predplatne
 
Zdravie   Deti

Primár Detskej nemocnice Jozef Köppl: Aj pri ťažkých úrazoch sa dejú zázraky

22.11.2014

Rodičia ani len nechcú pomyslieť na to, že by sa ich ratolesti stal ťažký úraz. No niekedy stačí sekunda a život dieťaťa musia ratovať doktori.

Primár  Köppl:  Aj doma  rozmýšľa  o svojich  malých  pacientoch.

Primár Köppl: Aj doma rozmýšľa o svojich malých pacientoch.Autor: Plus JEDEN DEŇ/Július Dubravay, Michal Smrčok

S primárom Detskej kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave Jozefom Köpplom sme sa rozprávali aj o tom, ako sa cíti lekár, ktorý zachraňuje ten najväčší poklad pre rodičov.

Koľko je u nás ročne závažných detských úrazov, keď dieťa musí byť na JIS-ke pripojené na prístroje?

– Na našej klinike riešime približne 100 vážnych úrazov ročne. Sú to „len“ tie najvážnejšie prípady. Zlomeniny a ostatné menej závažné poranenia do toho nerátam. Naša klinika rieši úrazy, ktoré bezprostredne ohrozujú život detí. Najčastejšie ide o poranenie hlavy a krku. Často sú to rôzne vnútrolebečné poranenia a tiež stavy, ktoré označujeme ako polytraumy. Teda poranenia, ktoré postihujú viacero častí tela, pričom minimálne jedno zranenie ohrozuje akútne pacienta na živote.

Kde sa najčastejšie stávajú závažné úrazy detí? O aké situácie ide?

– Najčastejšie sa stretávame s úrazmi v súvislosti s cestnou premávkou. Deti bývajú účastníkmi dopravnej nehody ako cyklisti, chodci a tiež členovia posádky auta, ktoré je účastníkom nehody. Druhú skupinu tvoria úrazy v domácom prostredí, kde sa deti najčastejšie zrania pri hre alebo športovaní. Časté sú úrazy pri bicyklovaní, pády z preliezačiek, hojdačiek, zo stromov.

Pobyt v nemocnici je pre dieťa záťažou. Ako to zvládajú malí pacienti na JIS-ke?

– Zvyčajne sú počas prvej časti liečby v analgosedácii, laicky povedané, že sú udržiavané v umelom spánku, kým sa ich poranenia stabilizujú. Potom ich postupne prebúdzame a snažíme sa, aby hneď po prebudení mali kontakt s rodičmi. Tým, že majú pri sebe blízku osobu, najčastejšie matku alebo otca, obvykle pobyt v nemocnici a na našej klinike zvládajú veľmi dobre. Rodičia môžu s deťmi tráviť čas aj kým sú v umelom spánku. Všetko im podrobne vysvetľujeme, aké utrpeli zranenia, hovoríme s nimi o liečebných postupoch a  aktuálnom stave dieťaťa. Kým je dieťa v umelom spánku, sú návštevy dôležité predovšetkým pre rodičov, keď sa budí, už prítomnosť rodičov potrebuje dieťa samotné.

Na akej úrovni máme našu detskú JIS-ku? Ako hodnotíte lekárov, ako vybavenosť prístrojmi?

– Naša nemocnica je špičkové koncové pracovisko s celoslovenskou pôsobnosťou. Sme na rovnakej úrovni ako hociktorá iná vyspelá detská nemocnica v západnej Európe. Naši lekári sú na vysokej odbornej úrovni. Mnohí naši lekári majú za sebou stáže aj v zahraničí, výsledky našej práce sú porovnateľné s výsledkami práce v západnej Európe.

Aký najvážnejší prípad ste riešili?

– Z môjho pohľadu a obzvlášť z pohľadu rodičov je každý prípad ťažkého, život ohrozujúceho úrazu závažný. Preto nájsť ten „naj“ nie je ani možné. Ale na ilustráciu by som skôr spomenul dva, ktoré v sebe majú paradox, s ktorým sa často stretávame. Aj úraz, ktorý nepôsobí ako ťažký, môže mať závažné následky a naopak. Boli to deti približne v rovnakom veku, dojčatá. Jedno vypadlo z okna na 7. poschodí a okrem zlomeniny kľúčnej kosti a odrenín nemalo vážnejšie zranenie. Druhé spadlo mamičke pri prebaľovaní z lôžka z výšky približne 70 cm a malo závažné krvácanie do lebečnej dutiny, ktoré si vyžiadalo urgentný neurochirurgický výkon. Dopadlo to však dobre a bez následkov.

Koľkokrát ste zažili to, čomu sa hovorí „zázrak“?

– Niekedy sa stane napriek očakávaniu nepriaznivého neurologického výsledku, že deti sa v priebehu pol roka až roka stabilizujú natoľko, že sa úplne zaradia do normálneho života. Mali sme napríklad pacienta – dievčatko, ktoré utrpelo ťažké poranenie hlavy s poranením mozgu. Dnes hovorí siedmimi svetovými jazykmi. Mozog je veľmi citlivý orgán. Keď u dieťaťa dôjde v dôsledku úrazu k poškodeniu mozgu, my to už nevieme vrátiť naspäť. Môžeme však zabrániť ďalším komplikáciám. Na druhej strane však platí, že detský mozog je veľmi plastický a mozgové centrá sa vedia navzájom zastúpiť. Ak bola jedna časť mozgu poškodená, iná časť vie často prebrať funkcie poškodenej časti mozgu.

Riešili ste aj záhadu typu Dr. House? Tiež to u vás v tíme prebieha ako v televíznom seriáli? Tiež sa sporíte, hádate?

– V závažným prípadoch robíme multidisciplinárne konzílium, keď sa stretnú špecialisti z našej nemocnice, ktorí sa zaoberajú špecifickým problémom. Spoločne riešime dilemu, zvažujeme spektrum vyšetrení a spôsob liečby. Býva to v prípadoch, keď do úvahy pripadá viacero diagnóz a my hľadáme tú správnu. Teda istá podobnosť s Dr. Housom tu určite je, ale nie je to úplne tak ako v seriáli. Vždy zvažujeme prínos vyšetrenia pre pacienta a pýtame sa – zodpovie nám toto vyšetrenia na otázku, ktorú potrebujeme zodpovedať? Pri invazívnych vyšetreniach zvažujeme všetky riziká, ktoré môžu pacientovi priniesť.

Museli ste stav niektorého dieťaťa konzultovať so  zahraničnou nemocnicou?

– Čo sa týka úrazov, to sme nepotrebovali. Ale na konzultácie si k určitým typom úrazov volávame kolegov z vedľajšej Dérerovej nemocnice, z kliniky neurochirurgie a traumatológie. Aj niektorých detských pacientov, čo potrebujú operáciu mozgu, riešia naši kolegovia, lekári pre dospelých z Kramárov. Ale mnohé iné kritické stavy, najmä pri raritných diagnózach, so zahraničím konzultujeme.

Aké to je robiť lekára na JIS-ke? V čom je táto práca ťažká?

– Najťažšie je vyrovnať sa psychicky s tými prípadmi, ktoré k nám vozia. Som na nich citovo zainteresovaný. Tiež som rodič. Dokážem sa odosobniť, no každý lekár tak trochu v tom zranenom dieťati vidí svoje dieťa. Každého pacienta, ktorý k nám príde, berieme ako naše vlastné dieťa. Venujeme mu maximálnu starostlivosť a  dostane takú istú zdravotnú starostlivosť, akú by dostalo naše dieťa, keby malo úraz a prišlo sem do nemocnice. Ale psychicky sa s tým vyrovnať – s tými mnohými ťažkými osudmi – to je náročná záležitosť. Na ARO môžu robiť len psychicky silní lekári. Často zažívame psychický stres. To, že sa vieme vcítiť do polohy rodiča, je dobre, pretože náš prístup k pacientom potom nie je rutinný.

Rozmýšľate aj doma o vašich pacientoch?

– Áno, rozmýšľam. Hlavne o takých, u ktorých napriek tomu, že majú adekvátnu liečbu, sa priebeh ochorenia nevyvíja tak, ako je obvyklé. Na liečbu reagujú trocha inak. Potom si večer doma sadnem k internetu a hľadám podobný prípad. Zisťujem, či už kolegovia doma alebo v zahraničí podobný prípad neriešili iným spôsobom ako my. Uvažujem, čo ešte dovyšetrovať, čo ešte môžem urobiť pre pacienta. Nie je to tak, že zavriete dvere na pracovni a doma už vôbec na pacientov nemyslíte. To určite nie.

Vo vašej práci rozhodujú aj minúty, veď zranenému ide o čas. Máte ešte strach, že nezareagujete správne, že sa pomýlite?

– Všetky postupy si opakovane trénujeme. Nácviky jednotlivých čiastkových výkonov si pravidelne trénujeme. Potom nadobudneme adekvátnu prax a „automatiku“. A stres nie je len zlý, ten, o ktorom sme hovorili. Pod stresom sa vie človek aj vypnúť k výkonom. Potom príde upokojenie a vy môžete rozmýšľať, čo ešte pri danom pacientovi treba urobiť.

Čo je vaším najväčším zadosťučinením?

– Keď nás prídu pozrieť rodičia s už vyliečenými deťmi. Je to obrovská radosť, keď vám povedia, že po roku zase začali ich deti chodiť do školy, že sa im darí. Keď vidím úsmev dieťaťa, to je veľké zadosťučinenie. A som rád, že deti si už ani nespomínajú, že boli na našej klinike a v našej nemocnici.

Vždy ste chceli robiť len detskú medicínu?

– Na JIS-ke robím od roku 1995, to je 19 rokov, a primárom som od roku 2007, to je 7 rokov. Až do štvrtého ročníka gymnázia som rozmýšľal nad štúdiom matematiky a fyziky. Chcel som byť jadrový fyzik alebo robiť matematickú analýzu, to ma veľmi bavilo. Moja mama bola zdravotná sestra, ja som bol od detstva členom Slovenského Červeného kríža. Preto som sa nakoniec rozhodol pre medicínu. Rodičia ma odhovárali hlavne preto, že sa prihlásilo 400 ľudí a mohli zobrať iba 70. Potom, v treťom ročníku na medicíne, ma začala zaujímať intenzívna medicína a postupne aj pediatria, čo pripisujem hlavne výborným učiteľom, na ktorých som mal v týchto disciplínach šťastie. Rozmýšľal som, že pôjdem robiť buď ARO, alebo detskú medicínu. Poslal som si žiadosť sem do detskej nemocnice v Bratislave a zavolali ma na konkurz. A tu sa mi detská medicína spojila s intenzívnou medicínou. Neľutujem.

Ako podať prvú pomoc dieťaťu pri úraze? »

Autor: Plus JEDEN DEŇ/ča

Video

Ďalšie články z tejto sekcie

Chcete budovať sebavedomie dieťaťa? V 6 rokoch môže byť už neskoro

Chcete budovať sebavedomie dieťaťa? V 6 rokoch môže byť už neskoro

20.09.2018
Prvé roky života sú kľúčové, rozhodnú o povahových vlastnostiach na celý život. Dokážete ich ovplyvniť včas? Čítať viac
 
VIDEO: Stopnite vzdor dieťaťa v 8 rýchlych krokoch. Ľahšie, ako sa zdá!

VIDEO: Stopnite vzdor dieťaťa v 8 rýchlych krokoch. Ľahšie, ako sa zdá!

19.09.2018
Dochádza vám trpezlivosť pri každej návšteve obchodu, ihriska alebo na návšteve? Naučte sa spraviť z výchovy premyslený systém.... Čítať viac
 
Váš príbeh: Nebola to obyčajná bolesť hlavy! 4-ročná Anetka dostala mozgovú príhodu

Váš príbeh: Nebola to obyčajná bolesť hlavy! 4-ročná Anetka dostala mozgovú príhodu

17.09.2018
Nikto nechce myslieť na to, čo by bolo, keby záchranka neprišla tak rýchlo a keby Anetke neotvorili hlavičku hneď, ako sa dalo. Čítať viac
 
Expertka: Internet deťom nazakazujte, od smartfónov sa odučia samy

Expertka: Internet deťom nazakazujte, od smartfónov sa odučia samy

16.09.2018
Tak ako klesá počet fajčiarov, postupne klesne aj počet ľudí nonstop nalepených na displejoch. Tvrdí Jarmila Tomková, psychologička... Čítať viac
 
Ťažký prvý mesiac v škole: 3 tipy proti bolesti chrbtice

Ťažký prvý mesiac v škole: 3 tipy proti bolesti chrbtice

14.09.2018
So začiatkom školy sa záťaž na deti stupňuje. Nielen psychická, ale aj fyzická. Ako im sňať čo najviac problémov z pliec? Čítať viac
 
 

wanda.sk

Primár Detskej nemocnice Jozef Köppl: Aj pri ťažkých úrazoch sa dejú zázraky
Plus JEDEN DEŇ/ča