Adriana Kučerová
Na Slovensku je v roku len pár vzácnych chvíľ. Sopranistka Adriana Kučerová (35) spieva v zahraničí a teší sa zo sestrinho synčeka. Ako je to s jej túžbou po dieťati?
Pochodili ste kus sveta. Stále je pre vás najkrajším miestom Slovensko?
Áno a myslím, že tento pocit a vzťah k Slovensku sa nikdy nezmení.
Kam sa v rámci svojho kočovníckeho života sťahujete najbližšie?
Do talianskej Ancony, kde v produkcii tamojšieho divadla naštudujem rolu Zuzany v Mozartovej Figarovej svadbe.
Koľkýkrát už Zuzanu spievate?
Druhýkrát, ale v tomto roku ju v inej produkcii budem spievať aj v Bavorskej štátnej opere v Mníchove. Účinkovali ste aj v americkom Dallase a Houstone.
Nedívajú sa tam na operu ako na ufo?
Nie (smiech), veď to sú moderné mestá. Opera tam možno prišla o niečo neskôr, ale o to viac si to ľudia vážia. Ich operné domy sú nádherné, obrovské a technicky výborne vybavené. Kým v Paríži, kde je veľa opier, prídu diváci na bežné predstavenia v rifl iach, v Amerike sa oblečú honosne. Keď dostanú lístky do opery, je to pre nich sviatok.
Cestovať vraj prestanete, ak otehotniete. Ešte sa nič nedeje?
Nie, ale trochu sa tá túžba po dieťati utlmila, keď sa pred rokom mojej sestre Ivone narodil Martinko. Keď sa s tým maličkým stvorením pohrám, uspokojím sa do sýtosti.
Čo to s vami robí, keď si ho pritúlite?
Žiadneho človeka, ktorý má srdce a žije v emóciách, takýto druh nežnosti nenechá chladným a bez vnútorného pohnutia. Ani mňa nie. Veľmi sa z Martinka teším, dúfam, že aj on zo mňa, aj keď zatiaľ toho ešte veľa nepovie (smiech)...
Takže tehotenstvo sa odkladá?
Hoci si nič neplánujem, dieťaťu som otvorená, uvidím, čo život prinesie. V tomto roku ma ešte čaká Gilda vo Verdiho Rigolettovi. Je to moja vytúžená rola, ktorú si určite chcem zaspievať.
Patríte medzi tie ženy, ktoré musia mať k dieťaťu aj jeho otca?
Myslím, že je správne, keď je rodina kompletná, keď dieťa vychováva nielen mama, ale aj jeho otec. Najšťastnejšie môže byť vtedy, keď cíti, že mu lásku, nehu a pozornosť venujú obaja rodičia.
Máte teda priateľa?
Nehnevajte sa, ale týmto otázkam sa chcem vyhnúť.
Médiá vás spájajú s bývalým priateľom Filipom Tůmom. Čo si vtedy o tom myslíte?
S Filipom sme stále v úzkom kontakte. Tým, že od septembra som na Slovensku strávila len jediný týždeň a on má tiež veľa pracovných povinností, často sa nevídame. Od vlani sa toho veľa nezmenilo, uvidíme, čo čas prinesie.
Ste krásna a elegantná. Točia sa okolo vás kolegovia?
Áno... a? (smiech).
Taliani viac ako Nemci alebo najviac Slováci?
V umeleckom prostredí majú muži v prejavoch náklonnosti väčšiu slobodu aj vzťahy sú otvorenejšie. No ja v tom nerobím rozdiely medzi ľuďmi. Ale možno trochu cítiť, že napríklad severania sú distingvovanejší a rezervovanejší ako Taliani, Španieli či Američania...
Stáva sa, že vám niekto prejaví aj negatívne emócie?
Nespomínam si na nič také.
Pred pár rokmi ste v Mníchove ochoreli a nemohli spievať. Odvtedy vám už nič neznemožnilo vystúpiť na javisko?
Nie, iba vlani som musela odmietnuť jeden koncert. A práve v Bratislave, čo ma veľmi mrzelo. Mala som však za sebou ťažkú sezónu, veľa som spievala, moje hlasivky si v lete jednoducho potrebovali oddýchnuť. Ale na Nový rok som v Bratislave mala tri koncerty, možno si ich tu v tomto roku zaspievam viac.
Dokedy máte zabookovaný kalendár?
Viem asi dva roky dopredu, kde mám aké predstavenia a aké postavy hrám.
Keď ste v cudzine dlhší čas sama, navštívi vás občas niekto?
Blízki ľudia radi prídu aj na predstavenie, vždy sa niekto z rodiny či z priateľov nájde. Závisí to aj od toho, v akom atraktívnom meste spievam. V Paríži a Ríme mám tých návštev viac.
Najlepšie sa cítite v Paríži a Miláne. Aj tam najradšej nakupujete?
Áno, ale vo všetkých metropolách sa nájdu takéto nástrahy. Keď sa po troch- -štyroch týždňoch skončí skúšobné obdobie, rada si doprajem nejaké to potešenie a po premiére sa zastavím aj v obchodoch.
Mení sa výber tých potešení?
Kupujem len to, čo ma osloví. Nemám úchylku v tom, že by som zhromažďovala nejaké zberateľské kolekcie. Teším sa z pekných vecí a ak sú trochu spojené s umením, rada sa obšťastním.
Čím napríklad?
Krásnym kabátom, spoločenskými šatami či koncertnými róbami, ale nepohrdnem ani peknou kabelkou a topánkami. Najväčší pôžitok však mám z kupovania kníh a teraz aj pekných vecičiek pre Martinka.
Očarúvajú vás značkové veci alebo pokojne zájdete aj do secondhandu?
Do secondhandu nechodím. Neviem si predstaviť, že by som si obliekla veci, ktoré už mala na sebe iná žena. Hoci v divadlách sa mi stáva, že najmä pri staršej produkcii si musím obliecť kostým po kolegyni, ale to je niečo iné. V súkromí mám radšej pocit, že tá vec patrila iba mne.
Vyskúšali ste si už aj módne mólo?
Zatiaľ nie, možno, keby ma niekto oslovil... Ale som nízka, nie som ideálny typ na mólo. A ak je v človeku skryté niečo ako exhibicionizmus, tak ja si ho dostatočne užijem na javisku.
Aký bol váš najväčší zážitok minulého roka?
Keď do našej rodiny pribudol nový človiečik a tá radosť z jeho prítomnosti. Všetkých nás obohatil, sestra, rodičia aj ja sa mu nesmierne tešíme. Nádherné zážitky som mala aj zo scén v Ríme, Berlíne a vo Viedni...
Aké máte nesplnené sny?
Gilda v Rigolettovi, ale tá ma, ako som už spomenula, čaká túto sezónu. Inak sú moje sny celkom obyčajné – byť zdravá, prajem si, aby sa moji blízki mali dobre a všetci sme boli obklopení láskou. To je to najdôležitejšie. Iba vtedy môžu byť ľudia šťastní...
