Dvaja v tom

19.05.2009
Interiér

Rýchlo, prakticky a podľa možností za čo najmenej peňazí. Keď sa majitelia rozhodli pustiť do rekonštrukcie ich dvojizbového hniezdočka, na ceste už bolo ich prvé dieťatko. Poďte sa s nami pozrieť, ako to zvládli bez architekta aj pomocných robotníkov.

Vek aj niekoľkí nájomníci zanechali v byte zo šesťdesiatych rokov svoje stopy. Takto poznamenaný interiér potreboval revitalizačnú kúru ako soľ. „Najviac sa nám vryl do pamäti posledný podnájomník. Dvierka na skrinkách poprilepoval lepiacou páskou a do stien navŕtal nespočetné množstvo dier. Vyzeralo to, ako keby náš byt prepadol Banderas ako Desperado,“ prezrádza naša hostiteľka. Navyše o dispozícii bytu sa nedalo povedať, že by sa priatelila s účelnosťou, o otvorenosti ani nehovoriac. K definitívnemu rozhodnutiu o prestavbe pomohla víchrica, ktorá sa prehnala hlavným mestom. Takmer polstoročné okná neodolali takému ataku. „Večer, keď sme z podlahy pozbierali porozbíjané kvetináče, sme si sadli a zrátali úspory. Začalo sa to výmenou okien. Zvyšok už zostal na pleciach môjho partnera, lebo som zistila, že už nejaký čas sme traja,“ prezrádza sympatická hostiteľka.

Dvakrát meraj...

Šťastím tohto bytu bolo, že sa dostal do rúk detailistom, ktorí skôr, ako začali konať, dôkladne popremýšľali. Aj keď sú to ľudia činu, nezvyknú robiť unáh­lené kroky. Plánovali každý detail, od umiestnenia zásuviek až po výšku kuchynskej linky či umývadla. Demoláciu troch pôvodných priečok aj komory si vzal na starosť domáci pán s kamarátmi. Z práce chodil rovno do bytu. Z manažéra sa stal robotník na polovičný úväzok. „Prezliekol si oblek a pracoval až do večera. Pôvodne sme počas rekonštrukcie byt neobývali, no partner sa do tohto rozbombardovaného bytu napokon aj nasťahoval. Trávil tam vtedy viac času ako so mnou,“ smeje sa majiteľka. „Na mne ostalo len schvaľovanie nábytku, kachličiek, podlahy. Vždy však najprv spravil malý prieskum, čo je na trhu – obehal obchody a prehľadal internet. Ja som už potom vyberala len z niekoľkých možností.“

Skúsenosti, ktoré zúročia

Štandardná veľkosť bytu 64 m2 disponovala extrémnym počtom dverí – šiestimi. A tie, čuduj sa svete, sa všetky stretávali v poddimenzovanej a tmavej chodbičke a malej polizbe. Niektoré dvere neminuli búracie práce, ostatné nahradili posuvnými. Majstrov si majitelia zavolali iba na kompletnú výmenu elektroinštalácií, vody a radiátorov. Pri realizácii podhľadov, stierok, maľovky aj pokládke laminátovej podlahy hral opäť hlavnú úlohu domáci pán. Keďže toto riešenie bývania považujú iba za prechodné, do nábytku nechceli veľa investovať. Zato mu vtisli otlačok vlastnej invencie. „Páčila sa mi napríklad skrinka od renomovanej značky. My sme kúpili sériovo vyrábané korpusy a od iného výrobcu zasa podobné dvierka. Potravinová skrinka vedľa jedálenského stola je vydarená kópia za podstatne menej peňazí.“ Naši hostitelia dnes možno ani netušia, čo všetko získali týmito skúsenosťami. Prebudili v sebe zručnosť, praktické aj architektonické premýšľanie. A to pri budovaní ďalšieho domova určite zužitkujú.

 
Autor: Alexandra ŽILAVÁ
Fotogaléria


Najčítanejšie
 

Pekné Bývanie

 

Vaše hniezdočko

Pridať vlastné foto
9fotiek

PRED a PO: Rekonštrukciou sa 2-izbák zmenil na nepoznanie

24.02.2016
10fotiek

Môj nový byt: Ako sa vám páči Jolanino zrekonštruované hniezdočko?

10.02.2016
9fotiek

1-izbový byt v hlavnom meste si manželia upravili podľa svojich predstáv

28.01.2016