V moravskej metropole majú zbierku verklíkov s prepracovaným zdobením a rôznym repertoárom. Funguje aj ten najvzácnejší. „Je v dobrom stave, naladený a práve s ním jazdíme po rôznych festivaloch a slávnostiach. Mali sme ho aj v Bratislave,“ ukazuje na najzachovanejší kúsok ich expozície Petr Nekuža z Technického múzea v Brne.
Rozpisy predstavení
Hracie skrinky boli rozšírené najmä v Nemecku, vo Francúzsku, Švajčiarsku, v Poľsku, ale aj neďaleko vo Viedni. „Najväčší rozmach dosiahli na prelome 19. a 20. storočia. Rozšírené boli v podstate do druhej svetovej vojny. S príchodom televízie a rozhlasu ustúpili a teraz sa využívajú len ako hobby,“ vysvetľuje Nekuža.
Práve v televízii nám však vyhráva aj v týchto dňoch. Počuť ho môžete v reklamnej kampani istého mobilného operátora. V období medzi svetovými vojnami bola výroba flašinetov zdrojom obživy pre vojnových veteránov.
Verklíky boli také rozšírené, že v mestách mali jednotliví hudobníci rozdelené miesta a dostávali aj časový rozpis, kedy mohli vystupovať. Vo „verklíkových krajinách“ sa každý víkend stretávajú nadšenci a hrajú pred skupinkami záujemcov. „Na Slovensku a v Česku opäť nastupuje éra hracích skriniek a pomaly aj stretávania nadšencov,“ povedal nám Nekuža.
Energiu dodáva umelec
Aby sa vzduch dostal dovnútra hracej skrinky a pustili sa píšťaly, musel umelec dodať do prístroja energiu. Buď točením kľuky, alebo zdvihnutím závažia. Flašinety hrávali súdobé skladby, no na niektorých zo zbierky brnianskeho múzea sa dá nastaviť dokonca aj moderná hudba. Stačí na to trochu šikovnosti a dobrý hudobný sluch.
Na bubne, ktorý bol súčasťou skrinky, boli pomocou kolíkov naprogramované skladby. „Tu je zoznam deviatich skladieb. Keď ten valec posuniem do strany, nastavím to na konkrétnu skladbu,“ vysvetlil najdôležitejší človek v Salóne mechanickej hudby Petr Nekuža.
Drahý zberateľský kúsok
V súčasnosti majú verklíky v brnianskom múzeu hodnotu nad stotisíc českých korún, čiže vyše 4-tisíc eur. Ani začiatkom dvadsiateho storočia neboli hracie skrinky lacnými hračkami.
„Ich cena bola niekoľko stoviek zlatých, čiže boli drahšie ako napríklad krava,“ zamyslel sa Nekuža. „Cenné sú tým, že tam nie je žiadna elektronika, žiadny moderný materiál,“ upozornil.
