Káva, ktorú bežne pijeme na Slovensku, náš organizmus toxikuje a oslabuje aj steny žalúdka, hovorí poradca pre výživu a inšpiratívny tréner životosprávy Dušan Plichta.
Nedávno spôsobil rozruch rozhovorom, v ktorom povýšil slaninu nad rastlinné tuky a poprel výrazný vplyv športu na chudnutie. Dušan Plichta má odvážne názory nielen v oblasti vplyvu stravy na ľudský organizmus, ale aj kávy, ktorú skúma rovnako dlho a intenzívne.
Prednedávnom dokonca navštívil Brazíliu, aby do detailov spoznal cestu kávy od zrnka až k espresu a zistil, či má pre nás naozaj povzbudzujúce účinky a či telu prospieva alebo mu škodí. Aj vďaka takýmto cestám postupne zistil, že kávu, ktorú väčšina z nás pije, môžeme radšej spláchnuť do záchoda. Namiesto priaznivých účinkov na náš organizmus nám totiž spôsobuje problémy v žalúdku, dráždi a oslabuje jeho steny.
„Brazília je dominantná, čo sa týka výroby aj exportu kávy a práve plantáž, ktorú som navštívil, patrí medzi päť najlepších v krajine. Káva pre nich znamená naozaj veľa. Keď som sa stretol s bývalým prezidentom brazílskej asociácie kávy, šokoval ma, na akej úrovni je v Brazílii jej výskum. Nasadzujú ju napríklad do stredných škôl a lekári sledujú, ako študenti pri pití kvalitnej kávy vykazujú progres v študijných výsledkoch,“ vysvetľuje Dušan Plichta jeden zo svojich poznatkov z exotickej cesty. Hoci ho táto informácia na začiatku dostala, postupne si uvedomil, že na tom predsa nie je nič prekvapujúce. Veď pitie kávy či čaju je vo svete také rozšírené, že informácie o kvalitách týchto produktov by mali byť rovnako dostupné ako napríklad pri liekoch. „V zahraničí to už funguje tak, že kávičkári si za dobrú kvalitu priplatia. Vedia totiž, aký pôžitok budú mať a aký vplyv má na ich organizmus skutočná káva,“ hovorí a vysvetľuje, ako je to na Slovensku.
„Trúfnem si povedať, že osemdesiat percent kávy, ktorá sa u nás pije, nie je kvalitná výberová káva, a teda nie je ani vhodná pre náš organizmus. Ľudia majú napokon pravdu, keď ju démonizujú a hovoria, že nášmu organizmu škodí. Ak si však vyberiete z tých dvadsiatich percent špičkovej kávy, ktorú tu máme, pre náš organizmus je dokonca veľmi užitočná. Problém však je, že väčšina kávy u nás, hlavne v instantnej forme je veľmi priemerná a organizmus oslabuje,“ vysvetľuje a dodáva informáciu, ktorá väčšinu z nás nepoteší: Ak čakáte, že po zaliatí presa s mliekom budete aspoň pol dňa nabudení, čakáte márne. Myslím si, že maximálne tridsať minút a potom sa, naopak, výrazne energeticky prepadnete. Je to preto, lebo telo sa vyrovnáva s toxínmi a my tak vôbec nedostávame žiadaný antioxidačný účinok kávy.“
„Pri káve si treba uvedomiť, že existujú dva rozličné svety. Svet komerčnej kávy a svet výberovaj kávy. Hlavným problémom komerčného sveta bežných káv je výber kvality zŕn, forma spracovania a najmä rýchle a silné praženie, ktoré je nezdravé. Aj keď sa káva dá piť, je to preto, že často v nej hľadáme len horkú chuť. Takto sa totiž dajú prekryť defekty, no káva nie je zdravá aj pre množstvo akrylamidov, ktoré vznikajú pri vyšších teplotách a pri prepražení. Na to, aby sme pili zdravú kávu, potrebujeme garanciu kvality. Od pestovania až po čerstvé praženie,“ tvrdí Dušan Plichta. Priznáva, že za to treba priplatiť, no je presvedčený o tom, že šetriť by sme mali niekde inde. „Káva je v súčasnej výžive jedným z najefektívnejších prírodných stimulantov, ktorý aktivuje samodetoxikačnú schopnosť organizmu, priamym vplyvom na našu DNA. Keď teda z kávy dostaneme jej stopercentný potenciál, môžeme sa tešiť aj z chuti aj z vplyvu na naše zdravie. Keď nie, tak skôr či neskôr môžeme očakávať problémy,“ vysvetľuje a na záver s úsmevom dodáva: „Stále hovorím, že keby Slováci pili viac dobrej kávy ako piva, boli by úplne inde.“