Endometrióza ohrozuje každú desiatu ženu v reprodukčnom veku, ale iba máloktorá rozpozná jej príznaky.
Týmto chronickým ochorením trpí podľa odhadov asi 16 miliónov žien v štátoch Európskej únie, celosvetovo až 100 miliónov. Presné údaje o počte pacientok ne- existujú, pretože väčšina žien nemá dostatok informácií o endometrióze a nerozpozná včas jej príznaky. Hlavné symptómy: bolesť a neplodnosť.
Ako vzniká
Pri endometrióze sa časti endometria – tkaniva, ktoré tvorí výstelku maternice – môžu počas menštruácie šíriť do iných častí tela. U väčšiny žien tieto zablúdené časti endometria imunitný systém sám odstráni, ale u niektorých žien sa prichytávajú na vonkajší povrch blízkych orgánov a množia sa. Tak vznikajú endometriózne lézie, ktoré môžu zasiahnuť rôzne vnútorné orgány, napríklad pobrušnicu, vaječníky, črevá, močový mechúr a močovody.
Zriedkavo bunky endometria preniknú cez lymfatické a krvné cievy aj do vzdialených telesných orgánov, ako sú pľúca a mozog. Každá štvrtá žena s endometriózou trpí silnými bolesťami v podbruší počas celého cyklu. Mnohé ženy si pritom myslia, že bolesť počas menštruácie je normálna súčasť ich života a o svojich problémoch s nikým nehovoria, dokonca ani s gynekológom. Bolesť vyvolaná endometriózou však môže byť fyzicky aj mentálne veľmi vyčerpávajúca a negatívne zasahovať do života ženy zo všetkých stránok.
„U žien s ťažkou formou endometriózy klesá kvalita života, sebavedomie, možnosť sebarealizácie v práci aj fungovanie v súkromí. Najhorším dôsledkom je však sterilita,“ hovorí gynekológ Peter Hrabčák z ambulancie pre gynekologickú endokrinológiu a sterilné manželstvá, II. gynekologicko-pôrodnícka klinika LFUK a UNB, Bratislava-Ružinov.
Ako sa prejavuje
Symptómy môžu byť rôzne a často sa prekrývajú s príznakmi iných ochorení. Medzi najbežnejšie patrí chronická bolesť v panvovej oblasti, v krížoch, počas menštruácie, pri pohlavnom styku, pri močení. Niekedy sa endometrióza prejavuje aj bolesťami chrbta, vracaním alebo chronickou únavou. Zriedkavo sa môže objaviť aj vykašliavanie krvi počas menštruácie. Príznaky ochorenia sa niekedy prekrývajú s inými chorobnými stavmi, ako je zápal močového mechúra, syndróm dráždivého čreva, bolesť v oblasti žlčníka či zápalové ochorenie panvy, preto určenie presnej diagnózy môže byť veľmi komplikované a zdĺhavé.
Miera bolesti však nie vždy závisí od veľkosti alebo rozsahu endometrióznych ložísk. Asi 10 percent žien nemá žiadne symptómy, takže na ochorenie sa príde náhodne, napríklad pri operácii pre inú diagnózu alebo pri vyšetrovaní príčin neplodnosti. Zvýšené riziko rozvoja endometriózy majú ženy s včasnou menštruáciou, neskorou menopauzou, so silnou a s dlhšou menštruáciou. Viac ohrozené sú tie, ktoré ešte nerodili. Určitú úlohu v tom zohráva aj rodinná anamnéza, imunologické faktory, prostredie a nedostatok fyzickej aktivity.
Riziko je nižšie u žien, ktoré viackrát rodili a dlhšie dojčili. Asi 30 až 50 percent žien s endometriózou má poruchu plodnosti alebo sú úplne neplodné. Keď však žena s endometriózou otehotnie, počas deviatich mesiacov gravidity môže ochorenie spontánne ustúpiť.
Ako sa zisťuje
Mnohé ženy považujú svoje príznaky za normálne a neriešia ich alebo im pre nešpecifické symptómy bola stanovená nesprávna diagnóza. Niektoré ženy zasa majú pocit, že ich lekár pri opisovaní ťažkostí neberie dostatočne vážne a s bolesťou sa snažia vyrovnať samy, napríklad bežne dostupnými tabletkami. Presné určenie diagnózy preto môže trvať aj niekoľko rokov, podľa medzinárodného prieskumu je to v priemere až 8,3 roka. Jednoduchý test na diagnostikovanie tohto ochorenia neexistuje.
Potvrdiť alebo vylúčiť endometriózu nedokážu ani neinvazívne spôsoby vyšetrenia, ako je ultrazvuk, magnetická rezonancia a gynekologické vyšetrenie. Sonografiou sa dá endometrióza potvrdiť až na 98 percent, ale jediná spoľahlivá metóda na určenie diagnózy je laparoskopia a biopsia tkaniva, no v oboch prípadoch ide o invazívny zákrok. „Pri diagnostikovaní endometriózy je zlatý štandard laparoskopia, najlepšie, keď sa potvrdí histológiou, ale ani to nie je také jednoduché. Navyše, operačná diagnostika prináša so sebou určité riziká v súvislosti s anestéziou a predsa len je to operačný výkon, preto treba vždy individuálne posúdiť, kedy použiť laparoskopiu a kedy nie. Podľa Európskej spoločnosti pre ľudskú reprodukciu a embryológiu liečba môže prebiehať aj bez laparoskopie, na základe výsledkov gynekologického vyšetrenia, sonografie, magnetickej rezonancie a podobne,“ vysvetľuje doktor Hrabčák.
Čo môžete urobiť sama?
- Medzi faktory, ktoré zvyšujú riziko rozvoja endometriózy, patrí aj silná a častá menštruácia spojená so spätným tokom menštruačnej krvi do brušnej dutiny. Ak je to váš prípad, poraďte sa s gynekológom o užívaní hormonálnej antikoncepcie, ktorá predĺži menštruačný cyklus a zoslabí krvácanie.
- Pravidelne chodievajte na gynekologické prehliadky a preventívne vyšetrenia a každý problém alebo neobvyklú situáciu, napríklad stupňujúcu sa bolestivosť pri menštruácii, prediskutujte s lekárom.
- Ak plánujete rodinu, neodkladajte tehotenstvo na neskorší vek. Neodhalená endometrióza a s ňou spojené komplikácie môžu zabrániť spontánnemu otehotneniu.
Bábätko ako liek
Podľa odborníkov ženy trpiace endometriózou možno rozdeliť na dve skupiny: prvú tvoria tie, ktoré v budúcnosti neplánujú otehotnieť, druhú skupinu tie, ktoré v krátkom čase plánujú otehotnieť alebo sa o to pokúšajú. Ženy z prvej skupiny by sa mali začať liečiť hneď po potvrdení diagnózy, ženy z druhej skupiny by najprv mali otehotnieť a až potom podstúpiť liečbu. Tehotenstvo sa totiž dá považovať za jednu z liečebných metód. Po deväťmesačnej tehotnosti sa endometrióza u tretiny pacientok úplne vytratí, u druhej tretiny nepostupuje a iba u jednej tretiny rastie ďalej.
Ako sa lieči
Doteraz neexistuje účinná metóda, ktorá natrvalo odstráni príčinu endometriózy, preto sa toto ochorenie považuje za chronické. V ťažkých prípadoch môže liečba trvať aj celý život a musí sa prispôsobiť individuálnym potrebám pacientky. „Cieľom je redukovať lézie endometriózy, alebo ich odstrániť, či zabrániť návratu ochorenia, zmierniť bolesť a ostatné príznaky a zlepšiť kvalitu života. Keďže neexistuje stopercentný liek, neexistuje ani jednotný prístup pre všetky ženy,“ hovorí gynekológ a pôrodník Silvester Galo zo Sanatória Helios v Martine.
Bežné lieky proti bolesti zmiernia iba bolestivé príznaky, ale neliečia endometriózu. Navyše majú celý rad nepríjemných vedľajších účinkov, najmä na tráviacu sústavu, obličky a podobne. Hormonálna antikoncepcia obsahuje dve zložky–estrogén a gestagén, pričom liečebný efekt má iba gestagén, estrogén má protichodný účinok. Zároveň sa vyskytujú nežiaduce účinky – nevoľnosť, zadržiavanie vody, zvýšené trombembolické riziko. V minulosti sa používali lieky – GnRH antagonisti, ktoré hormonálne blokovali hypofýzu, čiže podmozgovú žľazu, a tým aj činnosť vaječníkov.
Mohli sa podávať štyri až šesť mesiacov, pričom umelo vyvolali stav podobný klimaktériu – prechodu. Ložiská endometriózy sa síce zmenšili, na organizmus ženy však mali tieto lieky množstvo negatívnych účinkov, napríklad spôsobovali osteoporózu, čiže odvápňovanie kostí, vysušovanie slizníc i rôzne psychické a sexuálne poruchy. Iná skupina liekov zasa mala účinky podobné mužským pohlavným hormónom, preto sa u žien objavovalo zvýšené ochlpenie, vypadávanie vlasov, zhrubnutie hlasu, často sa k nim pridali aj nepríjemné kožné problémy.
V súčasnosti sa pri liečbe endometriózy kombinuje farmakologická liečba s chirurgickou. Pri chirurgickom zákroku sa mechanicky odstránia ložiská endometriózy a obnoví sa plodnosť. Účinnosť operácie závisí od zručnosti chirurga, ale aj keď odstráni sto percent viditeľných lézií, v brušnej dutine stále zostanú mikroskopické ložiská, preto po každej chirurgickej liečbe musí nasledovať farmakologická liečba. Medzi najúčinnejšie tabletkové preparáty patria gestagény, ktoré vyvolajú takzvané falošné tehotenstvo a potláčajú rast endometria a endometrióznych ložísk. Nové typy, ako je dienogest, nemajú veľa nežiaducich účinkov a oproti iným terapiám na báze tabletiek môže liečba trvať až 15 mesiacov.







