predplatne
 

Ohrozujú vaše zdravie a rodinu: Ako sa zbavíte nebezpečných plesní

10.04.2015

Šetríte na teple, málo vetráte a máte doma vlhko? Potom tam máte aj plesne. Vyvolávajú alergie, infekcie a prispievajú i k rakovine.

Plesne v byte na vás pôsobia dráždivo, infekčne a alergicky. Zbavte sa ich rýchlo.

Plesne v byte na vás pôsobia dráždivo, infekčne a alergicky. Zbavte sa ich rýchlo.Autor: Profimedia.sk

Števo s priateľkou si druhý rok prenajímajú jednoizbový byt na sídlisku. Život im však začali znepríjemňovať plesne. Objavujú sa najmä v zime, za skriňami a na stenách. Zahryzli sa už aj do drevených častí nábytku. „Je to nepríjemné najmä pre priateľku, je alergička. Snažíme sa vetrať, ale keďže máme obe okná na východnú stranu, nerobíme tak často, lebo v byte je chladno. Za rok sme dva razy maľovali. Kúpili sme tabletové odvlhčovače a známy nám poradil horské slnko. Vraj tie potvory vydezinfikuje. Svietime ním na plesnivé miesta raz denne pol hodiny.“ Števo rozmýšľa, že dajú výpoveď, hoci domáci im ponúkol nižší nájom. „Za zdravotné problémy nám tie peniaze nestoja,“ uvažuje.

Zasypať?

Andrea sa s rodinou presťahovala do novej radovej zástavby pred desiatimi rokmi. Jej radosť však netrvala dlho. „Keď sme sem prišli, štvorročná dcérka začala mať alergické prejavy. Dnes má rozvinutú alergiu na pele a alternáriu a k tomu atopický ekzém. Keď je v pivnici, začne dráždivo kašľať a škriabe sa. Mimo domu sa jej zdravotný stav vždy zlepší.“ Spočiatku stačilo, keď Andrea pravidelne nastriekala pivničné steny špeciálnym prostriedkom proti plesniam a raz za čas požiadala manžela, aby pivnicu vymaľoval. „Potom sme kúpili výkonný priemyselný odvlhčovač. Keď ho večer zapneme, displej ukáže vlhkosť až osemdesiat percent. Do ráno sa vzduch vysuší na tridsať. O niekoľko hodín je však všetko po starom.“

Obyvatelia domu príčiny poznajú. Zlé odizolovaná, zatekajúca spoločná stena so susedom a nevhodne vyriešené odvetranie. V jednej časti pivnice je totiž práčovňa a sušiareň bielizne – malé okno a slabý ventilátor na toľkú vlhkosť jednoducho nestačia. „Jeden odborník nám poradil radikálne a finančne náročné stavebné úpravy, druhý chcel zrušiť práčovňu, tretí, zo žartu, navrhol zasypať celú pivnicu. Tak si vyberte,“ pokrčí plecami Andrea.

Na každom kroku

„Plesne, odborne mikroskopické huby, sú tu s nami odjakživa,“ hovorí docentka Ing. Elena Piecková, MPH, PhD., z mykologického laboratória Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Nachádzajú sa v pôde, na rastlinách a rôznych druhoch odpadu. Samy nemusia byť nebezpečné. Kým sa z nich neuvoľnia spóry, teda výtrusy, ktorými sa rozmnožujú. Voľne sa vznášajú vo vzduchu a ak ich vietor zafúkne do vhodných podmienok, usadia sa v prachu, zachytia sa v kútoch a na stenách, nábytku, odevoch, spodnej strane matracov a kobercov, za skriňami, pod tapetami, parketami, na rámoch okien a parapetoch, na kuchynských či kúpeľňových obkladačkách.

Dokonca sa zabývajú aj v chladničke či na antikorovom povrchu, hoci radšej majú organické materiály, ako je omietka, drevo či papier, lebo im poskytujú dostatok živín. Preto sa im darí v potravinách aj na ľudskej koži. „Niekedy ich prezradí farba, inokedy ich voľným okom nerozoznáte. Ľudia po nich často začnú pátrať, až keď v byte cítia zatuchnutý zápach alebo majú zdravotné problémy.“

Majú svoje rajóny

Možno ste práve teraz vdýchli spóry plesní aspergily alebo rodu Penicillium. Sú malé, zelenkavé a prirodzene sa šíria vzduchom. Alebo ste sa zahľadeli na obkladačky a zamysleli ste sa nad tým, z čoho sú na tmele bledoružové a oranžové fľaky? Takisto plesne, konkrétne z rodu Fusarium alebo Acremonium. Zbožňujú kúpeľne a kuchyne. „Ich výtrusy sa šíria vodou a signalizujú, že vlhkosť prekročila deväťdesiat percent. Pri šírením vzduchom napádajú chlieb či ovocie, ale aj hlinu v kvetináčoch,“ pokračuje v predstavovaní neželaných spolubývajúcich mykologička. O tom, že máte doma príliš vlhko, môžu svedčiť aj tmavé spóry plesne alternárie či rodu Cladosporium.

Prirodzene sa vyskytujú najmä vonku, možno ste ich zbadali pri prechádzke v parku či v lese ako škvrny na napadaných listoch. Za vhodnými podmienkami sa však ochotne presťahujú dnu. „Keď ich je v byte alebo v dome veľa, znamená to, že je tam oveľa viac vlhkosti, ako je zdravé,“ hovorí odborníčka. Alternária je navyše o to nebezpečnejšia, lebo vyvoláva nielen alergiu, ale produkuje aj toxíny. Uvoľňujú sa do prachu, ale z iných plesní aj do matracov či do kobercov a vyvolávajú otravu plesňami – mykotoxikózu. Zvlášť nebezpečná je z tohto dôvodu čierna huba, ktorá sa ešte pred dvadsiatimi rokmi vyskytovala najmä v USA a v severnej Európe, dnes je už však aj u nás.

V tom čase tam zomrelo niekoľko malých detí na krvácanie do pľúc. Vedci zistili, že všetky tamojšie drevodomy kolonizovala práve táto čierna huba.“ Ak sa dostane do dýchacích ciest, bráni tvorbe červených krviniek a vyvoláva zmeny v pľúcnom tkanive. „Má cytotoxické a po dlhodobom pôsobení aj možné karcinogénne účinky na pľúca, pečeň a obličky,“ hovorí mykologička Elena Piecková. Navyše, v kombinácii s hubou Aspergillus versicolor, ktorá sa vyskytuje až v tretine našich bytov, pôsobí ešte agresívnejšie.

Podobne ako v prípade, že sa k plesniam pridajú chemické látky, ktoré sa uvoľňujú z nábytku či z cigaretového dymu. „Okrem toho, že mykotoxíny poškodzujú pľúcne tkanivo, napádajú aj sliznicu nosa, priedušnice a priedušiek. Zastavujú totiž pohyb riasiniek na slizniciach, čím narúšajú ich samočistiacu funkciu. Spôsobujú i rozklad buniek, ktoré produkujú užitočný hlien v pľúcach.“

Alergie na huby

Väčšina z nás si však spája plesne s alergickými a kožnými ochoreniami. „Štatistika hovorí, že šesť percent populácie a tridsať percent atopikov má alergiu po vdýchnutí spór mikroskopických húb,“ tvrdí MUDr. Martin Lešťan z alergio-imunologického centra v Prešove a Sabinove.

„Typická je alergická astma a nádcha. Precitlivenosť na alternáriu u detských astmatikov zvyšuje riziko akútneho infekčného astmatického záchvatu až o dvesto percent!“ Huby však majú na svedomí aj ďalšie nepríjemné ochorenia dýchacích ciest – alergickú bronchopulmonálnu mykózu a hypersenzitívny zápal pľúc.
Alergiológ najprv zisťuje okolnosti, za ktorých vaše ťažkosti vznikli, pracovné a bytové podmienky. Po dôslednej anamnéze a fyzikálnom vyšetrení spraví kožné testy a špecifické IgE z krvi. „Niekedy je diagnostika náročná a zdĺhavá, lebo húb je veľa, ich alergénov ešte viac a sú nestabilné. Napriek výrazným sezónnym výkyvom v množstve spór v ovzduší má väčšina alergikov celoročné príznaky, lebo huby sú tak vonku, ako aj v budovách.“

Nie je v štandardoch

Liečba alergických ochorení, ktoré majú na svedomí huby, je podobná ako pri ostatných alergiách. Lekár vám predpíše antihistaminiká, kortikoidy, inhaláciu, v niektorých prípadoch pomôže alergénová vakcinácia. „Hoci vakcíny z húb zatiaľ nie sú v európskych alergiologických štandardoch, u vybraných pacientov dosahujeme výborné účinky. Najdôležitejšie však je vyhýbať sa prostrediu, kde sa plesne vyskytujú. Režimové opatrenia sú rovnaké ako pri iných alergiách. Pravidelne si preplachujte nos slanou vodou, sprchujte sa, neprechádzajte sa v prírode po daždi a využívajte klimatické pobyty,“ radí lekár.

Čo hovoria mykózy

Ak máte hubové ochorenia často, o niečom to svedčí. „Plesňové infekcie imunológovi signalizujú, že sa má zaoberať obranyschopnosťou pacienta a vyšetriť imunitný profil,“ objasňuje doktor Lešťan. Zdravý imunitný systém si totiž dokáže poradiť s mnohými plesňami, prípadne vie ich množenie udržať pod kontrolou. Pacienti s HIV, s imunosupresívnou liečbou, chemoterapiou či s cukrovkou majú poruchy najmä bunkovej imunity, preto sú náchylní na mykózy. Rizikoví sú aj pacienti s inými chronickými ochoreniami, po ťažšom infekte a starší ľudia.

Povrchové mykózy zasahujú vonkajšie vrstvy kože a vlasov, kožné prenikajú do epidermy, vlasov či do nechtov. Podkožné sa dostanú až do podkožných tkanív a svalov a často si vyžadujú chirurgický zásah. Systémové vznikajú v pľúcach a neskôr sa rozšíria do iných tkanív. „Na liečbu používame najčastejšie antimykotiká, teda protihubové lieky a v prípade potreby imunomodulačnú liečbu. Režimové opatrenia, úprava stravy a životného štýlu sú samozrejmosťou.“

Nepomôžu!

Prípravky proti plesniam, napríklad chlórové či tenzidové spreje, majú väčšinou psychologický efekt. „Myslíte si, že ste sa plesní zbavili, ale nie je to tak. Prípravky ich totiž odfarbia. Väčšine húb dezinfekčné látky veľmi neprekážajú, chlórové vám navyše podráža dýchacie cesty,“ hovorí mykologička Elena Piecková. Ani nanovo vymaľovaná stena, ak nebola vysušená a vybielená anorganickým vápnom, ich nezastaví. Odvlhčovače vám pomôžu dočasne vysušiť vzduch v miestnosti, ale ak nezlikvidujete zdroj vlhkosti, nezbavíte sa ani plesní.

Zavolajte odborníkov

Predtým, ako sa rozhodnete bojovať s plesňami, zavolajte odborníkov. Kvalifikované pracovisko vám spraví mykologickú analýzu. „Podľa vyhlášky ministerstva zdravotníctva je hranicou pre zdravé bývanie päťsto spór plesní na kubický meter vzduchu. Je to však len kvantitatívny parameter, ktorý nič nerieši. Dôležité je zistiť, o aké plesne ide. Len vtedy sú merania presné a užitočné,“ vysvetľuje doc. Ing Elena Piecková, MPH, PhD., z mykologického laboratória Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave

Okrem toho si dajte vypracovať analýzu, ktorá stanoví príčinu rastu plesní. „Posúdime, či je chyba v stavebných konštrukciách, teda v projektovej dokumentácii, vo vyhotovení stavby, teda v realizácii, alebo v spôsobe užívania bytu. Na stanovenie jednoznačnej príčiny musíme inštalovať do bytu merače teploty a relatívnej vlhkosti na určité obdobie. Zistíme tak, ako sa užívatelia bytu správajú a aká je teplota na vnútorných povrchoch pri nízkych vonkajších teplotách. Zároveň berieme do úvahy aj údaje o počte a vekovej skladbe členov domácnosti, o spôsobe vetrania, nastavení regulačných ventilov, domácich zvieratách a rastlín,“ objasňuje prof. Ing. Zuzana Sternová, PhD., riaditeľka Technického a skúšobného ústavu stavebného v Bratislave.
Kvasinky nie sú plesne
Nemýľte si plesne s kvasinkami, ktoré patria k častým príčinám vaginálnych infekcií. Kvasinky, teda kandidy, sa niekedy omylom považujú za plesne. No nepatria k nim a nesúvisia s prostredím v obytných budovách.

Ktoré plesne sú najnebezpečnejšie z alergiologického hľadiska?

  • Alternária: Darí sa im najmä v pôde, ale rastú aj na odumretých rastlinách – v siláži, komposte, hnijúcom dreve, vo vtáčích hniezdach, na listoch stromov. Ide o typické vonkajšie huby, ale vyskytujú sa aj v ľudských obydliach – na vlhkých okenných rámoch, na rôznych potravinách – napríklad čierne škvrny na paradajkách, v textíliách.
  • Aspergillus fumigatus: Nachádza sa v pôde, v lesnom humuse, v hnoji, v hnijúcich potravinách, v truse zvierat, najmä vo vtáčom. Môže vyvolať aj pľúcne infekcie.
  • Cladosporium: Spóry týchto nebezpečných húb patria medzi najpočetnejšie organické častice ovzdušia. Prenášajú sa vzduchom na obrovské vzdialenosti. V hojnom množstve sa nachádzajú v rozkladajúcom sa lístí, ale vyskytujú sa aj v pôde, v nevetraných bytoch, na potravinách, v neudržiavaných chladničkách, na vlhkých okenných rámoch, v zatuchnutých textíliách.
  • Fusarium: Uprednostňujú obilniny, trávy, kukuricu a pôdu, kde rastú. Napádajú aj ryžu, rajčiny, melóny a iné druhy ovocia a zeleniny. Nezriedka sa nachádzajú v klimatizačných zariadeniach.
  • Penicillium: Darí sa im vo vonkajšom aj vo vnútornom prostredí. Okrem pôdy a tráv rastú aj v našich obydliach, v ovocí, zelenine, orieškoch, v pečive a chlebe.

Ako sa vyhnete alergiám? Vyčistite svoju domácnosť od alergénov

V tomto článku sa zaoberáme Atopický ekzém ...viac
Autor: Zdravie/ Adriana Fábryová
FocusMedia

Video

Ďalšie články z tejto sekcie

Bradavica alebo len výrastok? Ktorý z nich je infekčný a ako sa ich zbaviť?

Bradavica alebo len výrastok? Ktorý z nich je infekčný a ako sa ich zbaviť?

dnes
Experimentovať sa neoplatí. Aj v prípade výrastkov môžete skončiť s bolestivým zápalom. Ak chcete mať hladkú pokožku, určite sa obráťte... Čítať viac
 
Lekár skúma vlastné neznáme ochorenie. Začína ako chrípka, končí smrťou. Máte príznaky?

Lekár skúma vlastné neznáme ochorenie. Začína ako chrípka, končí smrťou. Máte príznaky?

včera
Lekár David Fajgenbaum ju opisuje ako najnebezpečnejšiu a najčastejšiu z chorôb, o ktorých verejnosť nikdy nepočula. Čítať viac
 
Farebné pásky, ktoré liečia. Uvoľňujú svaly a zmierňujú bolesť

Farebné pásky, ktoré liečia. Uvoľňujú svaly a zmierňujú bolesť

včera
Podpornú liečbu tejpovaním využívajú hlavne športovci, no pomáha aj pri niektorých problémoch s chodidlom. Čítať viac
 
Máte v ústach nepríjemný pocit sucha? Poradíme vám, čo pomáha

Máte v ústach nepríjemný pocit sucha? Poradíme vám, čo pomáha

včera
Pocit sucha v ústach pozná každý z nás. V niektorých situáciách je to normálne. Niekedy môže byť sucho v ústach prejavom iného problému.... Čítať viac
 
Pozor na vajíčka, kuracie mäso či zákusky! V horúčavách úraduje salmonela

Pozor na vajíčka, kuracie mäso či zákusky! V horúčavách úraduje salmonela

19.08.2019
Salmonelóza je jedným z ochorení s najvyšším výskytom, ktoré nás vie potrápiť najmä počas leta. Na Slovensku bolo minulý rok hlásených... Čítať viac
 
 

wanda.sk

Ohrozujú vaše zdravie a rodinu: Ako sa zbavíte nebezpečných plesní
Zdravie/ Adriana Fábryová