BIOspása? Sú ekopotraviny naozaj zdravšie?

19.10.2009

Biopotraviny neobsahujú umelé konzervanty. Práve preto ich rýchlejšie a ľahšie napádajú mikroskopické plesne, ktoré škodia organizmu viac ako kontrolovaná dávka chémie. Je bioživot naozaj zdravší, alebo na vás niekto len nezdravo zarába?

Biohospodárstva sa tešia stále väčšej obľube.

Biohospodárstva sa tešia stále väčšej obľube.Autor: Ilustračná Sxc.hu

Pred niekoľkými rokmi prepuklo šialenstvo okolo sóje. Všade ste sa dočítali, aká je táto superpotravina zdravá, že vás ochráni pred rakovinou a ak ju budete jesť pravidelne, dožijete sa aj sto rokov. Po čase sa ukázalo, že sója nie je taký zázrak, práve naopak. Niektorým ľuďom môže dokonca uškodiť. Výživné bôby majú síce protirakovinové účinky, upravujú cholesterol a krvný tlak, ale obsahujú aj látky podobné ženským pohlavným hormónom estrogénom a pacientkam s rakovinou prsníka môžu zhoršiť priebeh ochorenia. Sóju by nemali jesť ani deti a ľudia s ochoreniami štítnej žľazy. Humbug okolo zázračných bôbov bol výborný marketingový ťah, z ktorého profitovala najmä prešpekulovaná skupina farmárov, pestovateľov sóje. Ako inak. Dočkáme sa podobného sklamania aj pri dnes takých populárnych biopotravinách?

BIO NEZNAMENÁ ZDRAVŠIE

Najnovší výskum, ktorý si objednal britský Úrad pre kontrolu potravín, znamenal ranu pod pás pre celý biopriemysel, ktorý má len v Spojenom kráľovstve ročný obrat vyše dvoch miliárd libier. Londýnski vedci preskúmali množstvo štúdií, aby zistili, že potraviny vyrábané bez chémie, nie sú o nič zdravšie ako ostatné. V ovocí, zelenine, mäse či mlieku porovnávali úroveň dôležitých minerálov a vitamínov, napríklad železa, vápnika a vitamínu C, no nenašli takmer žiadne nutričné rozdiely.

Biopotraviny mali akurát vyššiu úroveň fosforečnanov a vyššiu kyslosť, kým konvenčné potraviny mali viac dusičnanov. „Neprekvapilo ma to,“ hovorí profesor Peter Šimko z Výskumného ústavu potravinárskeho v Bratislave. „V princípe medzi bio a nebio z hľadiska nutričnej hodnoty naozaj nie je nijaký rozdiel. Je to logické, veď potraviny sú biologický materiál, ktorý sa dopestuje bez ohľadu na to, či pri tom použijeme nejaké ochranné, alebo konzervačné látky.

Vždy to bude tá istá surovina s rovnakým základom a rovnakým množstvom vitamínov. Potvrdzujú to aj dlhoročné intenzívne výskumy našich bruselských kolegov, s ktorými úzko spolupracujeme. Snažia sa nájsť kľúč, podľa ktorého by sa dali rozoznať ekologicky pestované potraviny od konvenčných, no zatiaľ sa im to nepodarilo,“ prekvapuje vedec a dodáva, že rozdiely síce môžu existovať, ale súvisia skôr s technológiou výroby.

„Zoberme si obyčajnú šunku, do ktorej sa pridáva voda. Bielkoviny sú schopné viazať vodu a dôsledkom toho sa podiel výživných látok ,zriedi‘. Potom sa biošunka bez pridanej vody javí ako výživnejšia. Podobne je to aj s ovocím či so zeleninou. Biomrkva síce môže mať vyššiu koncentráciu vitamínu C, ale je to preto, že má menej vody. V skutočnosti je obsah céčka rovnaký ako pri jej ,kolegyni‘ z postriekaného poľa. Mnohé účelové štúdie práve toto
nezohľadňujú.“

CHÉMIA JE VŠADE

S profesorom Šimkom súhlasia aj dánski vedci, ktorým biopotraviny tiež nasadili chrobáka do hlavy. Spravili pokus, aby overili, či si ekologicky pestované produkty zaslúžia toľko pozornosti zo strany výživárov. Zamerali sa na tie, čo kupujeme najčastejšie, čiže mrkvu, kapustu, hrach, jablká a zemiaky. Na prvom záhone pestovali zeleninu organickým spôsobom, do pôdy pridávali iba maštaľný hnoj a nijaké pesticídy.

Na druhom záhone trochu pritvrdili a okrem maštaľného hnoja postriekali rastliny aj malým množstvom pesticídov. Do pôdy na treťom záhone už zapracovali vysoké dávky živín a použili aj povolené množstvo pesticídov. Rastliny naraz zasiali aj pozbierali. Výsledok? Prekvapenie sa nekonalo! Laboratórne testy zistili rovnaký obsah živín a stopových prvkov vo všetkých troch skupinách.
Úplne čisté biopotraviny sa dnes už vlastne ani nedajú dopestovať.

Vzduchom sa šíria chemikálie zo susedných pozemkov a z tovární, kyslé dažde tiež spravia svoje. „Znečistenie životného prostredia je globálne, napokon stopy nebezpečných polychlórovaných bifenylov vedci objavili aj na severnom a južnom póle. A keď k nám vzdušné víry dokážu nafúkať piesok zo Sahary, prečo by nemohli priviať škodliviny z desiatok kilometrov vzdialenej továrne?“ pýta sa odborník.

SYMPATICKÉ, ALE DRAHÉ

Prvotný cieľ ekologického poľnohospodárstva bol zabrániť ďalšej devastácii aj tak už dosť zamorenej zemegule. Pri pestovaní bioproduktov, z ktorých sa vyrábajú biopotraviny, sa nesmú používať priemyselné hnojivá, hormóny, geneticky modifikované organizmy ani pesticídy. Platí aj prísny zákaz pre chemické zlepšovanie chuti, farby, vône a umelé predlžovanie trvanlivosti. Pri spracovaní sa nesmie využívať ožarovanie, bielenie či mikrovlnný ohrev.

Zvieratá sa musia chovať v súlade so svojimi prirodzenými potrebami, aby mali dostatok priestoru a kvalitnú potravu. Práve v prístupe k životnému prostrediu je bio sympatické hádam každému, no zo záslužnej myšlienky sa postupne stal biznis. „Ako inak sa dá nazvať to, keď sú biopotraviny oproti bežným niekedy až o päťsto percent drahšie? Keď si dáme do pomeru cenu a výkon, myslím, že je to poriadne prehnané,“ otvorene hovorí profesor Šimko.

To, že biopotraviny sú neprimerane drahé, priznáva aj zástankyňa ekologického poľnohospodárstva z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch Ing. Marta Klimeková. „Čo sa stalo s boomom okolo bio najmä kvôli obchodníkom, ktorí si z neho urobili biznis, je smutné. Aj my máme v tomto smere skúsenosti napríklad s predajom biozemiakov z našich poľných pokusov. Predali sme ich obchodníkovi po štyridsať centov (12 Sk) za kilo a o niekoľko týždňov sa nám sťažoval, že je o ne malý záujem. Neskôr sme zistili, že ich predával za euro a tridsať centov (40 Sk).“

Biovýroba je o niečo drahšia ako priemyselná. Využíva viac ručnej práce, musí bojovať s väčšími náletmi škodcov, ktorí znižujú výnosy a zároveň splniť prísne podmienky na pestovanie a spracovanie. Niektorí biovýrobcovia však majú na vysoké ceny ich potravín aj iné vysvetlenie. Bioprodukty vraj nie sú také drahé, to konvenčné potraviny sú umelo lacné. Neekologickí výrobcovia tlačia ceny dole, aby predali čo najviac, ale na úkor kvality. Mnohé potraviny sú riedené, prifarbované a aromatizované lacnou chémiou. Keby sme podľa bioaktivistov nakupovali menšie množstvá potravín, mohli by sme jesť takmer všetko v biokvalite a za rovnakú sumu, akú dáme za výhodné veľké balenia.

NEJEM BIO. ZOMRIEM SKÔR?

S názorom biofarmárov celkom nesúhlasí docentka Jana Jurkovičová, odborníčka na výživu z Ústavu hygieny Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. „Biovýroba je síce ekologická, ale nie je ekonomická, pretože má oveľa menšie výnosy. Ak by sme všetci začali jesť iba bio, čoskoro by sme pomreli od hladu. Konvenčné poľnohospodárstvo vzniklo aj preto, aby sa mohla nasýtiť celá planéta. Je nás čoraz viac, no k dispozícii máme tú istú pôdu s rovnakými rozmermi.

Na druhej strane je zaujímavé, že sa u nás čoraz menej používajú pesticídy a hnojivá aj v konvenčnom poľnohospodárstve, lebo sú drahé a farmári na ne nemajú peniaze.“ Práve chemické látky na likvidáciu škodcov sú najčastejším jablkom sváru medzi zástancami a odporcami biopotravín. Medicínske výskumy potvrdili, že dlhodobé pôsobenie pesticídov môže viesť k vážnym poruchám imunity, nervového systému, neplodnosti, nádorovým ochoreniam a chronickej únave.

Keď sa pomiešajú rôzne chemikálie, ktorými sa ošetrujú poľnohospodárske plodiny, ich účinok je nevyspytateľný. Vedci tomu hovoria kokteilový efekt. Profesor Šimko však upokojuje, že nič nie je také čierne, ako sa na prvý pohľad zdá. „Svetová organizácia OSN pre kvalitu a bezpečnosť potravín zriadila špeciálnu komisiu zloženú z najlepších odborníkov sveta, ktorá sa zaoberá prídavnými látkami v potravinách a ich vplyvom na naše zdravie.

Na základe ich dlhoročných a veľmi podrobných výskumov sa stanovili akceptovateľné denné dávky každého ,éčka‘ či pesticídu, ktoré môžeme konzumovať celý život bez toho, aby nás ohrozili. Táto maximálna hodnota sa ešte delí bezpečnostným faktorom sto až tisíc, a keďže u nás sa bezpečnosť potravín veľmi prísne kontroluje, niet sa čoho obávať. Navyše podľa zistení Svetovej zdravotníckej organizácie sa prítomnosť týchto látok v strave obyvateľov Európskej únie pohybuje na úrovni percenta povolenej dennej dávky.

Musím zdôrazniť, že kvalita potravín vo všeobecnosti klesá, no ich bezpečnosť stúpa. Sú to dve rozdielne veci.“
Potraviny s prívlastkom bio podliehajú ešte prísnejším kontrolám ako bežné. Môžu sa v nich síce tiež používať napríklad niektoré „éčka“, no ani zďaleka nie v takom množstve ako pri ich „nebiokonkurentoch“. Až keď splnia všetky kritériá uvedené v zákone o ekologickom poľnohospodárstve, môžu dostať ochrannú bioznámku, ktorá je zárukou, že boli kontrolované na každom kroku od výrobcu až k vám. Keby náhodou niečo nebolo v poriadku, výrobcovi hrozia mastné pokuty.

ZVIERATÁ BY KUPOVALI BIO

To, že sa do biopotravín nesmú pridávať konzervanty, je podľa docentky Jurkovičovej dvojsečná zbraň. „Biovýrobky spravidla neobsahujú látky na predĺženie spotreby, preto ich oveľa častejšie napádajú mikroskopické plesne. A tie sú pre zdravie určite nebezpečnejšie ako zanedbateľné stopy pesticídov.“ Ďalšou škodlivinou, ktorej sa pri pestovaní
rastlín nedá vyhnúť, sú dusičnany.

„Pohlcuje ich najmä koreňová zelenina, a tej je úplne jedno, či si ich vychytala zo syntetických hnojív, alebo z organického maštaľného kompostu. Tak či tak ich v sebe bude mať,“ varuje odborníčka na výživu, ktorej sa nepáči, akým spôsobom sa bioprodukty propagujú. „Už som sa stretla s reklamou, ktorá sľubovala, že vďaka biopotravinám ľahšie schudnete, lebo obsahujú viac spaľovačov tukov. Väčšiu hlúposť som ešte nepočula.

Najnovšie ma pobavilo propagovanie biovína. Keď sa môže takýmto spôsobom propagovať alkohol, prečo by sa potom nemohli začať predávať aj cigarety z biotabaku? Z hľadiska ochrany životného prostredia je to predsa rovnocenná plodina ako pšenica a ak chceme žiť ekologicky, nemali by sme postrekovať ani ten.“ Bioštýl, ktorý prepukol do módneho ošiaľu, má však aj veľa pozitív. Minimálne nám môže pomôcť v boji proti alergiám.

V piatich európskych krajinách pred niekoľkými rokmi prebehol rozsiahly výskum, ktorý pre postihnutých týmto novodobým morom priniesol novú nádej. Vedci sledovali štrnásťtisíc detí, ktoré bežne konzumovali biopotraviny. Na rozdiel od ich „nebiorovesníkov“ mali až o tridsať percent menej alergií a ekzémov! Propagátorka bioštýlu Marta Klimeková upozorňuje, že na to, či sú produkty z ekologického poľnohospodárstva lepšie, sa stačí opýtať zvierat. Tie totiž majú o zmysel viac a dokážu rozlíšiť kvalitné nestriekané plodiny od ostatných.

„Českí vedci robili pokus s laboratórnymi potkanmi, ktorým ponúkli ekologickú pšenicu a pšenicu z konvenčnej produkcie. Zvieratá bez problémov identifikovali a preferovali ekoprodukt. Aj naši farmári sa nám sťažovali, že porasty, ktoré nehnoja priemyselnými hnojivami, lesná zver poškodzuje častejšie.“ Jedno je isté – predlžovanie strednej dĺžky života popiera tvrdenia, žeby nás strava pomaly zabíjala.

Jediní, koho odborníci varujú, že sa dožijú menej ako generácia ich rodičov, sú americkí a britskí tínedžeri. Nie však preto, že opovrhujú biostravou, ale preto, že najväčšiu záľubu našli v hamburgeroch s hranolčekmi. Aby vás obchádzali choroby, mali by ste si vyberať pestrú a vyváženú stravu, ktorú biopotraviny zatiaľ celkom nepokrývajú. Pre pokoj v duši sa občas vyberte na nákupy na niektorú z množstva našich ekofariem. Nielenže si spravíte pekný výlet, nakúpite tam lacnejšie ako v kamenných biopredajniach a svojim deťom budete môcť názorne ukázať, že kravičky naozaj nie sú fialové.

  

BIOromantika na EKOranči

Pred sedemnástimi rokmi odišla Katarína Pipová zo Švajčiarska, aby na Slovensku vybudovala prvú rodinnú ekofarmu. Namiesto chemických postrekov používa bylinky a zvieratá sa u nej majú ako v raji

Keď sme s fotografom blúdili po Nižnej Kaloši pri Rimavskej Sobote, po ranči nebolo nikde ani chýru, ani slychu. Stačilo však spustiť okienko na aute, spomenúť Katku a domácim bolo hneď jasné, čo hľadáme. Poslali nás na úplný koniec dediny. Po niekoľkých kilometroch sme za sebou už nevideli ani náznak osadenstva a na hranici prašnej cesty naše auto vyzeralo, akoby práve absolvovalo preteky Rely Paríž – Dakar. Konečne sme boli v cieli.

Akoby na konci sveta uprostred lesov nás vítal ručne maľovaný nápis Ranč Transylwahnja: Príď v mieri, ostaň v mieri, odíď v mieri. Po chvíli k nám pribehla mladá žena s dvojročným dievčatkom na rukách a predstavila sa ako nová správkyňa ranča. „Pani Pipová už o niekoľko dní odchádza späť do Švajčiarska a poprosila ma, aby sme to zobrali s manželom za ňu, kým tu nebude,“ vysvetlila Ivana Bačová. Až neskôr sme sa dozvedeli, že majiteľka ranča sa na Západ vracia kvôli svojim dvom deťom, ktoré sa tam rozhodli študovať. Keď všetko pôjde podľa plánov, o desať rokov sa rodinka chce znova nasťahovať do svojho kráľovstva na lazoch.

NA ZAČIATKU BOL INZERÁT

Katarína Pipová sa narodila v Bratislave, no keď mala dva roky, jej rodičia sa rozhodli emigrovať do krajiny syrov a čokolády. Na slovenské korene však nezabúdali a dcéru okrem nemčiny učili aj po slovensky. Odmalička milovala prírodu a kone, život vo veľkomeste ju nelákal. V hlave mala plán. Keď dospeje a zarobí si dosť peňazí, kúpi si usadlosť a bude tam žiť podľa svojich predstáv.

Ďaleko od civilizácie bude jazdiť na koni a namiesto toho, aby pracovala pre niekoho, aby si za zarobené peniaze mohla kúpiť potraviny, radšej si ich sama dopestuje. A rovno v biokvalite. Kúpiť si pozemok vo Švajčiarsku však nepripadalo do úvahy. „Pôda je tam strašne drahá. Buď ju musíte zdediť, alebo byť milionár. Navyše Švajčiarsko je veľmi tesné, všetko je zastavané a s koňmi sa môže jazdiť iba na asfaltkách alebo v jazdiarňach,“ vysvetľuje dôvody svojho návratu na rodnú hrudu štyridsiatnička.

Mala dvadsaťšesť rokov, keď si podala inzerát a začala hľadať svoj budúci domov. Túžila po pozemku s lesom, lúkou, poľom a vodným prameňom, no najdôležitejšou podmienkou bolo, že v okolí osemdesiatich kilometrov nesmela byť chemická fabrika ani jadrová elektráreň. Dostala vyše sto odpovedí a vybrala si dvadsaťpäť pozemkov, ktoré bola osobne navštíviť.

Dolinka pri Rimavskej Sobote jej však tak učarovala, že neváhala ani chvíľu. „Mala som šťastie. Dom na samote bol obývateľný a hneď som si predstavila, ako tam budem chovať zvieratá a obhospodarovať pôdu.“ Z domu si priviedla dva kone, psy a začala žiť svoj vysnívaný život. Za našetrené peniaze si nakúpila ďalšie zvieratá, krmivo a pustila sa do budovania farmy.

  

NENUDIA SA

Na dvadsaťosemhektárovom pozemku, ku ktorému patria lúky, les, orná pôda, ovocný sad a dokonca aj poľovnícky revír, žila dobrodružka najskôr úplne sama. Až o dva roky neskôr stretla počas jednej z návštev vo Švajčiarsku svojho budúceho manžela. Zistili, že majú rovnakú predstavu o živote, a tak sa do Transylwahnje vrátili spolu. Postupne do rodiny pribudol dnes už deväťročný Charly a sedemročná Enya.

Denný kolobeh na ranči má už niekoľko rokov nemenný poriadok. Vstáva sa spolu s prvými slnečnými lúčmi a do postele sa ide potme neskoro večer. Dcérka sadí a pleje priesady, syn sa stará o psy. Katarína ráno ako prvú pustí kravu, zároveň berie krmivo pre sviňu, dá jej nažrať a postupne vypustí sliepky a ostatné zvieratá.

Všetky majú svoje mená a žijú voľne, bez stresov, po celý rok sa môžu pásť a pohybovať. Koníky sú voľne ustajnené na veľkých pastvinách, sliepky a husi sa špacírujú po celom dvore, svinky majú dokonca v lete k dispozícii bahenné kúpele. Mačky chytajú myši a bernské salašnícke psy strážia celé panstvo pred líškami a diviakmi. Všade dookola sú totiž lesy a ranč je pre istotu obohnaný elektrickou ohradou.

HOTOVÁ ALCHÝMIA

Pani Pipová sa môže popýšiť certifikátom ekologického poľnohospodárstva s produkciou biopotravín, ktorý získali ako prvá rodinná biofarma na Slovensku. Zaslúženému titulu predchádzal rozbor pôdy, ktorý dopadol na výbornú a na základe toho úrady farmu zaradili do evidencie. Po dvoch rokoch, čo je najkratšia čakacia lehota, už mohla zberať plody zo záhradky pod značkou bio. Všetko sa pestuje bez chemických postrekov.

Hnojí sa maštaľným hnojom a kompostom, a aby sa plodinám darilo, každý rok ich obmieňajú. Pani Katarína proti škodcom bojuje tak, že pomedzi rastliny sadí aromatické bylinky, cibuľu či petržlen. Paradajky ukladá vedľa cesnaku, červy z cibule zasa neznášajú mrkvu. Niektoré rastlinky sa znesú, niektoré nie, všetko sa dá naučiť. Proti jednému z najodpornejších záškodníkov – pásavke – používa biologický prostriedok, ktorý zostáva na povrchu rastlín, no zmyje ho každý dážď.

Ak ani to nepomôže, na rad prichádza ručný zber, a to už dá poriadne zabrať. Pani Katarína seje ručne a sadí podľa lunárneho kalendára. Zabíjačky sú najlepšie počas splnu, vtedy je v zvieratách najviac energie. V Transylwahnji si domáci z vlastnej úrody dokážu upiecť chlieb, zákusky a dokonca aj pripraviť kávu z upraženej a zomletej čakanky. Z kravského mlieka denne vyrábajú syry, jogurty, tvaroh a maslo. Všetko prevažne pre vlastnú spotrebu.

„Ak sa niečo zvýši, predáme to. Najväčší záujem je o zeleninu, zemiaky a pšenicu. Ozývajú sa najmä ľudia, čo trpia alergiami, alebo majú malé deti. Najčastejšie sú z väčších miest, z Bratislavy a Košíc, no mali sme tu už aj Nórov, Američanov, Nemcov, Francúzov či Izraelčanov. Prídu si sem po výrobky a zároveň si spravia výlet,“ hovorí nová správkyňa ranča pani Bačová. Zdôrazňuje, že nie sú nijakí extrémisti a nikomu svoj životný štýl nenútia. „Na sedemdesiatpäť percent dokážeme byť sebestační, no chodíme nakupovať aj do obchodu. Ide nám o to, aby sme čo najmenej poškodzovali prírodu, preto používame čistiace prípravky, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.“

TÁBOR PLNÝ BIO

Kým sa „stará“ pani domáca počas našej návštevy musela venovať aj povinnostiam a ošetrovala koňa, ktorý nedávno prekonal zápal pľúc, pani Bačová nám spravila prehliadku po ranči. Už na prvý pohľad vidieť, že agroturistika je tu na dennom poriadku. Aj tentoraz bola plná brigádnikov, ktorí si za päť hodín práce zarobia na bezplatný nocľah a stravu. „Väčšinou sú to mestské deti, ktoré si chcú vyskúšať, aké je to žiť uprostred prírody.

Zrazu zistia, že zvieratá nie sú iba na obrázkoch a mlieko sa nevyrába v obchode. Chodia sem aj deti zo škôl. Ukazujeme im, ako sa vyrába syr a pečie chlieb. Pani Pipová sa inšpirovala švajčiarskym vzorom, kde niektoré zdravotné poisťovne zaviedli pravidlo, že ak rodič doloží, že jeho dieťa bolo aspoň raz za rok na dovolenke u sedliaka, znížia mu mesačné platby. Ukázalo sa, že deti, ktoré majú styk s prírodou a so zvieratami, majú lepší imunitný systém a menej trpia na alergie,“ vysvetlila naša sprievodkyňa.

Za hlasného sprievodu kačiek, naháňajúcich sa kuriatok a poskakujúcich psíkov nám ukázala detské ihrisko a miesto na piknik, kde si často opekajú rodiny s deťmi. Prídu na výlet a odchádzajú nabalení rôznymi biodobrotami. Pani Pipová každý rok v lete organizuje aj biotábor plný zábavy a poučenia. Program pozostáva z takých zaujímavých činností, ako je dojenie, jazdenie na koňoch, lukostreľba, stavba hlineného domčeka so slamenou strechou či pečenie chleba v hlinenej peci. S ubytovaním nie je problém.

„Záleží na tom, aký komfort preferujete. Spať sa dá buď vo vlastných stanoch, v maringotkách, ktoré sú roztrúsené po farme, v koniarni na slame, alebo priamo v hlinenom dome v podkroví. Samozrejme, podľa toho sú odstupňované aj ceny,“ dodáva Ivana Bačová. Ak ste dobrodružná povaha a rozhodnete sa spať vonku, k dispozícii máte biozáchod, biosprchy a dve umývadlá pod holým nebom. Dáte sa pozvať aj vy? Aspoň rýchlejšie pochopíte, prečo sa ranč volá Transylwahnja. Preklad tejto slovnej hračky totiž znamená „áno, idem za šialenosťou.“


Autor: Simona Jarošová
Fotogaléria

Ďalšie články z tejto sekcie

Omyl! Vychýrená rastlina v skutočnosti vôbec nepomáha, tvrdia vedci

Omyl! Vychýrená rastlina v skutočnosti vôbec nepomáha, tvrdia vedci

včera
História stromu na „pamäť“ siaha do obdobia prvohôr. Nespoliehajte sa však na to, že vám osvieži spomienky. Vedci tvrdia, že najpopulárnejšia... Čítať viac
 
FOTO: Toto ste netušili! 3 fakty o vláknine, ktoré by ste mali vedieť

FOTO: Toto ste netušili! 3 fakty o vláknine, ktoré by ste mali vedieť

01.12.2016
Ak chcete schudnúť, jedzte vlákninu. Odporúčanie, ktoré čítate často. Sú však veci, ktoré ste o nej možno nepočuli. Čítať viac
 
Pamäť klame. Kedy vám hypnóza navráti stratené spomienky? 

Pamäť klame. Kedy vám hypnóza navráti stratené spomienky? 

30.11.2016
Neviete, kam ste odložili dôležitý dokument alebo obálku s peniazmi? Obráťte sa na hypnoterapeuta, ktorý vám osvieži pamäť. Na detaily... Čítať viac
 
Nová príčina rakoviny: Pozrite, z čoho vám môže hroziť, hoci žijete zdravo

Nová príčina rakoviny: Pozrite, z čoho vám môže hroziť, hoci žijete zdravo

29.11.2016
Vážna choroba môže byť následkom vášnivého cestovateľského koníčka. Riziko je rovnaké, ako keby ste boli obézni! Čítať viac
 
Zápcha v črevách: Tráveniu dajte zelenú. Pomôže ranný rituál

Zápcha v črevách: Tráveniu dajte zelenú. Pomôže ranný rituál

28.11.2016
Brucho vám ide prasknúť, potrebujete, no nejde to. Zápcha trápi mnoho ľudí. Tráveniu musíte pomáhať. Čítať viac
 
 

wanda.sk