Iveta Malachovská: Som stále zamilovaná

Radi sa spolu ukážu na nejakom plese, aj keď Iveta Malachovská (46) svojho manžela Martina Malachovského obdivuje najmä na javisku opery. Čím ju prekvapuje a ako oslávia Valentína?

S Martinom ste vraj stále zamilovaní. Nie je to po toľkých rokoch len zbožné prianie?

Prepánajána, nie! Často sa len tak objímeme a povieme si: Ako je možné, že máme také šťastie, že sa tak ľúbime?

Ako vyzerá domáca idylka?

Napríklad v nedeľu popoludní si sadneme k televízoru, zbožňujem Hercula Poirota. Všetci sa mi smejú, lebo do dvadsiatich minút zaspím, a potom volám známym, kto bol vrah. No len čo si ľahnem, manžel mi donesie dobrú kávu s nugátovou čokoládkou. A hovorím si, aký je pozorný, že vníma detaily, ktoré mi robia radosť.

Kde sa to naučil?

Od svojej mamy. A možno to súvisí aj s jeho krásnym povolaním. Keď ho v opere počujete, ako spieva, vidíte, ako hrá, a po viete si, že ten chlap je váš, je to úžasný pocit. Stále ho obdivujem a verím, že aj on na mne nachádza niečo, čo môže obdivovať. Ľúbime sa aj po devätnástich rokoch manželstva. Každému by som dopriala taký pocit.

Je zárukou fungujúceho vzťahu aj povestná chémia?

Myslím, že chémia je veľmi podstatná. Zbožňujem vôňu svojho muža a je pravda, že on si aj zakladá na dobrých voňavkách. Pracuje na tom, aby vôňa okolo neho bola tým správnym afrodiziakom, ktoré spája náš život.

Čo okrem tej chémie?

Aj to, že my sme zároveň priatelia a vieme o sebe všetko. Jasné, že ja mám babské partie a on pánske. Ženy musia pochopiť, že chlapi si občas potrebujú vyhodiť z kopýtka. Tie, čo to nechcú tolerovať, idú proti sebe. A treba aj veľa tolerancie, aby ste ho mali rada aj s nedostatkami, aj s tým jeho neporiadkom, hoci u nás je to naopak, „bordelárom“ som ja. Partnera si treba všímať vo všetkom, čo ho zaujíma a robí mu radosť.

Neobávate sa mladších speváčok, ktoré sa v divadle okolo neho točia?

Jój, všetko viem (smiech). Vždy tam prídem ukázať sa: Pozor, ja som tá fúria, ktorá si naňho nedá siahnuť. Martin má dar byť pozorný aj k iným ženám, priateľom, ku kolegom. Netají sa s tým, že sa mu páčia krásne mladé ženy, aj mi to povie, ale hneď sa ho spýtam: A vymenil by si? Išiel by si do tej neistoty? Vieš vôbec, koľko by ťa čakalo starostí? Vždy sa na tom nasmejeme. Lichotí mi, že Martin je taký obletovaný, lebo za každým úspešným mužom je jeho vlastná žena...

Ste typ, ktorý po nevere vyhadzuje von manželove kufre?

Neviem, našťastie som to nezažila. Pred piatimi rokmi som si povedala: Tak toto mi predsa nemôže urobiť, zbalí si jeden kufor a už sa k nám viac nevráti. Neviem, ako by som to riešila. Je to na oboch partneroch. Niekedy sa mi zdá, že by som neveru aj odpustila, hoci pred desiatimi rokmi som tvrdila presný opak.

Čo by vás potešilo od manžela na Valentína?

Určite ma niečím milým prekvapí. Už som mu zakázala, aby mi kupoval valentínske nohavičky a podprsenky, hoci vie trafiť do vkusu aj do veľkosti (smiech). A je schopný vyskúšať to aj na predavačke. Raz mi v Paríži kupoval jedny šaty a normálne tam tú babu vyzliekol. Povedal jej: „Moja žena je presne taká ako vy, oblečte si to!“ No myslím, že tam sa spájali dva záujmy: nielen kúpiť šaty svojej žene, ale aj vidieť v nich tú predavačku.

Čím vás teda na Valentína prekvapuje?

Buď ideme niekam na dobrú večeru alebo na víkend.

Robíte niečo pre to, aby ste sa manželovi stále páčili?

Snažím sa... Usilujem sa fyzicky udržiavať v kondícii. Aspoň trikrát do týždňa behám päť kilometrov, no nielen kvôli Martinovi, ale aj pre svoje zdravie a profesiu. A snažím sa mu nezunovať.

Čím by ste ho vy určite nechceli šokujúco prekvapiť?

Tým, že by som zrazu bola blondínka, mala umelé prsia a napichané pery... Manžel to neuznáva, dosť sa mu to bridí. Snažím sa byť vždy usmiata a byť dobrou manželkou. Niekedy zlyhám, lebo nestíham variť tak, ako si to predstavuje.

Ani neuvažujete o estetických vylepšeniach?

Nie, aj keď som pod veľkým tlakom. Mojich kolegýň, ľudí, ktorí tie zákroky vykonávajú, dokonca aj novinárov, ktorí si všímajú každú novú vrásku. Keby som si dala niečo napichať do tváre, už by som to nebola ja. Mimika potom nie je taká uvoľnená, ani úsmev od ucha k uchu, ako býval. Martin ma len chytí za ruky a povie: „Ale veď to sú roky nášho života.“

Zdedila vaša dcéra Kristína po vás aj cestovateľské topánky?

Áno, veď aj ide do Viedne študovať biznis a cestovný ruch. Sme na to pyšní, podpísali sme sa pod to tým, že sme cestovali po celom svete. Veľmi to Kristínke prajeme, lebo má otvorený svet.

Ktoré je podľa vás najkrajšie miesto sveta?

Paríž. Môj manžel tam študoval, tam sme si dávali prvé intenzívne bozky. Milujeme to mesto, chodíme tam do nášho obľúbeného hotela každý rok. Pamiatky už vynechávame, sadneme si na Champs-Élysées na dobrú kávu, pozrieme si nejaké predstavenie v divadle alebo muzikál, či športové podujatie. Boli sme aj na tenisovom turnaji Rolland Garos. Super zážitok!

V STV pripravujete Dámsky klub, trúfli by ste si aj na Pánsky?

Tam by sa asi očakávalo viac erotiky. V tom som konzervatívna, ale trúfla by som si na medicínske, vzdelávacie či lifestylové témy.

S manželom vás vídať aj na plesoch. Radšej ich moderujete alebo na nich tancujete?

Túto sezónu sme boli na dvoch plesoch ako hostia, dobre sme si zatancovali aj sa zabavili. Najmä na Plese v opere. Radi sme v dobrej spoločnosti, medzi priateľmi. Ale keď už je to piaty, šiesty ples, radšej moderujem.

Keď potrebujete zmenu, kam unikáte najčastejšie?

Na Podbanské. A veľmi radi navštevujeme kúpele v Piešťanoch. Každé leto sa tam stretávame aj s Marínou Kráľovičovou.

A odkiaľ beriete tú energiu? Na čom fičíte?

Na láske k mojej dcére a môjmu mužovi. Na dobrej práci, lebo robím v televízii program, za ktorý sa nehanbím. Na pekných predstaveniach v divadle, na filmoch, športových podujatiach, dobrom jedle...

A najväčší kulinársky zážitok?

Šesťchodová večera v hoteli kráľovskej rodiny v marockom Marrákeši. Bola tam napríklad pena z nastrúhanej uhorky s pomarančovou šťavou, do toho bolo vytvorené niečo z bielka a zo smotany, víno a šampanské... Tento kulinársky zážitok mnou zatiaľ zamával najviac.

Zbožňujem hodinky

Na čo si Iveta z hľadiska ženskej elegancie potrpí najviac? „Páčia sa mi síce topánky a kabelky, ale najviac som zaťažená na hodinky,“ priznáva moderátorka. Má ich dosť, aj keď to nie sú drahé značky. Začalo sa to, keď navštívila roku 1988 Barcelonu. Za socializmu to bol pre ňu taký silný zážitok, že si tam, mysliac si, že už nikdy sa na Západ nedostane, kúpila hodinky. „Potom som si hodinky v zahraničí kupovala ešte pár rokov. Pribúdalo krajín aj hodiniek, a tak som už s týmto rozmarom skoncovala,“ smeje sa. A nosí ich vôbec? „Jasné. Nosím ich k oblečeniu podľa toho, či sa mi hodia, čierne, biele, modré, strieborné...“