Praha verzus Bratislava. Kde sa žije lepšie?

Katarína prišla do Prahy asi pred ôsmimi rokmi študovať medicínu. Sprvoti sa jej do „stovežatej“ nechcelo. Od rodného Humenného bola vzdialená stovky kilometrov a z tej diaľky jej pripadala neosobná a uponáhľaná. Rodina ju napokon presvedčila a dnes si život v českej metropole nevie vynachváliť. „Dôvod, prečo tu žijem? Práca, priateľ, kamaráti, škola... Jednoducho miesto mojej sebarealizácie, mesto, kde som sa naučila byť sama sebou,“ hovorí. S podobnými reakciami sa možno stretnúť aj na komunitnom portáli Slovákov žijúcich v hlavnom meste Česka somvprahe. sk. „Praha je proste neskutočné mesto. Asi sa jej nikdy nenabažím a stále budem objavovať niečo nové,“ píše na svojom blogu zakladateľ stránky Igor.

Úbytok

Praha tak zostáva pre našincov aj takmer dve desaťročia po rozpade spoločného štátu magnetom. Dokazujú to i zistenia z posledného sčítania obyvateľstva, ktoré sa v oboch krajinách uskutočnilo vlani. Hoci ide o celkové čísla, čiastočne to vypovedá aj o atraktivite hlavných miest, kam smeruje väčšina prichádzajúcich z oboch strán rieky Moravy. V Česku sa k slovenskej národnosti prihlásilo zhruba stopäťdesiattisíc ľudí. Neoficiálne odhady však uvádzajú, že v skutočnosti u našich západných susedov žije a pracuje tristopäťdesiat- až štyristotisíc našincov. Počty Čechov žijúcich, študujúcich a pracujúcich na Slovensku či priamo v Bratislave sú výrazne nižšie, k českej národnosti sa prihlásilo vyše tridsaťtisíc ľudí. Odborníci pritom upozorňujú, že ak sa demografický vývoj nezmení, o päťdesiat rokov už na Slovensku žiadna česká menšina nebude. Slovákov v Česku síce tiež ubudlo, no cesta na západ je stále lákavejšia ako opačným smerom.

Klamlivé čísla

Pri pohľade na tieto čísla vyvoláva nedávne zverejnenie štatistík Európskej únie za rok 2009, podľa ktorých bola Bratislava v danom roku bohatšia ako Praha, mnohé otázniky. Bruselskí úradníci vychádzali z porovnania hrubého domáceho produktu. Kým hrubý domáci produkt v prepočte na obyvateľa dosiahol v prípade Bratislavy 177 percent úniového priemeru, v Prahe to bolo 175 percent. „Vždy druhá“ Bratislava tak predbehla českú metropolu, ktorá po rokoch prišla o primát najbohatší región Európskej únie z krajín bývalého socialistického bloku.

Analytička Poštovej banky Eva Sadovská však upozorňuje, že použitý ukazovateľ má viacero nedostatkov a často býva terčom kritiky. Nehodnotí napríklad, aké platy sú v daných regiónoch a čo si za ne možno reálne kúpiť. „Preto by som bola vo vyjadreniach typu, že životná úroveň v Bratislave je vyššia ako Prahe, veľmi opatrná,“ zdôrazňuje odborníčka. Na ilustráciu uvádza rozdiel medzi zárobkami Bratislavčanov a Pražanov. Kým obyvateľ Prahy zarobil v roku 2010 priemerne 1 176 eur, obyvateľ bratislavského regiónu si našiel na výplatnej páske priemerne 991 eur. „Priemerný Bratislavčan tak pred dvoma rokmi nezarobil ani osemdesiatpäť percent toho, čo priemerný Pražan,“ upozorňuje Sadovská. Rozdiel medzi zárobkami Pražanov a Bratislavčanov pretrval aj vlani. V „stovežatej“ sa priemerne zarábalo takmer 1 300 eur, v Bratislave to bolo okolo tisícky.

Drahé bývanie

Na posúdenie životnej úrovne nestačí iba porovnať príjem. Treba sa pozrieť aj na to, čo si zaň možno v tom-ktorom regióne dovoliť. Jedna z najdôležitejších vecí, a to kúpa bytu, je pre obyvateľov oboch metropol investíciou na celý život. „Ak sa vám zdajú ceny bratislavských nehnuteľností premrštené, tak v Prahe si na svoje neprídete už vôbec,“ varuje Sadovská. A upriamuje pozornosť na ceny za štvorcový meter luxusnejšieho bytu. Kým v Bratislave zaplatíte podľa údajov Global Property Guide 2 020 eur za štvorcový meter, v Prahe je to dvojnásobok. A hoci nejde o reprezentatívne ceny nehnuteľností, keďže väčšina z nás nekupuje byty s rozlohou stodvadsať štvorcových metrov, ekonomická dostupnosť bývania v Bratislave je predsa len o čosi vyššia ako v Prahe. „Odhadujem, že na kúpu štvorcového metra nehnuteľnosti v Prahe treba pracovať o niečo dlhší čas ako v Bratislave,“ hovorí Sadovská. Jej slová potvrdzujú i nedávno zverejnené prepočty Československej obchodnej banky, podľa ktorých možno kúpiť v Bratislave za priemerný mesačný plat 0,6 štvorcového metra a v Prahe len 0,5 metra.

Podnájom aj oblečenie

Iná situácia však platí v prípade podnájmov, kde Bratislava ťahá „vďaka“ výrazne vyšším cenám za kratší koniec. Kým v slovenskej metropole vás prenájom jednoizbového bytu vyjde zhruba na tristo až päťsto eur, v Prahe si od vás vypýtajú približne od dvestoosemdesiat do štyristopäťdesiat. Sadovská pripomína, že cenové rozdiely nahrávajúce Prahe sa však netýkajú iba podnájmov. „Skúsenosti mnohých Slovákov hovoria o tom, že v Prahe je okrem prenájmu lacnejších aj mnoho tovarov a služieb.“ Fakt je, že v Prahe možno nájsť nielen viac luxusných obchodov či outletové centrá, ale i ponuka oblečenia v rovnakých nadnárodných sieťach je bohatšia. Podstatne zaujímavejšie sú i ceny, čoho dôkazom sú aj posledné Vianoce, keď obchodné centrá v prihraničných oblastiach okupovali Slováci. Dôvodom bol nielen vtedajší výhodný kurz eura voči českej korune, ale i značné zľavy. „Veľa značiek z tých, čo sú v Prahe, v Bratislave nie je, a ak sú, ‚handry‘, ktoré sú v Prahe vo výpredaji alebo z minulej sezóny, sa v Bratislave predávajú ako novinky,“ píše na svojom blogu Igor.

Lukratívna práca

Praha je na tom lepšie, aj čo sa týka práce. Kým v meste na Dunaji kolísala vlani nezamestnanosť okolo piatich percent, v Prahe to boli necelé štyri percentá a česká metropola sa tak zaradila k mestám s najnižšou mierou nezamestnanosti v rámci európskej dvadsaťsedmičky. Práve práca je podľa mnohých účastníkov internetových diskusií tým, čo ich do „stovežatej“ priviedlo. Netreba pritom zabúdať, že veľká časť východoeurópskych obchodov sa riadi priamo z Prahy a ten, kto chce urobiť kariéru v nadnárodných spoločnostiach, sa jej nevyhne.

Výhodou Bratislavy by do budúcnosti mohlo byť, že je pre zahraničných pracovníkov lacnejšia. Podľa prieskumu agentúry Mercer patrilo vlani metropole na Dunaji v rebríčku najdrahších miest päťdesiate siedme miesto, Praha bola o desať miest vyššie. Hoci treba dodať, že rok predtým to bolo naopak, keďže Bratislava s vtedajším tridsiatym siedmym miestom bola o desať miest vyššie, a teda drahšia pre pracujúcich cudzincov. Viacerí zahraniční manažéri na Bratislave navyše oceňujú jej pokojnú atmosféru i to, že „zovšadiaľ je to blízko“.

Bez úsmevu

Zlé služby sú podľa cudzincov slabinou všetkých post komunistických krajín, hlavné mestá nevynímajúc. „Ľudia v službách sa neusmievajú a myslia si, že zákazník má hovoriť dobrý deň ako prvý a snažiť sa byť milý,“ zhodnotila pomery v pražských podnikoch Afrodyta Glozecky z agentúry zameriavajúcej sa na incomingovú turistiku. Slovenka žijúca v Prahe dodáva, že hoci kvalita kolíše, dobrých podnikov pribúda. „Na základe odporúčaní či recenzií na internete tu možno nájsť skutočné poklady.“ Čo-to o pomeroch v oblasti gastronómie vypovedá i to, že Praha má dva podniky s prestížnou michelinskou hviezdou a Bratislava ani jeden. Mať kulinárskeho Oscara je síce pre každý podnik nákladná záležitosť a vyžaduje si dostatok solventných hostí, no klientela by sa našla aj v Bratislave.

Menej jej viac?

Osobitnú kapitolu predstavuje pri porovnaní kvality života v oboch mestách doprava. Nejeden Slovák si možno povzdychne, že kým Praha si metro vybudovala ešte v časoch spoločného štátu a náklady tak znášali všetci, Bratislava zostala bokom. A metro napriek očakávaniam ani tak rýchlo mať nebude. Fakt je, že práve pražské metro je určujúcim jazýčkom na váhach pri porovnávaní kvality dopravy. „Výhodou Prahy je bezpečná a fungujúca doprava,“ ocenila Glozecky.

O Bratislave sa to, najmä po výpadku električkového spojenia z hlavnej železničnej stanice a uzávere tunela pod Hradom, nedá povedať. Stačí sa prejsť mestom a započúvať sa do rečí, ktoré vedú nespokojní Bratislavčania na zastávkach. „Ideálne by bolo, keby zrušili všetko. Aspoň by som nečakal na niečo, čo aj tak nepríde,“ rozčuľuje sa päťdesiatnik márne čakajúci na električku v centre mesta. A nie je jediný, svoje by vedeli rozprávať aj ľudia, ktorí sa každé ráno presúvajú za prácou z bratislavských sídlisk. Katarína žijúca v Prahe, ktorá v Bratislave pravidelne navštevuje príbuzných, sa v tomto smere tiež prikláňa k českej metropole. „Mám pocit, že v Prahe je tých spojov viac. Aj nočných,“ poznamenáva.

Rezultát

Praha vyhráva na body, aj čo sa týka štúdia či kultúry. Nenadarmo by sa zo Slovákov študujúcich v Česku dala zostaviť jedna vysoká škola. Podstatne kratší je i zoznam hviezd šoubiznisu, ktoré v Prahe ešte nevystupovali, ako tých, čo sa do nej len chystajú. O Bratislave sa to nedá povedať. Za všetko hovorí hodnotenie konzultanta Lubomíra Beránka: „Praha síce neponúka blahobyt Mníchova či Londýna, no kto si chce vyskúšať život v kozmopolitom meste na starom kontinente, kde sa stále niečo deje, smeruje práve do Prahy.“

Potravinový kôš

Zdroj: PLUS 7 DNÍ
Pozn.: Porovnávali sme potraviny v rovnakej veľkoobchodnej sieti, ceny v eurách sú orientačné.

Bratislava verzus Praha

BÝVANIE
Bratislava - podnájom: 300 až 500 eur - cena za štvorcový meter: vyše 1 600 eur
Praha - podnájom: 280 až 450 eur - cena za štvorcový meter: 1 949 eur

REŠTAURÁCIE

Bratislava - obedové menu: 2,90 eura až 6 eur - čapované pivo: 1,30 eura - káva: 1,30 až 1,70 eura - nealko: 1,40 eura
Praha - obedové menu: 2,45 eura až 5,30 eura - čapované pivo: 1,22 eura - káva: 1,40 eura - nealko: 1,40 eura

MHD

Bratislava - 15-minútový lístok: 0,70 eura - hodinový lístok: 0,90 eura - deväťdesiatminútový lístok: 1,60 eura - mesačný: 25 eur
Praha - základný deväťdesiatminútový lístok: 1,30 eura - mesačný: 22,35 eura

TAXI

Bratislava - prechádzajúci taxík: 0,60 eura- 1,30 eura/kilometer - telefonická objednávka: 0,40 - 0,90 eura/kilometer
Praha - prechádzajúci taxík: 1 euro/kilometer - telefonická objednávka: 0,73 eura/kilometer

PRIEMERNÝ PLAT

Bratislava - zhruba tisíc eur
Praha - asi 1 270 eur

KRIMINALITA

Bratislava - vraždy: 17
Praha - vraždy: 29