Deana Horváthová: Dopravná nehoda je jej nočná mora

Otvorená spoveď Deany Horváthovej-Jakubiskovej (53) tri mesiace po tragickej dopravnej nehode, pri ktorej zomrel chodec.

Ubehli už tri mesiace od momentu, keď Deana Horváthová-Jakubisková zúfalo pozorovala, ako sa zdravotníci snažia pomôcť mužovi, ktorého zrazila terénnym autom. Po štyroch hodinách šesťdesiatdvaročný pán na križovatke v pražskej štvrti Krč zomrel. Zdrvená herečka a producentka bola síce v šoku, ale od začiatku presvedčená o svojej nevine. Polícia ju po prvom vypočutí a preverení, že nemala v krvi alkohol, poslala domov aj s vodičským preukazom. Čakalo ju pár bezsenných nocí a odmietanie rodiny pozostalých. Zaneprázdnená manželka režiséra Juraja Jakubiska sa s nami porozprávala o tom, čo sa zmenilo za štvrť roka po tragickej udalosti.

Pomáha vám práca lepšie zvládať stres?

Nemyslím, že keď sa človek utápa v práci, pomôže to jeho psychike. Teraz ma napríklad zamestnávajú výtvarné a architektonické návrhy k veľkému projektu Slovanská epopeja. Je to veľmi komplikované, treba zháňať v zahraničí profesionálov, ktorí na Slovensku chýbajú... Nemám však pocit, že by mi pracovné vyťaženie vytieralo z duše pocity a z hlavy myšlienky na to, čo sa stalo.

V akom štádiu je vyšetrovanie?

Polícia ma vypočula a znalec vypracoval posudok, z ktorého vyplýva, že som išla primeranou rýchlosťou, ale zrážke sa nedalo v tom momente zabrániť. V posudku je priznaná spoluvina oboch strán. V závere však vyslovil domnienku, že som chodca mohla pred zrážkou vidieť, rovnako ako chodec mohol vidieť mňa. Túto domnienku odmietam, a preto sme požiadali o vykonanie rekonštrukcie. Verím, že nám vyhovejú a dokážeme, že ten pán mi náhle vybehol do cesty. Autá, ktoré boli v križovatke, nám bránili vo výhľade. Šoférujem tridsať rokov, išla som päťdesiatkou, bola som triezva, vyspatá a nemala som prečo urobiť zásadnú chybu. Stalo sa mi to, čo je nočnou morou každého vodiča, že mu náhle niekto vbehne do vozovky. Rekonštrukcia veľa objasní a potom uvidíme, ako to zhodnotí prokurátor. Nemám najmenší pocit, že by to malo pre mňa dopadnúť dramaticky, lebo viem, ako to bolo.

Dramaticky však zrejme prežívajú udalosť blízki nebohého. Už ste sa s nimi skontaktovali?

Ich počiatočné odmietanie som rešpektovala. Preto som im napísala aspoň kondolenčný list a to, že som pripravená... Rozhodli sa, že využijú služby mediátora, čo považujem za veľmi rozumný krok, pretože sa vyhneme zbytočným emóciám, ktoré by nikomu nepomohli. Stretnutie by malo byť teraz v januári.

Ste pripravená aj na to, že si predsa len vypočujete výčitky?

Neviem, či mali v rukách posudok, kde je zhodnotené, že to nebola moja stopercentná vina. Nešlo o to, že by som nezabrzdila pred priechodom pre chodcov... To, či sa osobne stretneme, alebo si vyžiadajú len schôdzku s mojím právnikom, nechám na nich. Budem rešpektovať ich rozhodnutie a vôľu.

Boli by ste však radšej, keby ste sa stretli?

Nejestvuje recept na to, čo je lepšie. Budem rešpektovať hlavne ich rozhodnutie a vôľu. Všetko závisí od pozostalých a od toho, ako to cítia.

Stratili blízkeho človeka, a hoci sa ukáže, že ste neboli na vine, myslíte, že vám niekedy odpustia?

Možno bude zvláštne, čo teraz poviem... Možno to spôsobil komunizmus, neviem, ale akoby sa z nás vytratilo Desatoro. A s ním aj odpúšťanie. Ľudia akoby si neuvedomovali, že odpustenie vlastne vykúpi toho, kto odpustí. Mám s tým osobnú skúsenosť. Odpustiť manželovi, sestre, rodičom, švagrovi, rodičom či kolegovi, nech sa čokoľvek v živote stane, je vyslobodením hlavne pre mňa. Pretože ja sa zbavím tých strašných múk, ktoré mi spôsobuje môj hnev, moja zanovitosť a ukrivdenosť. Preto by som si želala, aby obe strany našli v sebe silu a neživili sme v sebe negatívne pocity zúfalstva a bezmocnosti. Všetci sme poznačení a ublížení. Nikto nechcel, aby sa to stalo, ani ja, ani zosnulý, ani naše rodiny. Som disciplinovaný vodič, ktorému navždy zmenilo život to, že sa chodec, možno po prvýkrát v živote, nepozrel spoza odchádzajúceho auta, ktoré bolo prekážkou na ceste, predtým, než na ňu vstúpil...

Často myslíte na ten nešťastný moment?

Jedna moja kamarátka, ktorá mala podobnú skúsenosť, ale nie s takým dramatickým koncom, mi povedala: „Vieš, ten zvuk pri náraze, tvoje pocity plné hrôzy a zúfalstva, to už pôjde po celý život s tebou. Nikdy sa toho nezbavíš. Ale musíš sa naučiť upratať si to vedľa seba na policu. Budeš to mať stále vedľa seba, ale nesmieš to mať stále pred sebou.“ Myslím si, že je to krásne a presné prirovnanie. Snažím sa o to. Prvé mesiace po nehode sú však veľmi ťažké... Priznám sa, že mi to veľmi nejde.

Kto vám najväčšmi pomohol a bol bútľavou vŕbou?

Na začiatku rodina a najbližší. Som však rada, že manžel bol v ten prvý týždeň po nehode v nemocnici pre operáciu zubov, kým prehrmeli tie najhoršie ataky... Veľa som debatovala aj s priateľmi. Prekvapilo ma, koľko ľudí okolo mňa má podobnú skúsenosť. Bola som aj u lekára, ktorý mi veľmi pomohol. Bála som sa, že ma hneď nastaví na nejaké lieky, pretože som všetko veľmi prežívala. Vysvetlil mi, že moje reakcie, pocity a stavy sú prirodzené, že im mám nechať voľný priebeh, prejsť nimi a pretrpieť to. Lieky som nakoniec nepotrebovala.

Spomínali ste ataky. Mali ste na mysli debaty ľudí na rôznych fórach a novinové titulky?

Viete, keby som išla stodvadsiatkou, opitá alebo pod vplyvom drog na červenú a zrazila chodca na priechode, ktorý mal zelenú, tak by som tých šesť rokov za mrežami asi dostala. Prekvapilo ma, že poniektorí ľudia mali väčší problém s tým, aké auto som šoférovala, ako s celou tragickou udalosťou. Komentovali terénne auto, jeho značku a hlavne muži vynášali rozsudok, že žene takýto skvost nepatrí do rúk. Prekvapil ma i postoj, že vodič silného auta vždy môže za kolíziu. A zabúda sa na to, že aj chodec môže byť neopatrný. To auto bol môj pracovný nástroj, ktorý som si navyše požičala. V lete sme s manželom hľadali vhodné exteriéry na nakrúcanie Slovanskej epopeje, na ktorej už vyše roka pracujeme, a chodili sme najmä v ťažkých horských terénoch Spiša, Magury, Slovenského krasu, ktoré sa dali zvládnuť iba terénnym autom. Tie tisíce kilometrov som šoférovala ja, keďže Juraj za jazdy nakrúcal a fotografoval terén a krajinu.

Ľudia na mediálnom výslní to majú v takýchto prípadoch ťažšie. Preberali ste svoju situáciu s Darou Rolins, ktorá rieši podobný problém?

Myslím, že každú z nás to trápi a asi by sme sa nemali ako navzájom povzbudiť. Ľudia, ktorých vďaka ich povolaniu väčšmi vidno, to majú naozaj ťažšie. Ľudia nás buď majú radi, alebo nie, bez toho, aby sme sa o to akokoľvek pričinili. Môžete im byť nesympatickí, aj keď vás v živote nestretli. No a keď sa niečo takéto stane, odsúdia vás nie na základe faktu alebo vašej viny, ale len pod dojmom vlastného pocitu. Niekedy si vás dokonca stotožnia s filmovou hrdinkou. Vo filme Sedím na konári a je mi dobre som napríklad hrala fanatickú zväzáčku Želmíru a spôsobilo mi to dosť komplikácií na ulici. A tak si v tejto situácii uvedomujem, že nemôžem robiť viac, ako nechať všetko plynúť, držať sa pravdy a veriť, že to dopadne dobre.

Často vás prepadávajú myšlienky typu: Keby som bola v to ráno pila dlhšie kávu, keby som išla inou cestou, keby?

Áno, hľadala som rôzne „keby“, ale práve z tohto ma vyliečil pán doktor. Povedal mi, aby som zabudla na podobné myšlienky, pretože nemajú zmysel. Nikam by som nemohla vyjsť, veď niečo sa môže stať, aj keď vynášate smeti. Rozmýšľam však nad tým, ako mnohokrát v živote, že možno po rokoch sa dozviem, prečo sa to stalo. Čia to bola karma. Aký to malo význam, pre jedných aj pre druhých...

Aj oni riešia nehody

Dara Rolins ide na Bali

V júli 2010 zrazila speváčka v Prahe motocyklistu Jindřicha Rotrekla (†63). Zomrel tri hodiny po nehode v nemocnici. Speváčku už raz zbavili obvinení, ale v lete minulého roku rodina obete havárie zverejnila nový posudok, ktorý dostal speváčku opäť pred súd. Medzi rodinou a Darou panuje veľké dusno. Vdova jej vyčíta aj to, že okrem listu na tretí deň po nehode, ktorý jej priniesol právnik, sa im už speváčka neozvala. Zoči-voči sa stretli až minulý týždeň na súde.

Keď Rolins oznámila, že na ďalšie pojednávanie v marci nepríde, pretože má naplánovanú cestu do zahraničia, Olga Rotreklová údajne odkázala, nech sa len ide rekreovať... „Je mi to ľúto, že sa to po roku a pol dostalo až na súd, ale asi je dobre, že sa to teraz navždy vyrieši,“ povedala speváčka. V marci by sa mala slniť na Bali.

Žitný opäť protestuje

Na rýchlu jazdu bývalého moderátora Markízy medzi Rohožníkom a Kuchyňou v júni 2008 doplatil životom Tomáško Žilavý (†5). Rastislav Žitný si vinu nikdy nepripustil, snažil sa napríklad dokázať, že počas jazdy stratil vedomie od bolesti, a nechodil na pojednávania. Súd ho konečne koncom minulého roku uznal vinným a odsúdil na dva a pol roka väzenia s minimálnym stupňom stráženia a zakázal mu šoférovať na päť rokov. Žitný sa opäť odvolal.