Kristína Farkašová: Do svadby sa nehrniem

Dlho ju nebolo na obrazovke vidieť, teraz hrá v seriáli Nevinní, moderuje Legendy popu... Kristína Farkašová (30) tvorí pár s redaktorom Jurajom Hajdinom. A zmenilo by to dieťa?

S prácou to býva neisté, máte jej teraz dosť?

Nikto na voľnej nohe to nemá isté. Niekedy je jedna voľná, inokedy obe, takže človek je vo vzduchu, a niekedy stojí pevne na zemi. Viem, že do polovice februára stojím pracovne pevne na zemi. Čo bude potom, nikto netuší. Taký je náš život – neistý, ale pestrý.

A možno si niekto povie: Prečo je tá Farkašová teraz toľko v televízii?

Lebo predtým som v nej dlho nebola a nebudem to predsa odmietať. Ja sa tam netlačím, len prijímam ponuky. Pôžičky musím z niečoho platiť.

Na Jednotke moderujete Legendy popu. Ako sa znášate vy a spev?

Spev znášam nadpriemerne, ale on mňa o čosi horšie. Spievam rada, dokonca aj verejne, napriek tomu, že na to nemám žiadne školy. Keď spievam v muzikáli, absolvujem hodiny spevu a viem sa naučiť, čo potrebujem. Ak je dobrý učiteľ a radostný žiak, ide to. Hoci som ako malá neznášala chodiť do hudobnej, dnes oceňujem, že viem noty a v hudbe sa ako-tak orientovať.

V seriáli Nevinní stvárňujete asistentku Zuzanu Galovú. Aké je to hrať mrchu, ktorá sa idúc za svojím cieľom nezastaví pred ničím?

Príjemné. Aspoň sa na pľaci vykričím a nikto mi to nezazlieva. Iba občas ma fascinuje, že niektorí ľudia nevedia pochopiť, že to nie som naozaj ja, ale postava, ktorú napísali scenáristi. So Zuzanou rozhodne nemám nič spoločné. Teda, okrem výzoru (smiech).

Za rolu žeriavničky Kláry vo filme Pouta vás nominovali na Českého leva. Keby ste ho dostali, stúpli by vaše herecké šance?

Asi nie. A myslím si, že aj tá nominácia je úspech. Pre môj osobný pocit, pre radosť mojich rodičov a blízkych. V období, keď prišla táto nominácia, som štvrť roka nemala žiadnu prácu. To sú v našej brandži také paradoxy. Ale som na tú nomináciu pyšná, možno sa mi už nikdy nič také neudeje.

Bola v tom filme najťažšia práve intímna scéna? A bez štamprlíka by to nešlo?

Išlo by to aj bez alkoholu, ale režisér Radim Špaček mal z toho trému, tak nás pohostil. Bežne sa takéto scény točia za triezva a aj keď je to také zvláštne, dá sa to prežiť bez ujmy. Rozhodne tá scéna nebola najťažšia, dúfam, že tí, čo Pouta videli, vedia, že to tak je. Bozkávanie s cudzími chlapmi nevyhľadávam a ani mi nie je príjemné, čím, samozrejme, nechcem uraziť hereckých kolegov.

Netúžite si zahrať postavu, do ktorej by sa vášnivo zamiloval neodolateľný muž?

Ak by bola dobre napísaná, prečo nie? Ale netúžim po tom. Po tých všetkých lámačkách sŕdc ma potešila rola úplne opačná. Vo filme Róberta Švedu Anjeli hrám rehoľnú sestru.

Stále máte trému, keď v hľadisku sedí váš otec Boris Farkaš?

Už nemám. Pochopila som, že ho musím vnímať ako svojho ocka a nie ako môjho najobľúbenejšieho slovenského herca. Ocko na mňa bude hrdý vždy, keď uvidí, že som do svojej práce dala maximum.

Vaším priateľom je redaktor TV JOJ Juraj Hajdin. Veríte v to, že ľudia, ktorí sa majú stretnúť, raz na seba narazia?

Určite áno. Či už sú to stretnutia pozitívne, alebo negatívne, vždy majú zmysel. Väčšinou si to všetko uvedomíme až neskôr. Ja si teraz uvedomujem a užívam toto pozitívne stretnutie.

Tí, čo zažili rozvod, sa väčšinou do ďalšieho manželstva nehrnú. Bude to aj váš prípad?

Svadba veru nepatrí medzi moje sny. Rozvod nie je niečo, čo prebolí za rok. Už si však nebudem robiť žiadne definitívne plány, pretože aj tak sú veci často úplne inak, ako čakáme. Takže, nehovorím ani nie, ani áno.

Nezmenil by to ani fakt, keby ste čakali dieťa?

Uvidíme, keď ho budem čakať.

Tento rok budete mať tridsať. Už by ste dieťa aj prijali?

Prijala, ale to nesúvisí s vekom. Uvidíme.

Vám chutí mäso, Juraj je vegetarián. Musíte teda variť dve jedlá?

Ani nápad! Varím bezmäsité a len čo niekam odíde, idem do mäsiarstva a varím mäso. No aj Juraj mi urobil vyprážané kuracie prsia. Skoro som odpadla!

Zbožňujete Tatry. Až tak, že by ste vyliezli aj na nejaký zvládnuteľný štít?

Samozrejme, ale radšej mám prechádzky. Aj keď je pravda, že ten pocit, keď sotva vyleziete na nejaký vyšší kopec a pozriete sa pod seba, je nenahraditeľný.

Láka vás Tibet. Čo viac – tá hornatá krajina a ľudia alebo jeho duchovné tradície?

To bolo kedysi. Dnes mám už viac vysnívaných destinácií.

Čo by bolo počas takej cesty s vašou sučkou Pompi?

Staral by sa o ňu môj brat Ondro. Ako obvykle by sa ku mne nasťahoval a tešil sa, že si môže pozývať návštevy. A ja by som sa potom vrátila a poupratovala všetky kuchynské riady na svoje miesto. Ondro má rád Pompi aj môj byt a môj byt aj Pompi majú rady Ondra.

Kedysi ste vraj každý večer chodili do divadla. Je to stále tak?

Ani nie, nemala som ani toľko času, a odkedy hrám v divadle aj ja, už to nie je ono. Ale keď idem do divadla, väčšinou odchádzam dojatá a s pocitom katarzie. Vtedy sa so mnou nedá rozprávať, pretože ten zážitok v sebe spracúvam až do druhého dňa. Najbližšie sa chystám do Divadla Aréna na predstavenie November, kde hrá môj ocko.

Nakupujete aj v secondhande. Neprekáža vám nosiť veci po niekom inom?

Práve naopak. Tie veci majú príbeh. Vždy si predstavujem, čo zažili. Mala som môj milovaný hnedý kožený kabát a celý čas som sa hrala, že to bol kabát nemeckého dramatika Bertolda Brechta, keďže on také nosieval.

Zo secondhandu máte aj plesové šaty za 15 eur. Nikto nezbadal, že sú také lacné?

Nikto. A keby aj, nehanbila som sa za to. Cena šiat pre mňa nie je dôležitá. Vlastne je, ale len v tom opačnom prípade. Nikdy by som si nekúpila plesovú róbu za veľké peniaze, ktorú by som si aj tak mohla obliecť len raz. Je to nezmysel.

Opäť sa vracia vintage móda. Nosili by ste aj šaty staré niekoľko desaťročí?

Aj nosím a často. Po babičke, po mame, ale kombinujem ich s novými. Mám rada na sebe kúsok rodiny...

Neviem iba rúbať drevo

Kristína si vie veľa vecí vyrobiť sama – čo by však určite nezvládla? „Neviem rúbať drevo, to je asi jediné, ale na to mám chlapa. Aj na veľa iných vecí, od ktorých sa občas nechám rada odbremeniť. Páči sa mi, keď sa o mňa stará.“ Kedysi hrávala aj petang, dokonca bola aj na súťažiach a nebola úplne márna. Jej rodičia majú na chalupe petangové ihrisko. Trénuje s nimi aj ona? „To ihrisko som zatiaľ videla len na fotkách. Moji rodičia si pri ňom robia veľmi vtipné retro fotky. Ale prídem si zahrať. V lete som si kúpila petangové gule.“