Sebavedomie na jednotku

Máte problém presadiť sa a dobre vychádzať s ostatnými? Pomôžeme vám!

Každá z vás si určite praje dobré vzťahy s manželom, deťmi, priateľmi či s kolegami. „Vy sama k tomu môžete prispieť, ak dokážete s ostatnými vhodne komunikovať, vyjadrovať svoje priania, očakávania a pocity, presadiť sa tak, aby ste mali radosť zo života, no aby ste ju dokázali pripraviť aj pre iných, pričom budete tolerovať aj ich priania a požiadavky,“ uvádza odborníčka. Spôsob, akým komunikujete, aj ako sa cítite, je daný typom povahy a úrovňou sebavedomia, a podstatná je i výchova, ktorú ste dostali. Najdôležitejšie je však to, čo si o sebe sama myslíte, ako viete oceniť svoje vlastnosti, skúsenosti a schopnosti. Odborníci vymedzili tri typy sebavedomia: plachá, priama alebo otvorená bojovníčka. Kam by ste sa zaradili?

1. Plachá, zhovievavá

Robí vám ťažkosti povedať, čo chcete alebo čo si myslíte. Ste až veľmi ústretová, plná obáv, aby si iní o vás nič zlé nemysleli. Vaše vystupovanie je neisté, málo sebavedomé. Hovoríte ticho, nepozeráte sa do očí a najradšej ste, keď vám dá každý pokoj. Problém je v tom, že ani vám samej takéto správanie nevyhovuje.

2. Priama, sebavedomá

Vaši rodičia pravdepodobne zdôrazňovali úprimnosť a zodpovednosť v tom, čo robíte, podčiarkovali význam hrdosti na seba, ale aj úctu k iným. Do vzťahov a komunikácie vstupujete s realistickými očakávaniami, bez zbytočných obáv zo zlyhania, problémy riešite konštruktívne, snažíte sa prekonať prekážky na ceste k cieľu. K iným pristupujete s pozitívnym očakávaním.

3. Otvorená bojovníčka

Možno sa vo vašej rodine kládol väčší dôraz na perfektné splnenie povinnosti ako na dostatok lásky. Namiesto záujmu o ľudí sa vám zdá podstatné dosiahnuť cieľ, nesklamať. Ústupky voči iným alebo pripustenie, že majú pravdu, prežívate ako zlyhanie, svoju slabosť. Svoju prevahu dávate najavo pohľadom, gestami. Preto sa necítite medzi ľuďmi úplne v pohode, no ani ostatní s vami.

Návod, ako sa stať spokojnejšou

Pre prvý typ

• Napíšte zoznam vlastností, ktoré vnímate ako svoje pozitíva, napríklad „mám rada ľudí, urobila som si kurz výroby šperkov“.
• Začnite si nacvičovať konkrétne vyjadrovanie, napríklad „potešilo ma, že si už doma“. Podobne skúste vyjadriť, čo sa vám na správaní partnera nepáči.
• Vyslovte svoje rozhodnutie, napríklad „dnes nebudem variť, budem rada, keď si pripravíte studenú večeru“.
• Máte právo neospravedlňovať sa za svoje správanie.
• Ak potrebujete pomoc, treba to povedať. Neočakávajte, že ľudia okolo vás sami pochopia, čo potrebujete.
• Precvičte si umenie pochváliť niekoho. Buďte vnímavá k iným.
• Zamyslite sa, ako prijímate pochvalu vy. Reagujte na ňu otvorene, priamo, napríklad „ďakujem, potešil si ma“.

Pre druhý typ

• Priamy, sebavedomý človek dokáže sám posudzovať svoje správanie, myšlienky či emócie a byť za ne zodpovedný, ale aj prijať názory iných, ak to uzná za vhodné.
• Je prirodzené, že súčasťou vzťahov je aj kritika. Tá však ne - znamená, že pre druhého nemá te hodnotu, naopak, môže byť prejavom jeho záujmu o vás.
• Ak ste o pomoc nežiadali, ale iný vám ju ponúka, prvá re akcia je zvyčajne sebaobrana sprevádzaná rozpakmi: „Ja nič nepotrebujem, urobím to sama.“ Takýto prístup znehodnocuje dobrý úmysel toho, kto vám chce pomôcť. Namiesto „nechajte ma“ zareagujte „ďakujem“.
• Zamyslite sa nad tým, komu ste v poslednom čase nezištne pomohli. Zvážte, ako sa snažíte pomôcť partnerovi. Odpovedzte si na otázku, či ste primerane reagovali, keď vám chcel po - môcť on. Kedy ste vy niekoho požiadali o pomoc či o láskavosť?
• Aj blízki ľudia sa môžu mýliť, rovnako vami manipulovať a zámerne vás zneisťovať. Ak ich komentáre nepovažujete za dôležité, stačí reagovať „ja to tak nevidím“, „je to tvoj názor, môj sa s ním nestotožňuje“. Alebo sa dožadujte spresnenia: „Prečo som to a to nemala robiť?“, „Povedz mi, čo sa ti na mojom partnerovi nezdá?“

Pre tretí typ

• Sú situácie, v ktorých sa zdá, že na útok je najlepšie reagovať rázne. Niekedy to pomôže, ale takmer vždy to naruší medziľudské vzťahy. Je to spôsob odmietnutia názoru alebo správania toho druhého, čo mu, aj keď to tak nemyslíte, ubližuje. Typickým prejavom je zovšeobecnenie, napríklad „už mi dlho lezieš na nervy“, „neotravuj stále“. Nevynášajte všeobecné súdy, ale povedzte, ako vidíte situáciu vy.
• Skúste si viac všímať ľudí a spomaľte vo svojich reakciách. Napríklad v rade, keď vás ni e kto predbieha, reagujte pokojnejšie: „Prepáčte, ale vy nie ste na rade.“
• Veta: „Načo si mi doniesol kvety, zbytočne vyhadzuješ pe niaze,“ vyvoláva u partnera rozpaky, napätie, pocit poníženia. Skôr ako budete reagovať, zamyslite sa nad tým, ako by ste sa vy cítili, keby niekto takto komentoval váš dobrý úmysel.
• Naučte sa robiť kompromisy. Výsledok riešenia nepreží vajte ako vlastnú slabosť, ale ako rozumný dohovor na zá klade argumentov. Zname ná to, že prijmete niektoré ar gumenty partnera a súčasne presadíte niektoré vlastné požiadavky. Namiesto vety: „Na futbal ne - pôjdeš, cez víkend sa ide na chatu,“ radšej povedzte: „V so - botu pôjdeme na chatu a ty choď potom v nedeľu na futbal.“
• Keď sa nahromadia prob lémy, ktoré nedokážete bezprostredne riešiť, cítite sa ohrozená. Nehľadajte ventil, teda možnosť uvoľniť citové napätie, na svojich blízkych!