Váš príbeh: Hodgkinov lymfóm odhalila nočná mora

01.11.2008

Keď Zuzane diagnostikovali Hodgkinov lymfóm, verila, že sa vylieči. Keď sa choroba vrátila, zúfalá odmietla liečbu. Nakoniec absolvovala najťažšiu chemoterapiu, transplantáciu krvných buniek, ale aj psychoterapiu.

O rakovine už dokážem rozprávať s istým nadhľadom. Ale nedajte sa pomýliť. Najviac klamú telom tí, čo sršia príliš veľkým humorom. Za smiechom sa môže skrývať poriadne zúfalstvo, varovala ma Zuzana. Vysoká, štíhla, sympatická baba s extrovertným vystupovaním prešla celkom slušnou školou života.

HODGKIN V DRUHOM ŠTÁDIU

Mala dvadsaťosem a práve sa presťahovala do Prahy. Softvérová firma, pre ktorú robila marketing, jej ponúkla zaujímavé miesto. Zuzana si našla fajn byt a s návratom na Slovensko už ani nepočítala. Niekedy v novembri dostala chrípku. Horúčky, ktorých sa nevedela striasť. Antibiotiká. Ale únava a pocit, že nie je v poriadku, zostali. Potom jej pod uchom navrela uzlina. Lekárka už vtedy poznamenala, že by to mohla byť aj Hodgkinova choroba. Slovo rakovina nespomenula. Zuzana aj tak tušila, že z toho trčí šlamastika.

„Mám v Bratislave kamarátku onkologičku. Zavolala som jej, že prídem, nech sa mi na hrčku pozrie,“ hovorí. Domov pricestovala, ako vraví „na tajňáša“. Nikto o tom nevedel. Rozhodla sa, že kým nie je nič isté, ušetrí rodine stres. Kamarátka jej dala hrču vybrať a vzorku poslala na histológiu. „Ani ona ma hneď nechcela strašiť, ale neskôr sa priznala, že už pri prvom pohľade bola presvedčená o rakovine lymfatických uzlín. Histológia diagnózu potvrdila. Bol to Hodgkinov lymfóm. Našťastie, skôr ako som sa stihla zrútiť, mi môj onkológ vysvetlil, že je to veľmi dobre liečiteľné.“

Choroba bola v druhom štádiu, rakovina zasiahla aj uzliny v hrudnej oblasti. Mladú manažérku čakala chemoterapia, a tak sa vrátila domov. „Firma má pobočku aj v Bratislave, boli skvelí, že mi umožnili robiť tu,“ rozpráva. „Na chemoterapiu som dochádzala raz za dva týždne. Vždy v piatok. Cez víkend mi síce bývalo pod psa, ale v pondelok som už išla do práce. A keď nie, mohla som robiť z domu. Ani vlasy mi nevypadali, čo bola pri tom type chemoterapie rarita.“

VAROVANIE PRIŠLO VO SNE

„Keď sa na svoj život pozerám teraz, ani sa nečudujem, že som ochorela. Som presvedčená, že rakovina je svojím spôsobom aj choroba duše,“ priznáva sa Zuzana. „Niektorí pacienti hovoria, že pred tým, než im prepukla, mali nočné mory. Aj ja som ich mala. Asi štyri mesiace pred ,chrípkou‘, ktorou sa všetko prevalilo, som sa raz v noci zobudila s pocitom, že niekto alebo niečo v miestnosti je a tlačí mi na hruď. Neskutočne ma to vydesilo, do rána som mala zasvietené a od strachu som už nezaspala. Nakoniec sa ukázalo, že mám postihnuté uzliny práve v tých miestach.“

S terapiou sa už vyrovnávala celkom dobre. „Viete, kým ste na liečbe a ona zaberá, je to vlastne dobré. Všetci vás povzbudzujú, vy veríte, že vyzdraviete, a o starostllivosť lekárov sa opierate ako o barličky,“ vysvetľuje. „Najväčší problém paradoxne vypukne, až keď je liečba úspešná a pošlú vás domov. Zrazu neviete, čo so životom. Cítite sa úplne stratení. Začnete sa báť návratu choroby a strach sa dá spracovať len ťažko. Každý sa s tým vyrovnáva, ako vie. Mnohí euforicky tvrdia, že sú vďační rakovine, lebo ich naučila spoznať skutočné hodnoty a vedia si viac vážiť život. Verte mi, väčšinou je za tým obyčajná panika.“

Sama tým prešla, pamätá si to. „Myslím si, že väčšina pacientov po skončení liečby potrebuje pomoc, ale je pre nich veľmi ťažké pripustiť si to. Zdá sa im jednoduchšie svoje pocity a pochybnosti potláčať. Aj tak je málokto schopný sa s nimi o všetkom rozprávať, lebo aj pre najbližšie okolie je náročné vyrovnať sa s predstavou, že by ich blízki opäť ochoreli.“

ČO DOKÁŽE LIEČITEĽKA?

Zuzana chodila počas celej liečby aj k liečiteľke. „Bola to doktorka medicíny, ale venovala sa len alternatívnym metódam. Nabíjala ma energiou a po návšteve u nej som sa fakt cítila lepšie. Ťažko povedať, či by som bola bývala menej vitálna, keby som k nej nechodila, nedá sa to hodnotiť,“ priznáva otvorene.

Keď sa chemoterapia prehupla do druhej polovice, kontrolné testy ukázali, že choroba ustupuje. Pre jej rozsah však lekári chceli pridať zopár dávok cytostatík navyše. „Z toho ma pochytilo zúfalstvo. Liečiteľka mi vtedy ponúkla, že spraví špeciálne zákroky na energetickej úrovni a ďalšej chemoterapii sa vyhnem. Neviem, či to súviselo s nimi, no ďalšie CT dopadlo veľmi dobre a prídavný cyklus nebol nutný. Bola som celkom čistá.“

Chemoterapiu teda mala za sebou a po mesiaci rádioterapie sa mohla vrátiť do Prahy. Tentoraz si našla ubytovanie s kamarátkou a s obrovskou chuťou pokračovala opäť tam, odkiaľ ju Hodgkin vytrhol. Aj sa zamilovala. Priateľ bol z Bratislavy, takže obaja pendlovali medzi hlavnými mestami.

NOČNÁ MORA SA VRACIA

Po necelom roku ju začali pobolievať kríže. Ale kto by tomu venoval pozornosť? Ak ste prekonali rakovinu, kríže vás tak ľahko nevzrušia. Potom však Zuzanu v jednu noc navštívila stará známa nočná mora. Tentoraz bolo „bytostí“ v izbe viac a z celej sily ju, ležiacu na bruchu, mlátili po krížoch. „Až som zo sna kričala,“ spomína.

Chrbát bolel čoraz viac, bez liekov proti bolesti už nemohla fungovať. Fakt, že bolesť krížov bola najintenzívnejšia po vypití aj malého množstva alkoholu, jej vtedy pripadal celkom zábavný. Až neskôr zistila, že práve to je jeden z príznakov Hodgkinovho lymfómu. Keď lekárom priznala, že bolesti sú neúnosné, nasledovalo CT. A zlé správy.

CHEMOTERAPIU UŽ NIE!

„Prvý raz som diagnózu brala ešte ako-tak. Povedala som si, že sa budem liečiť, a nepochybovala som o tom, že sa vyliečim. Napriek sústavnému strachu z recidívy som sa upokojovala tým, že Hodgkinov lymfóm sa vracia málokedy. A tak, keď mi doktor povedal, že sa vrátil, považovala som to za úplný podraz od života.“

Choroba zasiahla driekové stavce a stihla ich poriadne zničiť. Onkológovia Zuzanu pripravili na to, že stačí jedno kýchnutie a stavce sa rozpadnú. To by znamenalo, že zostane pripútaná na invalidný vozík. „To teda neboli bohvieaké vyhliadky,“ striasa sa pri tej predstave ešte dnes. „Rozhodla som sa. Chemoterapiu už nie! Podpísala som reverz. A utekala k liečiteľke.“

Našťastie, skúsený onkológ vedel, ako reagovať. Nič jej nevyhováral, ničím nehrozil. Pripustil, že výsledok liečby nemôže zaručiť ani on, a poprial jej veľa šťastia. Požiadal ju, aby mu prišla povedať, ako sa jej darí, a dohodli sa na kontrole po mesiaci. „Na moje zdesenie rakovina postupovala agresívne ďalej, bolesti sa zväčšovali a stavce sa dostali do kritického stavu,“ konštatuje Zuzana. „Boli to najhoršie mesiace môjho života. Musela som pochopiť, že zázraky sa kúpiť nedajú. Možno sa niekedy prihodia, ale asi nie vtedy, keď si človek myslí, že by sa stať mali. Napokon som sa na onkológiu vrátila a navrhovanú liečbu podstúpila.“

SAMOTA NA TRANSPLANTAČKE

Na potlačenie choroby nasadili vysokodávkovú chemoterapiu. „Bola ťažšia ako prvá,“ hovorí Zuzana. „Už sa nedala riešiť ambulantne, musela som byť vždy niekoľko dní v nemocnici. Aj keď fyzicky som dostávala veľmi zabrať, nakoniec to nebolo až také zlé. Možno aj preto, že som sa s liečbou zmierila. Zvláštne je, že mi opäť nevypadali vlasy.“

Napriek Zuzaninej počiatočnej rezignácii a nedôvere choroba znovu ustúpila. „Keď som sa trochu upokojila, jeden zázrak sa predsa len stal. Stavce sa napriek zlým prognózam zregenerovali a ťažká operácia chrbtice nebola nutná.“ Veľká pomoc od osudu, pretože Zuzanu čakalo finále liečenia, transplantácia krvotvorných buniek.

Po tom, ako silná chemoterapia potlačila rakovinu lymfatických uzlín, odobrali jej krvotvorné bunky, ktoré o niekoľko týždňov použili pri transplantácii. „Ani pobyt na transplantačke nebol až taký hrozný, ako som si predstavovala. Samotná transplantácia bola vlastne len jedna injekcia, ktorou mi do tela vrátili odobraté krvotvorné bunky. Lenže dva týždne som musela byť v sterilnej izolácii. Žiadne návštevy, žiadny mobil. Ale sestričky boli veľmi milé. A bola tam aj telka, takže až taká strašidelná izolácia sa nekonala,“ opisuje.

„Po počiatočnej vsugerovanej duševnej vyrovnanosti ma okrem iného začala slušne zmáhať aj sebaľútosť. Až ma prekvapilo, koľko dokážem plakať. Najviac ma vedel rozľútostiť vlastný obraz v sklenenej stene. Holá hlava, keďže túto chemošku už neprežili ani moje vlasy, opuchnutá tvár, erárne pyžamo a hadička, ktorou mi tiekli infúzie, trčiaca zo žily pod kľúčnou kosťou. Vtedy som si nedokázala predstaviť, že ešte niekedy budem normálne žiť. Cítila som sa zrazená na kolená.“

PSYCHIATER, PES A KNIHA

Zuzana napokon transplantáciu zvládla dobre. Po dvoch týždňoch ju premiestnili na normálne oddelenie so sprísneným režimom a po pár dňoch išla dokonca na víkend domov. „Napriek tomu, že liečba zabrala a organizmus sa z nej pomerne rýchlo spamätal, mala som veľký strach, že sa choroba vráti aj tretíkrát. Trvalo takmer pol roka, kým ma pri každej zmienke o budúcnosti neprepadla úzkosť. Veľmi mi pomohlo, že sme si zadovážili psa. Malé šteňa vyžadovalo veľkú pozornosť, a tak som mala menej času na pochmúrne myšlienky.“

Odvtedy prešli štyri roky, Zuzana sa vydala a aj keď sa jej už nechcelo vŕtať v minulosti, nechala sa prehovoriť a pred dvomi rokmi založila občianske združenie Lymfoma Slovensko na pomoc pacientom s rakovinou lymfatických uzlín. „Na začiatku to nebolo ľahké. Pri tvorbe textov na našu stránku www.lymfom.sk som bola konfrontovaná s informáciami, ktoré mi nerobili dobre. Nakoniec mi to pomohlo.“

Práca v združení doviedla Zuzanu k nápadu napísať knihu. Oslovila psychologičku Máriu Andrášiovú, ktorá sa venuje pomoci onkologickým pacientom. „Knižka vyjde onedlho a veľmi sa z nej teším. Som presvedčená, že mnohým pomôže. Vyrovnať sa s rakovinou, vlastnou alebo u blízkeho, je veľmi náročné. Sama som istý čas chodila na psychoterapiu. Konfrontácia so strachom a s inými zlými pocitmi mi pomohla. Už sa tak úporne nesnažím robiť všetko možné, aby sa choroba nevrátila. A viem sa tešiť z toho, že sa môj život pre zmenu vyvíja dobrým smerom.“

Autor: Bronislava BRENKUSOVÁ

Ďalšie články z tejto sekcie

RECEPT pre milovníkov zdravých sladkostí: Ovocné cookies z ovsených vločiek

RECEPT pre milovníkov zdravých sladkostí: Ovocné cookies z ovsených vločiek

06.04.2017
Nabite sa energiou a endorfínmi hneď po prebudení. Kto by sa netešil na sladké voňavé cookies. Či už ako motivácia, prečo vyliezť z postele... Čítať viac
 
Tip na večeru: Dnes si pripravte zapečenú dobrotu. Zdravšie to už ani nejde

Tip na večeru: Dnes si pripravte zapečenú dobrotu. Zdravšie to už ani nejde

04.04.2017
Premýšľate nad ľahkým jedlom? Máme pre vás recept, ktorý je pre dnešný deň ako stvorený. Ospevuje mrkvu, vitamínovú superhrdinku.... Čítať viac
 
FOTO: Črty tváre prezrádzajú veľa. Neistotu či tvrdohlavosť tak ľahko neskryjete

FOTO: Črty tváre prezrádzajú veľa. Neistotu či tvrdohlavosť tak ľahko neskryjete

04.04.2017
Podľa čínskeho učenia ľudia prirodzene reagujú na tváre druhých bez toho, aby si to uvedomovali. Aj tvar obočia či vystúpenie brady... Čítať viac
 
Užite si Fitpobyt v x-bionic® sphere so Zorou Czoborovou!

Užite si Fitpobyt v x-bionic® sphere so Zorou Czoborovou!

04.04.2017
Zatočte s jarnou únavou a zbavte sa toxínov v najkrajšom wellness centre na Slovensku. Čítať viac
 
TOP cvičenia pri detoxe: Tvarujú svaly, zaženú únavu, podporia trávenie, uvoľnia chrbticu

TOP cvičenia pri detoxe: Tvarujú svaly, zaženú únavu, podporia trávenie, uvoľnia chrbticu

03.04.2017
Lymfa sa sama od seba nepohne. Hoci sa vám môžu zdať na prvý pohľad pomalé a nudné, rýchlo zmeníte názor. Čítať viac
 
 

wanda.sk