Snovým rokom čakajú ľudí na Slovensku aj nové a vyššie dane. Šetriť môžu začať najmä majitelia väčších bytov a domov, keďže avizovaná daň z luxusu sa obmedzí len na nehnuteľnosti a bude sa vypočítavať zo štvorcových metrov. Tak aspoň vyzerá stále ešte neoficiálna predstava ministerstva financií, ktorú musí odsúhlasiť Rada solidarity a rozvoja. Súčasťou balíčka potrebného na ozdravenie verejných financií bude aj nový registračný poplatok za auto a celková vyššia sadzba dane z príjmov fyzických aj právnických osôb. Smer tak definitívne zruší jedno z poznávacích znamení slovenskej ekonomiky - rovnú daň.
Luxusné štvorce
Foto: Norbert Grosz
Liek na závisť. Vlastniť byt s rozlohou sto štvorcových metrov v centre mesta je luxus, za ktorý majiteľ zaplatí.
Robert Fico a jeho vláda dlho napínali verejnosť s ich predstavou o tom, čo je luxusný tovar, ktorý by mal byť zaťažený extra daňou. Či sú to drahé hodinky, kožuch, silné auto, francúzsky koňak... Kto a ako určí hranicu, čo už je luxus a čo ešte nie? Zdá sa, že všetky tieto úvahy sú definitívne pochované. „Daň z luxusu sa obmedzí iba na nehnuteľnosti a vypočítavať sa bude z ich plochy,“ hovorí zdroj z ministerstva financií, pričom zdôrazňuje, že ide len o posledný variant, na ktorom sa dohodli, ale ešte nie je definitívne schválený. Stále sa debatuje aj o tom, aká veľká bude odpočítateľná položka, ktorá bude vyjadrená v štvorcových metroch. „Mala by byť dostatočne veľká, aby sa daň nedotkla malých a priemerných bytov,“ hovorí náš zdroj. Mohla by sa teda pohybovať na úrovni približne osemdesiat štvorcových metrov. Každý meter navyše by sa zdaňoval určitou sumou, ktorá by závisela od lokality. V centre mesta a vo vychytených štvrtiach by sa teda malo platiť viac ako na periférnych sídliskách. Nie je vylúčené, že tento spôsob výpočtu dane bude iba dočasný, kým ministerstvo nebude mať k dispozícii podrobné cenové mapy nehnuteľností, aby mohlo daň vypočítavať z reálnej hodnoty bytu či domu. Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu takáto daň vôbec nie je nevyhnutná, keďže jedenapolmiliardová diera vo verejných financiách by sa podľa neho dala zaplátať aj úsporami vo výdavkoch štátu. „Ak predsa len zavedú takto nastavenú daň z nehnuteľností, výsledkom bude to, že najviac zaplatia vlastníci viacgeneračných, často poloprázdnych domov roztrúsených po celom Slovensku, ktoré rozhodne nemožno považovať za luxusné,“ hovorí Ďurana. Pri platení dane teda asi nebude zohľadnená skutočná hodnota nehnuteľnosti - a tak majiteľ lacného dreveného domu zaplatí rovnako ako jeho sused za vilu obloženú najdrahším mramorom a so zlatými vodovodnými kohútikmi.
Koniec rovnej dane
Do štátnej kasy majú prispieť aj majitelia nových áut prostredníctvom registračného poplatku. Ten by sa platil vždy pri prvej registrácii auta do evidencie na Slovensku. Priplatili by si teda majitelia novokúpených aj dovezených áut zo zahraničia. Výška poplatku by bola odstupňovaná podľa výkonu motora a najviac by mala postihnúť majiteľov veľkých luxusných značiek. Prínos takéhoto opatrenia nebude nijako závratný. Podľa ekonómov Michala Horvátha a Ľudovíta Ódora by ročný výnos mohol predstavovať asi dvadsaťštyri miliónov eur. Najviac by mal štát získať zo zrušenia rovnej dane. Základná sadzba dane z príjmu pre právnické i fyzické osoby sa zrejme zvýši na dvadsaťjeden percent, čo by do štátneho rozpočtu mohlo priniesť asi štyristo miliónov eur. Keďže však Ficova vláda chce konečne dokázať, že je skutočne ľavicová, zavedie do zdaňovania príjmov progresivitu. To znamená, že zamestnanci a živnostníci s príjmom nad 2 750 eur mesačne zaplatia daň dvadsaťpäť percent a firmy so ziskom nad tridsaťtri miliónov eur odvedú daň dvadsaťštyri percent. Vyššie zárobkové skupiny si priplatia aj na zdravotných odvodoch, kde sa zvýši strop z trojnásobku na štvornásobok priemernej mzdy. Myšlienka obnoviť daň z darovania a dedičstva je zatiaľ zavrhnutá.
Foto: Norbert Grosz
Za nové auto sa bude platiť registračný poplatok podľa výkonu či objemu motora.
Je to nutné?
Všetci ekonómovia sa zhodujú na nutnosti ozdraviť verejné financie a splniť cieľ zníženia budúcoročného deficitu pod tri percentá HDP. Inak by Slovensko mohlo rýchlo skončiť ako Grécko. Rozchádzajú sa však v názore, ako na to. Šéfka Daňového riaditeľstva z čias druhej Dzurindovej vlády Mária Machová tvrdí, že zvýšiť príjem štátneho rozpočtu sa dá aj inak. „Nepotrebujeme zavádzať nové dane, ktoré sú administratívne náročné. Stačí, keby sme urobili poriadok vo výbere existujúcich daní a zvýšili sadzby na základové oleje.“ Poukazuje na kšeftovanie s rôznymi druhmi minerálnych olejov, ktoré nie sú priamo určené ako pohonná látka, a tak sa na ne uplatňuje nižšia alebo žiadna spotrebná daň. Často sa však primiešavajú do motorovej nafty, ktorá sa potom tankuje najmä do ťažkých mechanizmov na stavbách a je výrazne lacnejšia. „Česi odhadli ročný únik na spotrebnej dani z týchto olejov na osem až desať miliárd korún,“ hovorí Machová. Na Slovensku zatiaľ presné čísla nie sú, ale dá sa predpokladať, že sú podobne významné. Ďalšou možnosťou, ako doplniť štátnu kasu, je zamedziť neoprávnené vratky DPH a zlepšiť výber. „Keď to dokážu v iných krajinách, tak sa to musí dať aj u nás, len treba chcieť,“ hovorí Machová a upozorňuje na zlú legislatívu. „U nás platí zákon, že podnikateľovi musia preukázať úmysel nezaplatiť daň, takže stačí, aby na súde vyhlásil, že sa to celé stalo omylom, a je voľný. Rakúšania to vyriešili tak, že pri daňových trestných činoch je dôkazné bremeno na obžalovanom, a hneď to ide inak.“ Nové vedenie ministerstva financií už sľúbilo vypracovať „kladivo na daňové úniky“, ale minister Kažimír zároveň upozornil, že zvyšovaniu daní sa aj tak nevyhneme.
