Dobrodružná cesta trojice Slovákov: Babety šli do sveta

12. októbra 2015, 10:00
Tip redakcii

Ako hovoria sami jazdci: traja blázni sa na troch babetách vybrali do Ázie. Náročná cesta však stála to za to!

Aj takto vyzerali ukrajinské cesty.

Aj takto vyzerali ukrajinské cesty.

Autor: nababetteposvete

Seničania Matej Ladislav (veliteľ), Denis Šmida (technik) a René Valúšek (slovník na cesty) vyrazili zo Senického námestia smerom na maďarský Balaton 5. júla 2015. Cez Maďarsko prešli do Srbska, kde sa stretli s tamojšími motorkármi, s ktorými sa zoznámili pred rokom.

„Prespali sme v dome ich motoklubu a dostali sme čisté mototričká,“ pochvaľujú si chalani. Potrápila ich však srbská Deliblatská peščara, kde sú nespevnené cesty, prach a štrk. Trasu 34 kilometrov šli 4 hodiny, bez vody, bez jedla.

Bulharsko, kde prechádzali aj slovenskou dedinkou Padina, bolo akoby zakliate. „Dovtedy sme jazdili bez závažnejšej poruchy, no v Bulharsku sviečky meníme takmer častejšie, ako tankujeme, spojkové pakne sa obrusujú a zanášajú spojku,“ spomínajú motorkári.

„Bezohľadnou 30 km/h rýchlosťou sme sa dva týždne plazili skrz Slovensko, Maďarsko, Srbsko a Bulharsko – do Varny. Zabrať nám dal aj trajekt cez Čierne more do gruzínskeho Batumi,“ dodávajú odvážni jazdci. Tri dni vidia len more, sú bez signálu, bez wifi, sledujú iba delfíny, ktoré sa snažia predbehnúť loď.

Cieľom expedície je vystúpiť od mora do výšky 3 190 m n m. k jazeru Kari. Doteraz sa to žiadnej babete nepodarilo. „Čím sme vyššie, tým ideme pomalšie a chladenie prestáva účinkovať. Posledné 2 kilometre tlačíme babety my, na plný plyn a do kopca. Cesta sa zrazu končí zákazom vjazdu a značkou radiácia. Je tam jazierko, okolo ktorého kempujú arménske rodinky na žigulákoch, výskumná stanica a gýčový, predražený podnik. Parkujeme a vychutnávame si pocit úspechu,“ opisujú nadšene účastníci.

Jazdci sa ešte týždeň túlali v Arménsku. Potom sa vrátili do Gruzínska a odtiaľ cez Ukrajinu a Moldavsko späť na Slovensko.

Trajekt cez Čierne more bol časovo náročný

Nielen jazda na motocykloch, ale aj plavba cez Čierne more bola dobrodružná. Takto na ňu spomína jeden z členov expedície René Valúšek. „Najprv sme mali do prístavu prísť o 8. h, potom o 12. h. Keď sme prišli, povedali, že skôr ako o 14. h chodiť ani nemáme. Beháme po všemožných kontrolách a o 16. h sa konečne naloďujeme. Dlhočakávaný trajekt vyráža na more aj tak až okolo 21. h.

Bezpečný nocľah aj s policajnou ochrankou

Pri bulharsko-rumunských hraniciach sa stretli s policajtmi. Našťastie to bolo v dobrom a miestni muži zákona slovenským dobrodruhom pomohli. „Stanujeme za mestom, keď príde polícia. Hovoria len po bulharsky, čo nám nepomôže. Policajt mi podá telefón, v ktorom mi iný policajt vysvetlí už po anglicky, že naše kempingové miesto nie je bezpečné.

O 23. h, s dvomi babetami, ktorým nejdú svetlá, nasledujeme políciu. Priviedli nás pred ich stanicu, na parkovisko s kamerami a dvomi bránami, ktoré otvorí len polícia. Bezpečnejší spánok som ešte nemal!“

Gruzínske psy rušia úslovia: brešú aj hryzú

Pes, ktorý breše, nehryzie. V Gruzínsku to podľa našich motorkárov rozhodne neplatí. Užili si útoky psov, ktoré im napríklad odhryzli z karimatky. „Ázijské psy babety neskutočne iritujú. Bolo im úplne jedno, či máme zapnutý, alebo vypnutý motor. Vyštartovali po nás a trhali, čo im prišlo pod zuby. Aj pri 40 km/h popri nás bez problémov utekali.“

Trápenie na ukrajinských hraniciach nemalo konca

Pri návrate strávili traja senickí motorkári na ukrajinských hraniciach dlhé 4 hodiny. „Musíme niekam ísť a potrebujeme dôležité papiere ešte s dôležitejšími pečiatkami. Vysvetľujú nám to po ukrajinsky, nikto nevie po anglicky, takže netušíme, kde máme ísť. Sme jediní z trajektu na motorkách a na to je špeciálna kancelária. Po hodine blúdenia stretávame chlapíka, ktorý hovorí po anglicky! Pri ekologickej kontrole sa blondínka milo usmeje a bez toho, aby sa na babetu pozrela, nám dáva zelenú pečiatku s lodičkou. Po 4 hodinách ustavičného chodenia sme na Ukrajine."

Veľké putovanie na malých motocykloch


Trojica gurážnych jazdcov si dala ťažkú úlohu: prejsť 5 000 kilometrov a dostať sa až do nadmorskej výšky 3 000 metrov. A hoci ich stretli poruchy, zlé cesty aj namáhavé výstupy, nevzdali sa a dosiahli svoje. Odvážna trojica už v roku 2014 vyrazila na babetách do sveta. Na ceste do Moldavska prešli za 34 dní 4 000 kilometrov. To ich povzbudilo a trúfli si na trasu ešte o 1 000 kilometrov dlhšiu. Na ceste k arménskemu jazeru Kari prešli Maďarsko, Srbsko, Bulharsko, na trajekte preplávali Čierne more a z Arménska sa vrátili späť cez Moldavsko a Ukrajinu.

 
Autor: Plus JEDED DEŇ/jap



 
 
Aplikácie 7 plus