PLUS 7 DNÍ pripravuje NOVÝ WEB. Vyskúšajte našu novú stránku

 

 

Absurdistan: Dvaja Čečenci sedia v slovenskej väzbe už deviaty rok. Bez súdu!

26. júna 2014, 06:00

Dvojica Čečencov strávila viac než osem rokov v slovenskom väzení. Dôvod je prostý. Pochádzajú z regiónu, ktorým zmietala čečenská vojna. Ruská strana ich označuje za teroristov.

Anzor Šadidovič Čentiev: Súhlas s jeho  vydaním do Ruska podpísal minister  spravodlivosti Tomáš Borec.

Anzor Šadidovič Čentiev: Súhlas s jeho vydaním do Ruska podpísal minister spravodlivosti Tomáš Borec. Foto: reprofoto TV JOJ

Babráci. Aj tak možno nazvať Jozefa K. z Kafkovho románu Proces, ktorého obvinili bez toho, aby mu niekto oznámil vinu, i Jožka Púčika, ktorý sedel v chládku za čin, čo nespáchal. Ich absurdné príbehy sú totiž na míle vzdialené slovenskej realite.

U nás môže človek sedieť za mrežami bezprecedentných deväť rokov bez toho, aby ho právoplatne odsúdili. Dlhoročné čakanie na to, kým sa kompetentní rozhýbu, sa prinajmenšom v jednom prípade zrejme skončí vydaním do neslávne známej ruskej basy.

Za mrežami

Hlavnými postavami bizarného príbehu sú dvaja čečenskí utečenci Ali Nurdinovič Ibragimov a Anzor Šadidovič Čentiev. Obaja sú z čečenskej dediny Katyr-Jurt, ktorú v roku 2000 bombardovali ruské lietadlá. Jeden má tridsaťsedem, druhý tridsaťjeden rokov. A z toho už viac než plných osem strávili v slovenskom väzení.

Dôvod je prostý. Pochádzajú z regiónu, ktorým zmietala čečenská vojna. Ruská strana ich označuje za teroristov. Bez ohľadu na to, ako ľahko možno v dnešnom Rusku získať nálepku teroristu, viní ruská strana Anzora z banditizmu a zo siahnutia na život a žiada jeho vydanie spolu so zadržaným Alim. Jeden sedí za mrežami v Košiciach, druhý v Leopoldove.

„Takáto dlhá väzba nie je a nemôže byť nijako zdôvodniteľná, jedine svojvôľou,“ hovorí Hana Demeterová zo združenia Pomoz jednému člověku, ktorá sa kauze venuje už niekoľko rokov.

„O takejto dĺžke väzby sme nepočuli dokonca ani v súvislosti s väznicou Guantánamo. Na Slovensku nesmie žiadny kriminálnik sedieť vo väzbe viac než päť rokov, aj keby to bol sériový vrah. Toto je už deviaty rok. Slovensko predsa podpísalo medzinárodné zmluvy, podľa ktorých musí byť stanovená dĺžka väzby aj v prípade údajného terorizmu. Slobodu ľudí nemožno obmedzovať bez ohraničenia,“ dôvodí.

Pobyt za mrežami predĺžili okrem ťahaníc o vydanie aj byrokratické prieťahy v azylovom konaní, keďže Čečenci požiadali o azyl. Situáciu navyše skomplikovalo, že Anzor medzitým azylové konanie zrušil. Podľa jeho advokáta Norberta Stanka tak urobil pod psychickým tlakom:

„Bol v tejto veci ovplyvnený rôznymi sľubmi, že ak sa budú jeho kroky uberať týmto smerom, bude mu v Rusku zaručený spravodlivý proces, jeho vec sa v krátkom čase ukončí a bude sa môcť vrátiť k svojej rodine, ktorú nevidel deväť rokov.“

Neskôr si podľa Stanka uvedomil, že si uškodil, a opätovne požiadal o azyl. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) však jeho žiadosť odmietol. Podľa Demeterovej ESĽP nerozhodol o tom, či má byť vydaný, alebo nie, iba nemohol napraviť chybu, ktorej sa Anzor dopustil, podľa nej v zúfalstve z neriešenej situácie a pod tlakom z ruskej strany.

Alibizmus

Situácia sa tak dostala na stôl ministra spravodlivosti Tomáša Borca, ktorý mohol jeho vydanie odmietnuť. No neurobil tak. Ministerstvo argumentovalo, že pri rozhodovaní zobral do úvahy „záruky Ruskej federácie, že budú zaručené jeho ľudské práva“.

Opýtali sme sa preto ministerstva, aké konkrétne záruky dostalo a či berie za relevantné záruky Ruska, ktoré je dlhodobo kritizované za porušovanie práv svojich občanov.

„Generálny prokurátor Ruskej federácie poskytol záruky, že na sťažovateľa nebude aplikovaný trest smrti a nebude podrobený zaobchádzaniu, ktoré by bolo v rozpore s Dohovorom. Zároveň sa zaručil, že sťažovateľovi bude garantované právo na spravodlivé súdne konanie vrátane pomoci advokáta, prípadne tlmočníka,“ argumentovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.

Alibisticky sa v tejto situácii správa aj ESĽP, ktorý vo svojom vyjadrení považuje garancie Ruska týkajúcej sa ľudských práv za dostatočné. ESĽP okrem iného argumentuje, že v Rusku sa dodržiava moratórium na trest smrti.

O realite v Rusku však svedčí napríklad to, že šéf Vyšetrovacieho výboru Ruska Alexander Bastrykin pred pár dňami navrhol znovuzavedenie trestu smrti. Vraj ako psychologickú hrozbu pre potenciálnych zločincov. Bezpečnostný analytik Ivo Samson považuje záruky o dodržaní ľudských práv zo strany Ruska za nedostatočné.

„Treba vnímať aj medzinárodné hodnotenie, ktoré hovorí o podmienkach väzňov, o mučení a podobne. Medzi Ruskom a európskymi štátmi je v tomto priepastný rozdiel. Rusko nedokáže zaručiť, že budú dodržané základné normy, úroveň správania k väzňom sa navyše rapídne zhoršuje v prípade, ak ide o väzňov z neruských etník.“

Znepokojivé sú podľa neho aj informácie z opozičných a nezávislých zdrojov o ruskom väzenskom prostredí. „Napokon, pod pojem extrémizmus dnes v Rusku podľa platných zákonov možno skryť čokoľvek, nielen údajných teroristov, ale napríklad aj demonštrantov proti Kremľu,“ dodáva Samson.

„Akceptovanie záruk z ruskej strany o dodržaní ľudských práv je vždy alibizmus, Rusko je však veľký hráč na medzinárodnej scéne, má obrovské ekonomické a politické páky.“

Minister Borec napriek tomu súhlas s vydaním podpísal. Ako nám potvrdila hovorkyňa ministerstva Donevová, „vzhľadom na neexistenciu právnych prekážok vydania minister spravodlivosti podpísal súhlas s vydaním A. Č. do Ruskej federácie“.

Dve verzie

Príbeh oboch Čečencov má dve verzie. Tá ruská je jednoznačná a figuruje aj v zatykači. Rusko ich viní z terorizmu a na krku majú aj obvinenie z vraždy dvoch ruských vojakov. Oficiálny zatýkací rozkaz prokuratúry Čečenskej republiky dopĺňa ešte lúpež a krádež zbraní. Hrozia im viac než dvadsaťročné tresty či doživotie.

Druhá verzia je odlišná. Dedinu Katyr-Jurt, kde obaja Čečenci prežili väčšinu života, bombardovali ruské lietadlá. Jej obyvatelia podľa agentúry Reuters vysúdili v ESĽP už takmer dva milióny eur. Alimu vraj pred očami zabili brata, bol vtedy s Anzorom na ulici. Zabíjať mali pracovníci ruského ministerstva vnútra. Mŕtvolu hodili do auta a zapálili.

Keď okoloidúca dievčina prosila, aby ho aspoň pochovali, údajne jej prestrelili tvár. Následne sa strhla prestrelka. Podľa Demeterovej Anzor s Alim „videli vrahov v uniformách, čo bolo príčinou ich následného prenasledovania na základe sfalšovaného obvinenia z banditizmu“. Dvojicu Čečencov zadržali v roku 2006 slovenskí policajti pri nelegálnom prekročení východnej hranice.

Nezodpovedané otázky

Otázniky visia aj nad ďalším „prešľapom“ väznených Čečencov, respektíve jedného z nich. Ali vraj mal v slovenskom väzení potýčku a súd ho obvinil z napadnutia dozorcu. Aliho držali v tom čase na samotke, okrem neho boli na mieste šiesti dozorcovia. Výpovede samotných dozorcov sa nezhodujú - niektorí tvrdili, že kolegu chytil pod krkom, iní, že ho aj škrtil.

A napadnutý dozorca M. T. podľa zápisnice, ktorú máme k dispozícii, odpovedal vyšetrovateľovi na otázku, či ho Ali chytil, takto: „Nie, lebo to nestihol, ale jeho ruky už som doslova na krku cítil a v poslednej chvíli pred zovretím som útok odvrátil.“ Dôkazom údajného útoku majú byť fotografie z miesta činu, keďže kamerový systém práve vtedy nefungoval.

Podľa času na fotkách je medzi jednotlivými zábermi niekoľkominútový „výpadok“, no po údajnom útoku už nasledujú v sekundovom rozostupe. Z pôvodnej podmienky dostal Ali na súde päť rokov natvrdo, Krajský súd však vrátil vec na nižšiu inštanciu a zatiaľ sa čaká na verdikt.

Precedens

Tak bežia dni, týždne, roky. Pri nezrovnalostiach, paragrafoch a súdnych ťahaniciach sa však zabúda, že tu nejde len o štatistiky. Depresie a neistotu dopĺňajú zdravotné problémy, Anzor po zásahu bomby prišiel o oko, na druhé počas väzby už takmer prestal vidieť. Medzitým mu v Čečensku zahynula žena, Alimu po bratovi zomrel následkom vojnových udalostí otec na infarkt.

Bez ohľadu na to, či sú dvaja čečenskí muži teroristi, alebo nie, dĺžka väzby je bezprecedentná. V živote poznali iba čečenskú vojnu a slovenskú väznicu.

„V prvom rade sa zabúda, že ide o ľudské bytosti, ktoré sú vo väzbe nepredstaviteľný deviaty rok, ich osudom sa nikto vážne nezaoberal, nevysvetlil im situáciu ani to, kedy by ich vec mohla byť doriešená, či už kladne, alebo záporne,“ upozorňuje advokát Norbert Stanko.

„Vo veci je viacero nezrovnalostí ohľadom trvania väzby aj samotného rozhodovania o nej. Najmä jej trvanie však nemá v demokratickom svete obdoby a vytvára sa tak negatívny precedens do budúcnosti.“

Po Borcovom podpise súhlasu s Anzorovým vydaním bol v pondelok 16. júna premiestnený z leopoldovskej väznice do väzby v Bratislave. Jeho advokátovi nič neoznámili. Z ministerstva vnútra nám do uzávierky neodpovedali, prečo sa tu nachádza a kedy ho Slovensko vydá.

Čečenská vojna

Severný Kaukaz je dlhodobo nepokojný, ale najmä strategický región, kde dominuje nafta. Imperiálne ambície Ruska pritom vôbec nie sú novodobou záležitosťou, cieľom agresie je už od čias Petra I. Boje za nezávislosť Čečencov opísal vo svojich dielach Puškin i Tolstoj. Po prvej rusko-čečenskej vojne v rokoch 1994 až 1996 prišlo krátkodobé prímerie.

Po druhej vojne v rokoch 1999 až 2000 nasledovala radikalizácia, teroristické útoky čečenských separatistov a ďalšie akcie ruských síl. V súčasnosti vládne v Čečensku quislingovský režim proruského Ramzana Kadyrova. Pretrvávajúce napätie podľa názoru pozorovateľov ruskej strane vyhovuje.

Autor: Plus 7 Dní/Peter Getting
Poslať e-mailom

Plus7dní pre iPad
Myšlienka týždňa

„Ak by som si bol vedomý alebo by mi bolo dokázané, že som skutky, z ktorých som bol obvinený, spáchal, pri mojej povahe odídem sám.“
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko ku kauze otvárania listov v parlamente

Hodnotenie: 4/5

Anketa

Úrad pre verejné obstarávanie poukázal na porušenie zákona zo strany ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý to však odmieta. Je to podľa vás výsmech občanom?

ÁNO 82%
NIE 18%
Celkový počet hlasujúcich: 928
 
 

Plus 7 dní

Plus 7 dní
Denník PLUS7DNÍ Báječná žena Šarm EMMA
Pekné bývanie Zdravie Záhradkár Dobré jedlo Poľovníctvo a rybárstvo