Martina Šimkovičová: Vráti sa do bytovky?

S manželom Igorom bola nedávno druhýkrát na Plese v opere. Čím ju doma prekvapuje najčastejšie? A čo robí Martine Šimkovičovej (40) v živote najväčšiu radosť?

Aký bol Ples v opere?

Veľmi sa od toho prvého nelíšil. S manželom sme po dlhšom čase stretli priateľov, program bol úžasný, jedlo aj zábava skvelé. Ples mal benefičný charakter a vyzbierané peniaze išli pre detské kardiocentrum. Verím, že zakúpené prístroje im pomôžu.

Opäť ste mali oblečenú červenú róbu. Červená vás vystihuje najviac?

Nie, ale boli to dražené šaty, z ktorých výťažok išiel takisto deťom do kardiocentra. Jedny vydražil Jaro Bekr pre svoju manželku Moniku Hilmerovú, druhé môj manžel pre mňa.

Kto tie šaty navrhol a kolko stáli?

Návrhárka Janka Gavalcová a manžel dal za ne 570 eur.

Máte možnosť nahodiť sa do noblesných šiat aj častejšie?

Iba ked moderujem nejaké plesy. S manželom nie sme typy, ktoré vyhladávajú plesy, ale na jednom sa pocas tejto sezóny ešte zúcastníme.

Uplatnili ste aj tanečné kreácie z Let‘s Dance?

Úcast v takejto šou urcite pomôže zorientovat sa v samotných krokoch aj druhoch tanca, ale môj muž, naštastie, nie je na parkete „lavý“. Už sme sa za tie roky zohrali, a tak nám to spolu v tých krokoch nejako ide.

Môže na plese človeku niečo aj pokaziť náladu?

To závisí od toho, ako je kto nastavený, ci sa mu tam chcelo íst, alebo nie, akú má povahu, ci ho vytáca každá hlúpost... My sme sa zabávali dobre a nevidela som nikoho, kto by bol smutný alebo mal zlú náladu.

Štyridsiatku ste oslávili vlani s priateľkami v New Yorku. Má tento vek už aj nevýhody?

Myslím, že každá žena to vníma ako ďalší krížik. Už zhodnocujem, aký bol život, ktorý žijem, a snažím sa plniť si sny, ktoré mi doteraz nevychádzali. Uvedomujem si tú časovú hranicu a chcem si viac užívať. Ešte stále to môže byť aj v medziach bláznovstva, ale už sa treba viac ovládať.

Aké sny si chcete plnit?

Najmä cestovateľské, akým bol aj New York. Ak po niečom túžite a máte na to možnosti, treba do toho ísť.

Má štyridsiatka aj nejaké pokušenia?

Dôležité je asi udržiavať priateľstvá a doma fungovať na sto percent, aby váš vzťah rozkvital a nie stagnoval. A napríklad pri sladkostiach si treba povedať: Moja, tak sladkostí už tvoje telo veľa neznesie a ani kondicku už neoklameš.

Čo s tým chcete robiť?

Dva- až trikrát do týždna na bežiacom páse ubehnúť aspoň tri kilometre. Či to splním, neviem, ale chcela by som.

Manžel vás vždy niečím prekvapí. Čím napríklad?

Väčšinou nádhernou kyticou krvavočervených dlhých ruží. Vie, že ruže a živé kvety milujem. Ruže mám rada len tak na voľno, nepreviazané, bez mašle...

V televízii vás líčia maskérky, zvládli by ste to aj sama?

Jasné, po tých rokoch už základ ovládam, hoci v mojom veku je namieste veľmi sa nelíčiť. Menej je niekedy viac, a čím je žena staršia, platí to dvojnásobne. Som dosť bledá, preto si potrebujem dať líčka a lesk na pery...

Boli ste už brunetka aj ryšavá, občas zmeníte farbu vlasov, ale čo tak byť úplne nakrátko?

Ako dieťa som nosila krátke vlasy – možno aj preto ich mám zdravé a husté – ale dnes by som krátke vlasy nechcela. Som spokojná so svojím účesom. Možno raz, keď budem dáma v rokoch, si ich budem musieť skrátiť.

Ste lyžiarska rodina, ako často ste na rakúskych svahoch?

Takmer každý víkend, lebo syn Marko tam má tréningy. Keď mám v práci voľno, rada idem s manželom a so synom aj ja.

Vaša dvadsaťročná dcéra Petra už má svoju partiu?

Jasné, ale práve má skúškové obdobie. Sľúbila však, že na jednu lyžovačku s nami pôjde. Z baletu má problém s kolenami, a tak sa aspoň vyvetrá.

Milujete Taliansko, lyžovania sa to netýka?

Sú tam nádherné kopce aj lyžiarske strediská, boli sme v Arrabe, ale keďže kvôli Markovi sa prispôsobujeme klubu a jeho podmienkam, na iné lokality niet času.

Darí sa Markovi aj v pretekárskych šľapajach svojho otca?

Skôr bude pretekať na lyžiach. Nemám z toho zvlášť veľkú radosť, lebo tie deti idú dolu kopcom šialenou rýchlosťou. Čo sa týka áut, Marko dostal na Vianoce veľké auto na diaľkové ovládanie, ktoré dokáže vyvinúť rýchlosť až 80 kilometrov. Zatiaľ preteká len s takým autom, čo ma ako matku veľmi teší.

Najkrajšie miesto, aké ste v živote videli?

To najkrajšie ma možno ešte len čaká, lebo v lete by som konečne chcela uvidieť Florenciu.

Žijete v rodinnom dome na okraji Bratislavy. Bol by to veľký trest, keby ste sa museli vrátiť do činžiaka?

Táto alternatíva dokonca prichádzala do úvahy, lebo manžel stavia nový autoservis. Dúfam, že to zvládneme a nebudeme sa musieť sťahovať do bytovky. Nehovoriac o tom, že máme dva psy. Vyrastala som síce v tehlovej bytovke, ale kto si raz zvykol na rodinný domček, určite by nemenil.

Ktoré miesto v dome najviac zbožňujete?

V lete záhradu a ratanovú sedačku. Zbožňujem šum vody v našom jazierku, lebo je tam na relax príjemne. V dome je to obývačka, kde sme všetci spolu.

Ktoré vecičky vás napĺňajú príjemnou triaškou, že si poviete: Tak toto musím mať?

Neviem, či by som sa v tomto veku vedela ešte majetnícky nadchnúť pre nejakú vec. Ale videla som to na Vianoce, keď moja dcéra dostala telefón, ktorý si veľmi želala. Až sa triasla od šťastia. A keď si môj syn našiel iPod, bolo mu až do plaču. Radosť mojich detí spôsobuje aj mne veľkú radosť...

Čo si Martina Šimkovičová kupuje najčastejšie?

Vraj ju poteší krásne oblečenie. Aj to, keď nemusí uvažovať, čo si dá do práce alebo na fotenie. „Najviac som asi zameraná na topánky, kým moja dcéra na kabelky,“ priznáva a dodáva: „My ženy sme rady rozmarné. Túžime po niečom a hneď si to utekáme kúpiť, hoci vzápätí si musíme priznať, že to vlastne ani nepotrebujeme.“ Martina najradšej nakupuje v butiku u svojej kamarátky. Urobí si občas za nákupmi aj výlet do zahraničia? „Naposledy sme boli vlani v New Yorku. Je tam oveľa väčší výber vecí ako u nás. Môžete sa obliecť elegantne, bláznivo aj štýlovo. Jednoducho, od výmyslu sveta.“