Vaše víno piť nemôžem

23. februára 2008, 13:00
Tip redakcii

Ortodoxný židovský rabín Baruch Myers (43) žije v Bratislave už 15 rokov. Vídať ho v tradičnom čiernom klobúku a kabáte. Hoci si každý myslí, že rabín vyslaný z Ameriky musí používať ako odev nejaké špeciálne židovské výrobky, jeho klobúk vyrobili v Taliansku, čierny oblek zas pochádza z českého Prostějova. Naše stretnutie začal zábavným príbehom z New Yorku. S dcérkou ho viezol palestínsky taxikár, správal sa veľmi ohľaduplne. Keď si Baruch Myers zabudol v taxíku klobúk, zistil, že také čosi sa stáva rabínom v tomto meste veľmi často. My sme sa však pýtali, ako žije ortodoxná židovská rodina v našom hlavnom meste.

  Neprekážalo by vám, keby vyrástla v Bratislave nejaká mešita? 
– Určite nie. Problém by začal, keby oni mali problém so Židmi a kresťanmi. Neverím, že násilie patrí k islamu, skôr to považujem za modernú úchylku. Keby tu boli militanti, to by bolo znepokojujúce. Sú aj iní militanti, ktorí nie sú moslimovia. Mňa skôr znepokojuje Pospolitosť. Nie je horšia, ale tá tu už je. 
  Mali ste s nimi problém? 
– Nie. V živote som ich nevidel, iba čítam noviny. Viem, čo je to byť v menšine. V Amerike je židovská komunita tiež menšinou, ale tam sa tak necíti. Na Slovensku však Židia nie sú emigranti, žijú tu stovky rokov. Väčšina aj menšina sa musia navzájom rešpektovať. 
  Spomínali ste, ako vás v januári 2007 napadli pri synagóge. Malo to nejakú dohru? 
- Polícia sa tým prípadom zaoberala veľmi profesionálne. Vystupoval som oficiálne iba ako svedok. Bol som dojatý, že sa toho štát tak zhostil. Teraz však presne neviem, ako to dopadlo. Verím, že som splnil svoju povinnosť, keď som to ohlásil. Je dôležité ukázať, že nie sme bezmocní. Viem, že to bol človek plný nenávisti. Ale keď som prišiel za ním s policajtom, pochopil som, že hoci je veľký, odváži sa ubližovať iba tým, o ktorých si myslí, že sú zraniteľní a bezmocní. Ja som mal s políciou iba dobrú skúsenosť. 
  Mení sa v posledných rokoch atmosféra na Slovensku? 
– Nemám pocit, že je tu netolerantná atmosféra. Netolerancia je iba v malej skupine ľudí. 
  Obzerajú sa za vami ľudia na ulici? Ste pre nich výstredný? 
– To asi áno. Ale tu na okolí sú už na to úplne zvyknutí. 
  Koľko má teraz Židovská náboženská obec v Bratislave členov? Pribúdajú? 
– Približne 500. Ako rabín pokladám za svoju povinnosť pracovať s každým, aj keď nie je členom obce. Ak patrí k nášmu národu. Poznám pár stoviek ľudí, ktorí nie sú členmi. Centrum, kde práve sedíme, je občianske združenie otvorené pre všetkých židov. Založil som ho v roku 1998, budovu otvoril v roku 2000 prezident Schuster. Máme tu škôlku, školský klub, letný tábor. 
  Môžu byť deti v škôlke aj nežidia? 
– Nie. Škôlka má veľmi konkrétne poslanie. Je pre židovské deti, aby mali možnosť získať vedomosť o svojom dedičstve v prostredí, kde sa necítia byť inakší. 
  Plánujete tu zriadiť aj školu? 
– Je to demografický problém. V škôlke môžete skombinovať rôzne vekové kategórie. Ale dajú sa robiť aj jednotriedne školy. Uvidíme. 
  V škôlke sa hovorí po slovensky? 
– Áno. Je tu aj náboženské štúdium, to je zas po anglicky. Deti sa učia ešte aj hebrejskú abecedu. Ale keď pôjdu do prvého ročníka slovenskej základnej školy, musia byť pripravené a vedieť po slovensky. 
  Koľko je tu detí? 
– Teraz 15. 
  Po vojne veľa Židov odišlo zo Slovenska do Izraela. Stáva sa, že sa niektorí natrvalo vracajú? 
- Natrvalo veľmi nie. Majú ale zvýšený záujem o Slovensko. Židia pochádzajúci z Československa však pociťujú veľkú spolupatričnosť. V Izraeli je Únia československých emigrantov, majú aj svoje noviny. Tí hovoria medzi sebou často po slovensky. Židia zo Slovenska v Izraeli vraj vedia často lepšie po slovensky ako Slováci v Kanade. Pomalšie sa asimilujú.

 
 SVIATOK LAG BĘOMER: Májová oslava zjednotenia, ktorej témou je vzájomná úcta človeka k človeku.


  Študovali ste hudbu...
– Bol som vychovaný ako typický americký židovský občan, nebol som veľmi pobožný. Keď som išiel na vysokú študovať hudbu, bol som samostatný. Pre niekoho to znamená, že môže neobmedzene požívať drogy, pre mňa to znamenalo, že som mal možnosť skúmať svoju identitu. Zaujímalo ma duchovno, nielen židovské. Zároveň som sa zaujímal, čo to znamená byť židom z historického hľadiska. Keď som zistil, že ten duchovný poklad je bohatý, začal som ho študovať veľmi intenzívne. Medzi semestrami a po škole. Ďalšie štyri roky som študoval hebrejčinu, Talmud, rabínsku literatúru. Myslel som si, že budem hudobníkom a toto vzdelanie som si robil pre seba. Potom sa to zmenilo, hlavne pod vplyvom učiteľov z chasidského hnutia. Nakoniec som absolvoval ešte trojročné postrabínske štúdium v Anglicku. Cítil som, že ma čaká niečo zaujímavé. Keď som sa dozvedel, že na Slovensku zháňajú rabína a obnovujú komunitu, tak ma to oslovilo. Za rabína ma menovali v roku 1993. 
  Hudbe sa už nevenujete vôbec? 
– Menej. Ale je to pre mňa veľká vášeň. Rád by som v budúcnosti ešte niečo zložil, uvidíme. 
  Koľko máte teraz detí? 
– Jedenásť a dvanáste je na ceste. Najstarší má 18. 
  Oproti nežidom sa deti ortodoxných židov stávajú skoro dospelými... 
– Oficiálne má chlapec všetky náboženské povinnosti vo veku trinásť rokov a dievča v dvanástich. 
  Čo z toho vyplýva? 
– Základ sú prikázania, to sú zákony. Odpočívať na siedmy deň, jesť kóšer. Hlavná zásada je posvätiť život aj v detailoch. Predpisy, Božia múdrosť, hovoria o všetkých stránkach života a máme nekonečné možnosti, aby Božia prítomnosť prenikla do každodenného života. Je povinnosťou rodičov vychovávať deti tak, aby v tomto veku vedeli, čo majú robiť.

 
 CHANUKA: Židovský sviatok svetiel sa začína zapálením prvých dvoch sviečok na veľkom osemramennom svietniku.

 
  Vaše deti to vedia? 
– Áno. 
  A pokiaľ ide o oblečenie? 
– Tie mladšie ešte nie. Samozrejme, jarmulku na hlave chlapci nosia. Pokiaľ ide o oblečenie, nechceme zdôrazniť telo, dôležitá je duša. 
  Už ste vyberali ženícha svojim dcéram? 
– Nie. To nerobíme. Dôležité sú spoločné hodnoty. U nás to funguje tak, že nestrácame čas na rande s ľuďmi, s ktorými nemáme nič spoločné. Keď je pre mňa dôležitý šábes a modlenie, nebudem strácať čas s niekým, kto nemá rovnaké záujmy. Mám okruh, ktorý považujem za akceptovateľný, ale musia sa mladí stretnúť a usúdiť, že sú pre seba vhodní, atraktívni. Teda kombinácia osobnej sympatie a hodnôt. 
  Bolo by pre vás prijateľné, keby si niektoré z vašich detí chcelo vziať nežida? 
– Nebolo. Ale nie preto, že by nebol dobrým človekom. Ale znamenalo by to, že pre moje dieťa nie je dôležitý spôsob života, ku ktorému sme ho viedli. To však nie je vec žiadneho rasizmu, máme určitý spôsob života. Je pravda, že žijeme v storočí individualizmu, ale v židovstve to nie je celkom tak. Dnes ja taká spoločnosť, že ja budem kresťan, manželka moslimka... To však znamená, že pre tých ľudí je náboženské presvedčenie veľmi povrchné. 
  Môže sa stať, že niektoré z vašich detí si nezoberie žida. Čo urobíte? 
– Poďme od začiatku. Rodičia nemôžu deťom diktovať, musíme dúfať, že čo ponúkame, budú akceptovať. Teda nepretrhnú reťaz, ktorá sa tiahne výchovou po mnoho generácií. Ale musia sa samy rozhodnúť. Ale keď vidia, že u ich rodičov to funguje a sú vychovávané s láskou, rozhodnú sa kladne. 
  Neviem, či na Slovensku sú ešte nejakí ortodoxní židia. Teda rátate s tým, že vaše deti tu nezostanú a budú si hľadať partnerov v zahraničí? 
– Asi. Sme v Európe. 
  Ako bojujú s lákadlami ako McDonald? 
– Dieťa si, prirodzene, nájde priateľov s rovnakými záujmami. Je to lákavé, ale musia mať vnútornú silu odolať. 
  Ako si zháňate jedlo? Máte v Bratislave obchod? 
– Veľa vecí nie je zakázaných. Zelovoc používame tunajší. Cestoviny či ryža nie sú problémom, rastlinný olej kontrolujem, či neobsahuje niečo zakázané. V rámci obce pripravujem kóšer mäso, dá sa u mňa kúpiť. Niektoré veci kupujeme vo Viedni, tam je kóšer obchod.

  Rabín Baruch Myers 

 
  Teda vy osobne zabijete hydinu? 
– Som kvalifikovaný, volá sa to šochet. Naučil som sa to. Keď som mal prísť na Slovensko, bola to požiadavka. Tak som sa to celý rok v Londýne dosť intenzívne učil. Najprv som mal dilemu. Buď budem vegetarián, ale keď už mäso jem, niekto musí zviera zabiť. Ide však o humánny spôsob zabitia, je jemnejší. Používa sa veľmi ostrý nôž a jeden pohyb. 
  Počas šábesu, teda židovskej soboty, nemôžete nič robiť. Ako prebieha? 
– Naopak, vtedy môžeme robiť to podstatné. Je to obrovská príležitosť byť s rodinou, spolu jeme, modlíme sa v synagóge. Nedvíhame celý deň telefón, nesmieme ísť autom, iba pešo. 
  Čo by ste urobili, keby vám horel dom? Môžete zavolať hasičov? 
– Keď nastane život ohrozujúca situácia, platí výnimka. Aj keď treba zavolať lekára. 
  Ako oslavujete pesach, teda odchod izraelitov z Egypta? 
– Jeme nekvasený chlieb, pijeme víno, rozprávame si ten príbeh. 
  Keď ste hovorili o víne, existuje aj kóšer víno. Čím sa odlišuje od obyčajného vína? 
– Víno je výnimočný prípad. Pri ostatných jedlách kóšer znamená, že neobsahujú nič zakázané. Ani emulgátory. Víno je výnimka. Židovstvo zdôrazňuje existenciu jedného Boha a víno bolo vždy spojené s obradmi iných náboženstiev. Pre židov je zakázané piť víno pri podozrení, že má slúžiť inej bohoslužbe. Kedysi dávno sa teda zaviedlo, že víno musí byť celý čas pod dozorom. Od začiatku až do naplnenia fľašky musí byť vyrobené našimi súvercami. 
  Teda si nemôžete kúpiť naše víno? 
– Nie. 
  V Bratislave je hrob Chatama Sófera. Je pravda, že ide o jedno z najvýznamnejších miest židov na svete? 
– Je to pravda. 
  Patrí do prvej desiatky? 
– Pre nás nie je významným miestom hrob. Ale miesto, kde je pochovaný niekto mimoriadne spravodlivý, je špeciálne. Chatam Sófer asi patrí do prvej desiatky. 
  Teda väčšina Židov v Izraeli vie o Bratislave a Chatamovi Sóferovi? 
– Židia, ktorí niečo vedia o náboženstve, áno. Pressburg alebo Bratislava je medzi piatimi najdôležitejšími mestami svetového židovstva. Keď idem do USA a stretnem sa s kresťanom, niekto o Bratislave vie, niekto nie. Ale ktokoľvek, kto pozná o židovské dejiny, pozná mesto Chatama Sófera. 
  Koľko jazykov ovládate? 
– Anglický, hebrejský, býval som dva roky v Španielsku, učil som sa po španielsky. Tu som 15 rokov, tak hovorím po slovensky. Tiež jidiš. Komunikujem aj po nemecky, ale nie som v nemčine veľmi gramotný. 
  Jazykom jidiš sa ešte niekde hovorí? 
– Boli časy, keď sa tvrdilo, že to nie je živý jazyk. Ale najmä v chasidských rodinách sa používa. Teraz je nový záujem o jidiš aj v nenáboženských kruhoch. Dá sa v ňom vyjadriť veľa vecí, čo v iných jazykoch nejde. 
  Koľko jazykov sa učia vaše deti? – Vedia dobre po anglicky, hebrejsky, nemecky. Učia sa v Rakúsku aj jidiš. Hovoria aj dosť dobre po slovensky, ale chodia do židovskej školy v Rakúsku.

 
Autor: MATEJ ŠTRBÁK, MIROSLAV STANÍK, Foto: JÚLIUS DÚBRAVAY



 
 
Aplikácie 7 plus

 
 
 
Vaše víno piť nemôžem
MATEJ ŠTRBÁK
MIROSLAV STANÍK
Foto: JÚLIUS DÚBRAVAY