ohľadu na vlhkostné či teplotné podmienky. Jedna simulácia šírenia vírusu dokonca naznačila, že vrchol pandémie – ak sa včas nepodniknú potrebné kroky – nás ešte len čaká v priebehu júla až augusta. „Musíme predpokladať, že vírus bude napredovať. Nádej, že zmizne ako chrípka, je falošná,“ okomentoval to Mike Ryan, výkonný riaditeľ pre núdzové situácie Svetovej zdravotníckej organizácie.

Čítajte aj Exkluzívny rozhovor s epidemiologičkou: Noste rúško a každého berte ako infikovaného

Autor: Dáša Balogová
Fotogaléria
FocusMedia

Video

Ďalšie články z tejto sekcie

Virologička o nákaze koronavírusom: Stačí prísť na miesto, kde bol chorý 3 dni pred vami

Virologička o nákaze koronavírusom: Stačí prísť na miesto, kde bol chorý 3 dni pred vami

včera
Nakaziť sa môžeme všetci. Nový koronavírus je v šírení mimoriadne vynaliezavý. O pandémii sme sa porozprávali s virologičkou RNDr.... Čítať viac
 
Svrbí a štípe? Dezinfekcia môže pokožku dráždiť. Nezabúdajte na TOTO, radí dermatologička

Svrbí a štípe? Dezinfekcia môže pokožku dráždiť. Nezabúdajte na TOTO, radí dermatologička

včera
Časté čistenie rúk agresívnymi dezinfekčnými prostriedkami a nosenie rukavíc môžu našu pokožku poriadne potrápiť. Ruky sú červené,... Čítať viac
 
Získate dlhodobú imunitu na COVID-19 prekonaním nákazy koronavírusom?

Získate dlhodobú imunitu na COVID-19 prekonaním nákazy koronavírusom?

02.04.2020
Je nepravdepodobné, že prekonaním ochorenia COVID-19 získa človek dlhodobú imunitu na nový koronavírus. Trvalé následky však ochorenie... Čítať viac
 
Prekvapivé fakty o koronavíruse z krajiny masívneho testovania. Porazia ho Islanďania ako prví?

Prekvapivé fakty o koronavíruse z krajiny masívneho testovania. Porazia ho Islanďania ako prví?

02.04.2020
Všetky radikálne opatrenia na zníženie pohybu ľudí pomáhajú. Bez testovania sa však ďalej nepohneme. Čítať viac
 
Oči dostanú počas home officu v čase karantény zabrať. Ako si ochrániť zrak?

Oči dostanú počas home officu v čase karantény zabrať. Ako si ochrániť zrak?

01.04.2020
Koronavírus zatvoril mnoho pracujúcich ľudí doma. Práca, učenie, kontakt s rodinou aj oddych - až príliš veľa času prežijeme pri obrazovkách.... Čítať viac
 
 

wanda.sk

Kedy to všetko skončí? Majú Briti lepšiu stratégiu? Experti o kľúčových otázkach o koronavíruse
Dáša Balogová