PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Firma sídliaca v starom baraku chce predať dlhopisy takmer za 15 miliónov eur

08. januára 2011, 06:00

Pre obyčajného človeka má už samotné slovo dlhopis punc serióznosti a kvality. V skutočnosti je to však iba obyčajná pôžička. Ten, kto cenný papier vydáva, si požičiava za istý úrok peniaze od toho, kto ho kupuje. Dlhopis môže vydať ktokoľvek, preto vždy treba zvážiť, či ho bude mať po uplynutí výpožičnej lehoty aj z čoho splatiť. Inak sa ľahko môže stať, že úrokovchtivému kupcovi dlhopisu ostanú len prázdne vrecká.

Košičan Jozef hovorí o nekalých praktikách firmy.

Košičan Jozef hovorí o nekalých praktikách firmy. Foto: Archív

Výhodný úrok:

„Spomenul som pred svojím známym, že mi práve končí termínovaný účet v banke. Mal som voľnú väčšiu sumu peňazí a chcel som ich investovať pre moje dve deti,“ začína svoje rozprávanie Košičan Jozef. Jeho známy ho hneď pozval na stretnutie do hotela Alessandria. Tam sa vraj môže dozvedieť, ako ďalej svoje eurá výhodne investovať za výborný úrok.  
„Povedal mi, že si na stretnutie môžem doviesť aj ďalších záujemcov o investovanie. V hoteli neďaleko železničnej stanice sme sa stretli viacerí. Privítal nás jeden Slovák a jeden Čech, neskôr som sa dozvedel, že sú spoločníkmi firmy OHF Invest, s. r. o, ktorá vydala dlhopisy takmer za 15 miliónov eur a chcela ich predať. Po česky hovoriaci muž mal na starosti odbornú prezentáciu investičnej stratégie. Ponúkali nám možnosť kúpiť si dlhopisy za výhodnú cenu približne päťtisíc eur za jeden. My sme ich potom mohli predávať za 6 500 eur, čím by sme si aj zarobili a pri istom počte predaných dlhopisov by sa nám počiatočná investícia mohla vrátiť.
Žiadne minimálne kvóty neboli stanovené, mohli sme si kúpiť aj jeden dlhopis. Uvažoval som, že kúpim pre každé zo svojich detí po jednom. Na stretnutie som si so sebou vzal kamaráta, ktorý sa vyzná v obchodovaní s cennými papiermi. Ten sa hneď na začiatku začal pýtať na konkrétnu stratégiu fondu, čo vytočilo prednášajúceho pána Kubíčka. Chceli sme pritom iba vedieť, akým spôsobom sú prostriedky vo fonde kontrolované a či je investícia naozaj bezpečná, aby som neprerobil. Lenže s tým asi prednášajúci nerátal, otázky môjho poradcu mu boli mimoriadne nepríjemné a po chvíľke sa strhla prudká hádka. Nechýbalo veľa a mohlo dôjsť aj k fyzickej inzultácii. Nahnevaný pán Kubíček si zbalil veci, pozbieral materiály a stretnutie ukončil,“ opisuje stretnutie potenciálny investor Jozef.
Zdalo sa mu čudné, že firma chce vydať emisiu dlhopisov v hodnote astronomických 14,95 milióna eur, čo je pol miliardy niekdajších korún, a jej konateľ nechce odpovedať ani na základné otázky.


Pod kontrolou Národnej banky?:

V prospekte spoločnosti OHF Invest, ktorý dostal Jozef do rúk, sa píše, že spoločnosť je prvá a jediná kapitálová spoločnosť v strednej Európe, ktorá funguje na princípe amerických hedžových fondov, ktorých majetok je rozdelený do niekoľkých skupín. Polovicu majetku majú tvoriť „opčné hedž stratégie“, tridsať percent investujú do zlata a dvadsať percent sa ukladá do nehnuteľností alebo záložných práv na nehnuteľnosti. Na spodnej časti tohto letáka je výrazný nápis: „Aktivity fondu sú od 1. 12. 2010 pod pravidelnou kontrolou Národnej banky Slovenska a ich kontrolných orgánov.“  
Emitent OHF Invest vydáva spolu 2 300 dlhopisov v menovitej hodnote 6 500 eur za kus s dátumom splatnosti 31. 12. 2013 a úrokom 9,8 percenta ročne. Na prvý pohľad výborný kšeft. Firma vydá cenné papiere, ľudia ich kúpia, firma peniaze investuje, zarobí a po troch rokoch ich aj s výnosom vráti. A čo je najdôležitejšie, všetko je pod kontrolou Národnej banky Slovenska. Lenže...
Dlhopis je vlastne obyčajný úver. Firma vydá dlhopisy a ten, kto ich kúpi, dáva tej firme pôžičku. Spravidla je znakom serióznosti to, že ak niekto ide ponúkať a predávať dlhopisy verejne, čo je podľa odborníkov aj tento prípad, musí vydať takzvaný prospekt cenného papiera. V ňom sú uvedené všetky podstatné informácie. Vydanie prospektu cenného papiera znamená aj to, že Národná banka Slovenska je informovaná o jeho aktivitách a musí ich odsúhlasiť.
Ak emitent nemá prospekt cenného papiera schválený Národnou bankou, nesmie svoje dlhopisy ponúkať verejne. Môže ich ponúknuť iba neverejne veľkým investorom a pravidlom je, že minimálna výška investície u jedného investora je približne päťdesiattisíc eur. OHF Invest všetky tieto pravidlá obišiel. Na stretnutí v Košiciach ponúkal dlhopisy priamo záujemcom a osobám, ktoré si so sebou mohli dotyční doviesť.
„Tak to už je problém. Toto je aktívny kontakt. Je to primárny predaj, ktorý sa dá charakterizovať ako verejná ponuka,“ konštatuje právnik pracujúci pre licenciovaných obchodníkov s cennými papiermi z Oxys Capital.
Do firmy OHF Invest sme so žiadosťou o kúpu dlhopisu zatelefonovali aj my. Jeden zo spoločníkov Róbert Bafrnec nám síce najprv tvrdil, že je to interná záležitosť firmy, ale keď sme ako fyzické osoby prejavili záujem kúpiť niekoľko dlhopisov, dal nám kontakt na kolegu Kubíčka. Potom, ako sa opakovane uistil, že naozaj nie sme kontrola z Národnej banky, sa osmelil a povedal, že jeho kolega má práve cestu do Bratislavy a na osobnom stretnutí odprezentuje ďalšie detaily ohľadne možnej kúpy dlhopisu.


Stretnutie s obchodníkom:

Do dvoch hodín po tomto telefonáte sme už sedeli na káve s obchodníkom Jiřím Kubíčkom. Zavalitý chlapík oblečený v džínsoch a ležérnej športovej bunde po celý čas rozhovoru zdôrazňoval, že oni sú pod kontrolou NBS a bol by naozaj problém, keby prasklo, že nám dlhopis ponúka takto osobne. Tvrdil, že už má troch veľkých investorov, ale zopár dlhopisov sa v pohode ujde aj zhruba dvadsiatim menším kupcom. Na otázku, do čoho investujú, aby to naozaj vynášalo, sa pousmial a prezradil, že jednoznačne aj do zlatých tehál a do nehnuteľností. Zlaté tehly údajne nakúpia v privátnej viedenskej banke a dokonca ich dovezú ukázať na stretnutie s investormi. Čo sa týka nehnuteľností, Kubíček prezradil, že majú kontakt na exekútora, od ktorého sa im už podarilo kúpiť za lacný peniaz byt v Nitre aj nejaké pozemky vo Vrábľoch.
Broker zo známej firmy obchodujúcej s cennými papiermi to komentuje: „Ak niekto chce zlaté tehly vybrať z banky a potom ich zase vrátiť, musí mať znalecký posudok, ktorý stojí zhruba desať percent z ceny. Žiadna banka mu ich naspäť bez certifikátu znalca nevezme. Netvrdím, že mať doma zlatú tehličku je hlúposť, je to veľká móda. Ale automaticky strácam desať percent, keď ju potom predložím v banke. Zlato bolo v uplynulých rokoch vynikajúca investícia. Ale nikde nie je napísané, že to tak bude aj o rok či dva. Ak dnes ide hore, onedlho môže klesnúť. Kupovať zlato je dnes veľmi ‚in‘. V Dubaji napríklad existuje prvý zlatý bankomat, nahádžete peniaze a vypadne vám zlatá tehlička. Ak si chcete kúpiť tehličku, stačí prísť do banky a na druhý deň máte v depozite tehlu so svojím menom. Zlato je však špekulatívny nástroj. Nehnuteľnosti sú otázne, môžu ísť hore, ale nemusia. Sú to spojené nádoby. V momente, keď sa začala kríza a ceny nehnuteľností klesli, stúpla hodnota zlata.“
Keď mu opisujeme, čo sa dialo na stretnutí s obchodníkom Kubíčkom, iba krúti hlavou: „Klient musí byť poučený, ja s ním musím urobiť test znalostí, či chápe, čo nakupuje. Podľa mňa sa dotyčná firma chcela vyhnúť eskapáde s NBS, pretože získať všetky povolenia a papiere tiež nejaký čas trvá.“ Podľa brokera ide v prípade emisie dlhopisov OHF Investu o korčuľovanie na tenkom ľade a medzi paragrafmi. „Ale, bohužiaľ, sú to štandardné praktiky na slovenskom trhu,“ dodáva.


Istá investícia?:

Nakoľko je bezpečná takáto ponuka pre potenciálneho kupca dlhopisov? „Výnos necelých desať percent je na spoločnosť bez ratingu naozaj málo. Treba to brať takto - idem požičať peniaze neznámej eseročke, ktorá mi za túto pôžičku bude platiť ročný úrok. Ten úrok by mal byť zrkadlom rizika, že úver mi aj nemusia vrátiť. Keď požičiam peniaze veľkej banke,  istota, že sa mi vrátia, je pomerne vysoká. Preto 4,5 percenta je v prípade veľkej banky v poriadku,“ vysvetľuje odborník.
„Netvrdím, že model, ktorý táto konkrétna firma má, je zlý či dobrý. Vydaním cenného papiera simulovali hedžový fond. A hedžový fond na rozdiel od cenného papiera môže skončiť v mínuse. Klient musí byť uzrozumený s tým, že stratégia ráta aj so stratou. Na rozdiel od cenného papiera - dlhopisu, keď je povinnosťou emitenta vyplatiť na konci istinu! Ak OHF Invest vydal dlhopis, tie peniaze si reálne požičal a mal by ich vrátiť. Lenže je to eseročka. Za straty ručí do výšky svojho imania, v prípade OHF Investu je to 23 237 eur. Ak si požičia cez dlhopisy plánovanú sumu 14,9 milióna eur, je otázne, z čoho to vráti, ak jeho stratégia nevyjde. Zrejme firmu pošlú do konkurzu,“ uvažuje broker.
Tvrdí, že na finančných trhoch sa dajú zarobiť aj dvojciferné úroky. Ale tomu zodpovedá aj riziko.


Národná banka o ničom netuší:

Právnik pracujúci pre obchodníka s cennými papiermi nás upozornil ešte na jednu podstatnú vec: „Po preštudovaní letáka som si všimol formuláciu o tom, že aktivity fondu sú pod kontrolou Národnej banky Slovenska. Toto by sa dalo pokladať za snahu vytvoriť mylnú predstavu o dohľade NBS nad spoločnosťou, a teda aj nad investíciou klientov.“
A čo na to Národná banka? „Spoločnosť OHF Invest, s. r. o., nie je a ani nikdy nebola subjektom, ktorý by spadal pod našu dohliadaciu činnosť. Tvrdenia štatutára spoločnosti, že aktivity fondu sú pod kontrolou NBS, nie sú pravdivé.“
Národná banka sa vzápätí, ako sa od týždenníka Plus 7 dní dozvedela túto informáciu, vyjadrila, že má nástroje, aby urobila nápravu, a ak sa tieto skutočnosti potvrdia, začne preverovanie. Experti z NBS odporúčajú všetkým, ktorí by chceli investovať, aby sa vždy, keď ich osloví sprostredkovateľ alebo obchodník s cennými papiermi, informovali najmä na všetky riziká a poplatky súvisiace s investovaním: „Všetky dokumenty, ktoré klient podpisuje, by mal vždy pozorne prečítať, nikdy nepodpisovať dokumenty, ktorým nerozumie alebo v ktorých sú vyplnené nepravdivé údaje o jeho investičných zámeroch a skúsenostiach. Každý budúci investor by si mal vždy pamätať základné pravidlo investovania: Čím vyšší výnos požadujem, tým väčšie riziko straty musím podstúpiť.“


Broker by nekúpil:

Ľudí, ktorí aj v minulosti naleteli na prísľub vysokých výnosov, je u nás veľa. Na otázku, či by si kúpil také dlhopisy, odpovedá obchodník s cennými papiermi jednoznačne: „Nie! Pretože do toho vidím. Jediný biznisplán, ktorý majú, je ten, že zarobia na financiách. Viem, aké sú financie vratké, dá sa na nich veľa zarobiť, ale aj veľa prerobiť. Chýbajú im finančné prostriedky, aby mohli obchodovať, a preto potrebujú tie prostriedky dostať od tých, ktorí si dlhopisy kúpia. Toto dokonca nie je ani hedžový fond, pretože na Slovensku hedžové fondy nepoznáme. Je to len klasická eseročka. Akákoľvek eseročka, keď peniaze prerobí, dá firmu do konkurzu. A hotovo.“

Autor: ANKA LUČAIOVÁ
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 79%
NIE 21%
Celkový počet hlasujúcich: 239
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo