predplatne
 

Maroš a jeho manželka: Majú rovnakú bielizeň

24.12.2007

Maroš má štyridsaťdva rokov a so svojou manželkou Alenou tvoria ideálny pár. Nikomu by nenapadlo, že obaja majú rovnakú čipkovanú bielizeň. Maroša totiž vzrušuje nosenie ženských nohavičiek a pančúch.

Sympatický stavebný inžinier z mesta na strednom Slovensku nabral odvahu porozprávať o svojom živote po tom, ako si v júlovom čísle Zdravia prečítal príbeh Sexturista z autobusu.

MAMINE NOHAVIČKY
Keď mal Maroš dvanásť rokov, objavil svoju sexualitu. Obzeral sa po dievčatách ako iní chlapci, ale odhalil o sebe i čosi navyše. „Začala ma vzrušovať ženská bielizeň. Túžil som si ju obliekať. Mal som iba staršieho brata, preto jediná možnosť, ako sa k nej dostať, bola mamina skriňa. Môj prvý úlovok boli žlté nohavičky s kvetinkami. Obliekal som si ich, keď nikto nebol doma, obzeral som sa v zrkadle a nemohol som sa na seba vynadívať. Neskôr som objavil pančušky a s nimi som dosiahol svoj prvý orgazmus,“ prezrádza Maroš.

Postupne chlapec mamine nohavičky obmieňal. Nechcel, aby si niečo všimla. Najväčší zážitok čakal na dospievajúceho mladíka cez prázdniny u starej mamy. Na povale objavil škatuľu so starými nohavičkami a pančuchami svojej tety. „Mal som vtedy pätnásť a boli to moje najkrajšie prázdniny,“ hovorí so smiechom. „Starý otec ma raz nachytal, ale len mávol rukou a zahundral: Keby si tými pančuchami radšej poometal pavučiny,“ hovorí. „Moja mama aj jej sestra nosili starým rodičom deravé pančuchy práve na ometanie pavučín. Omotali ich na koniec nejakej metly a dávali ich nimi dole,“ vysvetľuje.

BUZERANT A ÚCHYLÁK
Chlapec vedel, že to, čo robí, nie je prirodzené. Raz sa o tom zmienil pred kamarátmi, akože „jeden kamoš mi hovoril, že jeho bratanec si oblieka ženské gaťky. Všetci kamaráti boli znechutení. Hovorili o tom bratancovi, teda vlastne o mne, ako u buzerantovi a úchylákovi. Bolo mi z toho smutno. Mal som pocit, že som divný, tak som s tým na dlhší čas prestal. Dokonca som vyhodil aj svoje poklady a najväčšie úlovky. Jedny červené čipkované nohavičky, ktoré som potiahol z balkónovej šnúry našej susedky, a niekoľko z letného tábora, ale tie neboli ani erotické, len také pre malé dievčatá. Mal som peknú zbierku,“ hovorí napoly žartom i smutne. Jeho manželka ho s úsmevom tľapne po ruke, ale naznačí mu, aby pokračoval v rozprávaní.

MAROŠOVE TROFEJE
Abstinencia mu vydržala pár mesiacov, potom sa odvážil vstúpiť do galantérie a kúpil si svoje prvé vlastné pančuchy. Dával si veľký pozor, aby ho nikto neodhalil, rodičia ani brat dodnes nič nevedia. „Občas som mal namále, keď spolubývajúci na internáte vrazili do izby nečakane. Keď z času na čas našli v izbe nohavičky alebo pančuchy, mysleli si, že ich tam zabudli nejaké moje dievčatá. Nazývali ich Marošove trofeje, dokonca radi pri pive ostatným chalanom hovorili, že moje milenky mi to nechávajú na pamiatku. Mal som povesť veľkého kanca, hoci takmer do ukončenia vysokoškolského štúdia som nemal frajerku a vôbec žiadny sex,“ zabáva sa Maroš.

V poslednom ročníku štúdia stretol dievča, ktoré sa mu dostalo pod kožu. Bol zamilovaný a po promóciách plánoval svadbu. Snúbenica však uňho v izbe našla trofeje a bol oheň na streche. „Utiekla z izby s plačom. Myslela si, že ju podvádzam. Povedal som jej pravdu. Bola to prvá osoba, ktorej som tak dôveroval, že som sa nehanbil. Neviem, ako som si mohol myslieť, že ma pochopí. Bola dosť konzervatívne vychovaná a pri prvom bozku sa takmer prepadla pod zem. Zrušili sme zasnúbenie a ona odišla,“ spomína na svoju prvú lásku, ktorá sa skončila rozchodom.

FETIŠISTA ALEBO TRANSVESTITA?
S pádom komunizmu sa otvorili hranice aj pre Marošovu záľubu. Zamestnal sa v jednej veľkej firme a často za prácou cestoval do Rakúska či Nemecka. „Tak som sa dostal k erotickým časopisom a objavil som, že nie som jediný, kto sa oblieka do ženského oblečenia. Zistil som, že existujú rôzne sexuálne deviácie od transsexualizmu cez transvestitizmus až po fetišizmus. Vedel som, že muži nenosia len ženskú bielizeň, ale chodia po uliciach oblečení ako ženy a nehanbia sa. To však boli väčšinou homosexuáli a mňa aj naďalej priťahovali ženy. Nevedel som, kam sa zaradiť,“ hovorí Maroš.

ALENKA Z KRAJINY ZÁZRAKOV
Maroš začal podnikať a darilo sa mu. Založil si vlastnú firmu, postavil dom pre seba aj pre rodičov. To posledné, čo mu chýbalo, bola partnerka. Do zahraničia si chodil kupovať exkluzívnu bielizeň a po pár rokoch si už trofeje mohol rátať na stovky. „Alenu som stretol, keď som bol s kamarátmi oslavovať svoju tridsiatku. Privyrábala si ako čašníčka v bare, dali sme sa do reči. Páčila sa mi, ale bola o desať rokov mladšia, tak som trochu uvažoval, či to mám s ňou skúsiť. Pozval som ju na kávu a ona prišla. Veľmi som sa zamiloval. Bola ako z rozprávky, jednoducho Alenka z Krajiny zázrakov,“ hovorí a pobozká svoju ženu. Tá sa naňho usmeje a postrapatí mu vlasy.

„S Alenkou sme chodili niekoľko mesiacov, kým som ju pozval k sebe. Vedel som, že ak sa chcem vyhnúť tomu, čo sa mi stalo pri predchádzajúcej partnerke, musím ísť s pravdou von skôr. Aj preto, aby som tak veľmi netrpel, keby ma hneď opustila. Čím neskoršie by som to urobil, tým by som bol potom nešťastnejší, ale nemohol som to urobiť ani príliš skoro, aby som ju nevyplašil,“ hovorí Maroš.

ROZPRÁVKOVÝ KONIEC
Plán, ako prezradiť Alene, že ho vzrušuje nosenie dámskej bielizne, príliš nevymýšľal. Pozval ju k sebe a všetko jej povedal. „Jasné, že som sa bál, ako zareaguje, ale jej reakcia ma prekvapila,“ prezrádza s úsmevom. „Začala som sa smiať,“ prerušuje manžela tmavovlasá Alena. Dievča sa smialo a smialo, od smiechu takmer plakalo a potom Maroša poslalo, nech si ide niečo obliecť. Predviedol sa jej vo svojom najlepšom kúsku. Bol to čierny čipkovaný korzet z Rakúska.

Alena ho objala a v tú noc sa prvýkrát milovali. Päť rokov ubehlo, kým si nesmierne tolerantnú ženu priviedol pred oltár. „Nechápem, prečo žena môže ísť spať v pánskych trenkách alebo boxerkách a pri mužovi je takéto správanie neprípustné. Žena si oblečie pánske sako, dá si kravatu a košeľu, k tomu klobúk a je sexi. Povedia tomu pánska móda, ale chlap v ženskom oblečení je úchylák. Naša spoločnosť naozaj ešte nie je dostatočne tolerantná,“ vyznáva sa z pocitov Marošova manželka Alena.

V TRENKÁCH K LEKÁROVI
Marošov šatník obsahuje viacero kusov pánskej bielizne, ale nosí ju iba k lekárovi a občas na tenis, keď sa musí prezliekať v spoločnej šatni s inými mužmi. Pri otázke, čo by robil, keby mal nejakú nehodu a skončil by v nemocnici s červenými tango nohavičkami, sa iba smeje. Žije v malom meste a je v ňom dosť známy, angažuje sa v mnohých oblastiach života, podporuje miestnych športovcov a jeho firma zamestnáva stovku ľudí.

„Keby ma niekto nezasvätený videl v dámskej bielizni, určite by sa táto informácia rozletela ako požiar, ale som pripravený čeliť všetkému. Nehanbím sa, už nie. Som to ja a viem, že moja manželka by ma podporila,“ hovorí s istotou v hlase. Prečo o tom teda mlčí, vysvetlí ľahko: „Vďaka našim. Boli by z toho smutní, sú zo starej školy. Otec je chlap ako hora a nie je na ňom nič ženské, nepochopil by to. Mama je svätuškárka, tá by sa umodlila na smrť.“

BITKA VO VOJENSKOM
Iba raz sa Maroš musel za svoje presvedčenie pobiť. „Bol som na vojne neďaleko Prahy, a hoci som si dával veľký pozor, chalani ma pristihli. Dostal som riadnu nakladačku a potom ma neoslovili inak ako buzerant. Zrejme by ma otĺkali oveľa viac, ale mal som už len dva mesiace do civilu, tak som to vydržal,“ spomína. Raz stretol chalana, s ktorým bol v útvare. Maroš stál v perfektnom obleku pred vychytenou bratislavskou reštauráciou a chlapík sa vo svojom bezdomoveckom oblečení tmolil po ulici. „Pozrel sa na mňa a odpľul si. Bolo mi jasné, že ma spoznal, ale cítil som aj isté zadosťučinenie, že on je tam, kde je a ja, buzerant, som sa vyšplhal pekne vysoko,“ hovorí.

SPOLOČNÉ NÁKUPY
Obaja manželia vedia, čo v sebe navzájom majú. Maroš si uvedomuje, že nájsť ženu, ktorá ho chápe, sa rovná zázraku a Alena vie, že je preňho výnimočná a tak sa aj cíti. Spodnú bielizeň si chodia kupovať spolu. Občas si kúpia aj rovnakú a sú šťastní, keď v nej idú spolu do spoločnosti. Usmievajú sa na seba a žmurkajú a iba oni dvaja vedia prečo. Majú tajomstvo, ktoré ich spája a upevňuje ich vzájomnú lásku a dôveru.

Autor: Lenka ŠTEFÁNKOVÁ

Video

Ďalšie články z tejto sekcie

Katka Knechtová: Bolo to ako rozvod! Jednoducho musím povedať „NIE

Katka Knechtová: Bolo to ako rozvod! Jednoducho musím povedať „NIE"

včera
Speváčka, hudobníčka a porotkyňa Superstar Katka Knechtová (37) sa netají, že si prešla ťažkým obdobím. Čítať viac
 
4 prekvapivé a vážne následky menopauzy. Aj tie môžete vyriešiť

4 prekvapivé a vážne následky menopauzy. Aj tie môžete vyriešiť

11.12.2018
Typické a najčastejšie príznaky menopauzy ako potenie a návaly tepla, výkyvy nálad, sú všeobecne známe a veľa sa o nich hovorí, no sú... Čítať viac
 
Štítna žľaza vyčerpáva a znervózňuje. Infekcia môže vyzerať ako chrípka

Štítna žľaza vyčerpáva a znervózňuje. Infekcia môže vyzerať ako chrípka

11.12.2018
Prichádza náhle a postihuje najmä ženy. Zápal vzniká kontamináciou tkaniva štítnej žľazy baktériami alebo vírusmi. Ako si ich nepomýliť?... Čítať viac
 
Tampóny a kalíšky, syndróm toxického šoku môžu dostať aj muži. O čo vlastne ide?

Tampóny a kalíšky, syndróm toxického šoku môžu dostať aj muži. O čo vlastne ide?

10.12.2018
Spôsobujú ho bežné baktérie, na ktoré získate počas života imunitu. Ak nie, môže to skončiť fatálne, a nielen pre menštruujúce ženy.... Čítať viac
 
Tehotenstvo utlmuje sklerózu multiplex. Stopku však dostane liečba

Tehotenstvo utlmuje sklerózu multiplex. Stopku však dostane liečba

09.12.2018
Keďže choroba si vyberá najradšej ženy v produktívnom veku, s otehotnením úzko súvisí, no nie je jeho prekážkou! Ide o častý mýtus,... Čítať viac
 
 

wanda.sk

Maroš a jeho manželka: Majú rovnakú bielizeň
Lenka ŠTEFÁNKOVÁ