Exkluzívna spoveď Jany: Prežila som útok beštie

15. marca 2012, 06:00
Tip redakcii

Presne pred dvadsiatimi rokmi, v marci 1992, obletela Slovensko správa, že policajti konečne chytili masového vraha Ondreja Riga. Na konte mal deväť beštiálnych vrážd na území troch štátov. Jeho besneniu unikla jediná žena, Bratislavčanka Jana B. (51). Ako dnes žije a čo jej pomohlo prekonať desivé spomienky na tú chladnú noc, keď ju Rigo napadol a ona musela bojovať o svoj život?

Masový vrah: Ondrej Rigo  vraždil na území troch štátov.

Masový vrah: Ondrej Rigo vraždil na území troch štátov.

Autor: ČTK

Bol začiatok januára 1991. Pre väčšinu obdobie novoročných predsavzatí, no Ondrej Rigo ten rok začal dvojnásobnou vraždou. Neprešiel týždeň a jeho túžba po vraždení sa opäť ozvala. Tentoraz si vyhliadol mladú tridsiatničku Janu.

„V ten deň som prišla domov neskoro, tak po jednej v noci. Kamarátka mala výstavu a bola som s ňou. Vždy som si hovorila, že keď idem domov v noci, musím si dávať pozor. Ale nikdy by mi nenapadlo, že ma niekto napadne doma,“ začína sympatická blondínka spomínať na noc, keď jej išlo o všetko. Rigo si vyberal svoje obete väčšinou v prízemných bytoch, do ktorých mal jednoduchší prístup. Následne napadnuté ženy v spánku zavraždil tak, že im rozdrvil lebku tyčou alebo násadou, ktoré našiel na dvore pred domom. Potom na nich vykonal súlož a ešte ich aj okradol.

K Jane sa dostal cez vetracie okno na dverách jej pavlačového bytu. Jeho scenár bol jasný, nerátal však s tým, že v mladej športovkyni nájde silného protivníka. Jana sa niekoľko rokov venovala karate a parašutizmu a život jej pomohlo zachrániť aj niekoľko náhod. Okrem toho, že porisko motyky, ktorou ju Rigo udrel, kým spala, bolo spráchnivené, a tak sa pri druhom údere zlomilo, pomohla jej aj ďalšia maličkosť. „Mám zvyk, že často presúvam nábytok. Pár dní predtým som posteľ dala pod okno. Z ulice presvitalo svetlo, a tak, keď som sa zobudila na úder, mohla som sa lepšie orientovať a brániť,“ hovorí.


Vetračka: Cez takéto pootvorené okienko nad dverami vnikol Rigo k Jane.
Foto: JÚLIUS DUBRAVAY

Boj o život

Šialený vrah s možnosťou, že by sa mu obeť postavila na odpor, zrejme nerátal, a tak sa rozhodol z miesta činu zdupkať. Odomkol si vchodové dvere kľúčom, ktorý bol znútra v zámku. Potom si to zrejme premyslel a vrátil sa naspäť do bytu. Boj o holý život teda pokračoval ďalej. „Hodila som doňho stoličku, na čo ma on privalil na plynové kachle. Horelo mi mäso na nohách a na bruchu. Mlátil ma po hlave,“ opisuje bez emócií detaily útoku. Všetko sa zbehlo v priebehu pár sekúnd.

Napadnutá Jana nemala ani čas si uvedomovať, čo sa to vlastne v jej byte deje. „Musela som konať, a tak som ho schmatla za rozkrok. On sa mi snažil vytlačiť oko. Potom niekto zachrčal, neviem, či on, alebo ja. Nato zmizol,“ ukáže smerom k dverám. Doráňaná Jana sa snažila zmobilizovať všetky sily a soškou, čo jej prišla pod ruku, zabúchala susedovi na stenu. Potom to už išlo veľmi rýchlo. Prišla záchranka a polícia.


Prízemný byt: Vrah si obete väčšinou vyhliadol na prízemí, aby mal do bytu lepší prístup.
Foto: internet

Rany na duši

V nemocnici jej ošetrili popáleniny, skontrolovali, či nemá vnútorné zranenia a o pár dní už bola Jana opäť doma. Zahojiť rany na duši však trvalo dlhšie. Priateľ jej dal namontovať mreže na okienko, ktorým sa Rigo dostal do bytu a kúpila si psa. „Minimálne rok som nespala medzi treťou a piatou ráno, keď sa to stalo, a sedem rokov som mala zapálené svetlo vo vedľajšej izbe,“ opisuje noci po dráme.

Nad možnosťou, že by sa odsťahovala a spomienky na tú noc nechala spolu s kľúčom novému majiteľovi bytu, neuvažovala. „Prečo by som sa sťahovala, mám rada túto štvrť. Moji rodičia bývajú pár metrov odtiaľto. Povedala som si, že nemám inú šancu, buď ma to pohltí, alebo pôjdem ďalej.“ A tak sa rozhodla tú traumu prekonať a hneď aj ponúka recept. „Neprebývať v minulosti, nemyslieť na to. Zaoberať sa niečím, čo má zmysel. V tomto prípade to bol on, kto prehral, pretože on prišiel za svojím zážitkom. Jemu išlo o zážitok, mne išlo o život,“ zamyslí sa.

Vraždenie pokračovalo

Jana robila všetko pre to, aby na nepríjemný zážitok čo najrýchlejšie zabudla. Riga problémy, s ktorými sa stretol v jej byte, od zverstiev neodradili a vo vraždení pokračoval. Chytili ho až v marci 1992, a to pár hodín po poslednej, deviatej vražde. Stretnutiu so svojím útočníkom sa teda Jana na polícii nevyhla. „Ako sa správať k človeku, ktorý vás chcel zabiť?“ pýta sa. „Nebolo to príjemné. Musela som tam ísť, už len kvôli ostatným obetiam, ktoré nemali šancu ho usvedčiť. Niekto to musel urobiť,“ skonštatuje pragmaticky.

Jana sa zúčastnila aj na dvoch pojednávaniach, prišla si vypočuť aj rozsudok. A čo jej prebleslo hlavou, keď si vypočula ortieľ doživotie? „Bol to pocit odľahčenia, to je všetko. Necítim voči nemu nenávisť. Horšie sú na tom rodiny tých obetí.“ Nedám si otráviť život. Návrat do starých koľají Jane uľahčila aj práca, ktorú milovala. Organizovala výstavy doma i v zahraničí, neskôr robila aj grafičku. Osem rokov žije v Londýne a ako sama niekoľkokrát zdôrazní, „teší sa zo života“. „Nechcem si otráviť život spomienkami na Riga, je príliš krátky a vzácny,“ uzatvára návrat do minulosti.

Kto je Ondrej Rigo

Recidivista Rigo (56), rodák z Modry, začal svoju vraždiacu šnúru v lete 1990. Vyčíňal v Mníchove, Amsterdame a posledné trestné činy spáchal v Bratislave. Jeho obeťami boli takmer výlučne ženy vo veku od 22 do 88 rokov. Aby nezanechal žiadne stopy, na ruky si navliekal ponožky. Chytili ho v marci 1992 a za deväť vrážd, znásilnenia a iné trestné činy ho koncom roka 1994 odsúdili na doživotie, trest si odpykáva dodnes. Išlo o jeden z prvých prípadoch v slovenskej kriminalistike, kde pri usvedčení páchateľa pomohol rozbor DNA.

 
Autor: PLUS Jeden deň/SOŇA BANIAROVÁ



 
 
Aplikácie 7 plus